Domček v bývalej robotníckej kolónii s vlastnou minigalériou

Nešlo o redaktorsky intelektuálny prehľad, ani sa neozval starý známy, že má originálny typ na zaujímavé bývaníčko, ktoré by sa šiklo do „tých vašich návštev“. Bol to môj vianočno-narodeninový darček. Ten spôsobil, že za sychravej januárovej soboty som sa znenazdajky ocitla v malebne pokrčenej uličke na priedomí chalúpky uhniezdenej medzi seberovnými. Z okna, v ktorom sa plavili sklenené ryby, padalo na kamene po krk zatlačené do cestičky zelenkasté svetlo. Pod presahom striešky sadrový sprievod Madon, namiesto masívnych plných dverí zasklený priehľad úzkou chodbou do kamenného dvorčeka. Milujem zachádzky, odbočky, prieluky, domčeky, domčúriky, opreté prístavky, súdomia, súplotia, súhniezdia samorastlej zástavby z čias, keď ľudia poznali prirodzenú mieru pre miesto. Neboli im cudzie tesné susedstvá navrstvených plotov, bráničiek, schodíkov a múrikov. Tu, pod Červeným kopcom plece pri pleci susedia domčeky. Nesúperia do výšky ani do zdobnosti. Tieseň malých pozemkov ich primäla, aby sa podelili o každú piaď zeme. Neukoristili si kus krajiny, len skromne dosadli do jej obrazu, zahojili ranu, ktorú voľakedy do hory vylúpol kameňolom.

„Pozemky tu stále patria mestu. Nechceli nám ich predať, kým stáli 600 korún za meter štvorcový. Teraz sa cena vyšplhala na 2 500 a iba niektorým tunajším sa parcely pod domami podarilo odkúpiť. Smutné je, že mesto nám komplikuje život,“ nespokojne vyratujú domáci, zatiaľ však v uličkách panuje atmosféra súnaležitosti domov i ľudí.
Daniel Veselský

V galérii nájdete ďaľšie foto

Bol to čudný deň na výlet, bol to nezvyčajný zhluk domčekov, liliputánskych záhradok pod stenou spiaceho lomu. Celodenné prítmie, ráno bez brieždenia, večer bez zotmenia, dobrodružný výjazd za hmlistého počasia do akejsi robotníckej kolónie v Brne, k mládežníkom-umelcom. Tušila som, že nám domov pribudne abstraktné dielo zatiaľ neveľmi známeho výtvarníka, ale ani vo sne mi neprišlo na um, že pátranie po Kamennej kolónii nám zaberie viac času ako cesta z Bratislavy do Brna. Domov sme sa vrátili s červenozeleným geometrickým šialenstvom farieb na smrekolite z jednej adresy a z druhej, náhodne objavenej uprostred „Kamenky“, s telefónnym kontaktom a pozvaním na návštevu. Architekt-urbanista a výtvarníčka-galeristka nás uchvátili štýlom, akým sa zabývali v ich domčekove.

Požičala si od príbuzenstva a domček kúpila

Kamila študovala v Brne. Slovenka z Bratislavy. Neprešlo veľa času a objavila jedinečnú atmosféru a poetiku robotníckych domčekov v Kamennej kolónii. Ostal tu kúsok prírody uprostred veľkého mesta a kus histórie, ktorú pripomína pôvodná zástavba. Čo domček, to zväčša nie viac ako 40 m² obytnej plochy, múry pôvodne pozliepané z tehál-nepodarkov a materiálu, ktorý bol vhodný skôr do odpadu ako na stavbu rodinných domov. Proletári zamestnaní v Kohnových tehelniach si svoju štvrť bez vody, elektriny a kanalizácie stavali od roku 1925. Vtedy by nikomu nezišlo na um, že domčeky pozliepané z „čoho prišlo“ pôjdu raz na dračku. Svojpomocne sa obyvatelia Kamenky napojili až v 50. rokoch na mestské inžinierske siete, postavili si kultúrny dom, založili tradíciu dedinských hodov. V šesťdesiatych rokoch sa potomkom pôvodných obyvateľov naskytla možnosť bývať v pohodlí sídliskových bytov. Mnohí odišli. Kto mohol, utekal tam, kde nebolo treba rozkurovať v pieckach a šetriť teplou vodou. Ďalšie desaťročia sem priviali cezpoľných študentov, neskôr umelcov, intelektuálov a iných čudákov. Na prelome tisícročí sa bývanie v robotníckej kolónii stalo prestížnou záležitosťou, bohémskym životným štýlom a cena nehnuteľností odvtedy pekne rastie. Kamila s rodinou v tom čase už dávno zveľadila svoj prvý domček, vyfarbila si ho po svojom, na každom kúsku sa nešetrilo výtvarnou invenciou a zmyslom pre umeleckú recesiu.

Celá kolónia nie je pamiatkovo chránená, len niektoré domčeky. Ani z tých sa to všetkým nepošťastilo. Niektorí majitelia ich „vylepšili“ plastovými oknami alebo polystyrénovými fasádami. Zničili tak ich charakter. Peter a Kamila sa tešia, že na prikúpenom domčeku ostali aspoň jedny dvere pôvodné. Teraz sa nimi vchádza do minigalérie. Daniel Veselský

Stotridsať pôvodných robotníckych domčekov, z ktorých nejeden je už pamiatkovo chránený, vytvorilo spolu s plynúcim časom mágiu osady pod Červeným kopcom. V niektorých sa kreativite domácich medze nekládli a pritom sa zachoval pôvodný ráz urbanistického celku. Daniel Veselský

Taká malá podarená galéria

Síce mrholilo, ale predsa len už bol jarný deň. Dano fotil ozlomkrky dva dvorčeky, dva domčeky, verandu medzi nimi, fasádu od uličky a druhú od ulice; že kým sa spustí daždisko. My s Kamilou sme systematicko–chaoticky obchádzali súdomčekovo. Tie druhé staré dvere do ich domu s Madonami som si všimla až na druhý raz. Zeleno natreté pozývali na návštevu domácej minigalérie. Za dverami izbietka na bielo natretá, stolček sadou popolníkov-svietnikov prestretý, barový pult ledva pre dvoch, stolná lampa Burgeois od Kartellu. Na necelých 12 m² výstavného priestoru sa, žiaľ, práve balí na odchod jedna z mnohých výtvarných inštalácií. Na ne sa tu zvedavci chodia dívať nielen počas vernisáží v Kamilinom Sixty Stone Space, ale majú tu otvorené aj cez víkendové popoludnia. Zatvára sa až večer o siedmej. Od prvej výstavy BerTo!Buchto! tu viseli a inak polohovali architektonické projekty FIFTY Petra Hurníka, šperkárske objekty Barbory Kališovej, odohrala sa svätovalentínska vernisáž Venduly Chalánkovej, Teritorium.2 Jany Alex Bernkopfovej, Grafitifix Teté Huzlíka, vystavavovali sa fotografie Josefa Kubíčka a túto zimu zažiarila expozícia dizajnového skla Fragile. Keď som si prezrela malú ukážku miniatúr nadčasových kresielok značky Vitra, uznanlivo pokývala hlavou nad mišungom skutočných stoličiek zo socíka s dizajnovými plastovými a poobdivovala sklárske skvosty majstrov z Květné, vhupli sme do vnútorného dvorčeka, ochrancu súkromia a domácej pohody. Jedna kamenná, druhá tehlová stena, pri nej sa červenie retro grilovacie zátišie, plastové stoličky v štýle Brusel si hovejú pod tapisériou z brečtanu. Mozaikové tri metre štvorcové kúpeľne sa nehanebne vystavujú na obdiv cez zasklenú stenu. Krátky posed na WC, prší, kvapky dažďa rozmazávajú dvorček na červeno-zelený akvarel.

Rekonštrukcia zo sedemdesiatych rokov veľmi ublížila domu s galériou. Namiesto krásnych drevených dverí s mosadznými kľučkami rozvešali bývalí majitelia po dome voštinové s plastovými rámami a bakelitovými kľučkami. „Tie sme všetky vyhodili prvé. Vrstvy linolea, starých novín, farbou zaliatych smetí a lepidla som z pôvodnej drevenej podlahy odstraňoval rozpúšťadlom a špachtľou po centimetroch. Nikdy viac!“ Daniel Veselský

Nábytok z druhej ruky a z fakulty architektúry, kde sa pred niekoľkými rokmi menil inventár, vyparádil interiér súdomčekov spolu s plastovými kúskami od Kartellu. V kúpeľni sa uchovala aj pôvodná vaňa, ktorú ich známi pred niekoľkými rokmi považovali za úlet. Dnes sa po podobných zháňajú v kúpeľňových štúdiách. Daniel Veselský

Pompeje, umenie, farbenie, vrstvenie, bývanie

Odvážne, ale výtvarne rozvážne sa namiešali farby na stenách izieb, odkrývali sa fragmenty pôvodných maľoviek a vzorov, patinovalo sa, zútulňovalo, niektorým prasklinám sa pridalo na dramatičnosti, tým, čo nestáli za pozornosť, sa vylepšil make-up. Nábytok a doplnky z druhej ruky, keramika a sklo všetkých čias a podôb, plastiky zo socíka s nadhľadom zakomponované do zákutí, roztopaš kĺzania po hrane gýča, lampy na efekt a na dokreslenie expresívnych podôb nevšedného interiéru, ťažké textílie čalúneného nábytku s istotou odľahčuje priesvitný plast dizajnových kresiel a doplnkov značky Kartell. Nostalgia, pobavenie, štýlovo eklektický domov výtvarníčky a architekta. Za zelenočervenou kuchyňou s pracovňou sa bezdverovo prechádza do obývačky. V nej možno sedieť na dvadsať spôsobov; na mäkkom i na tvrdom, na vyšších stoličkách alebo zapadnúť do pohoviek, ale v každom prípade akokoľvek veľká spoločnosť sa usadí okolo veľkého stola. Z kuchyne možno cez verneovsky štylizované dvere prejsť do zelenej kúpeľne zahalenej mystikou a potom sa vytratiť do ďalšieho dvorčeka zaplneného kvetináčmi. Najviac ich je pod oknom ateliéru. Tam Peter práve dokončuje novú podobu starého domu pre svojich známych.

Spálňa v prvom domčekom sa nedávno prefarbila do modrozelených odtieňov. Aj tu si ponechali pôvodnú drevenú dlážku. Nad posteľou im istí manželské súžitie stará tehla z třebíčskych tehelní.
Daniel Veselský

Domček prvý bol až druhý

Zasklenú verandu s jedálňou pristavali do dvora k zadnému domčeku. Tak sme si aspoň mysleli, že k zadnému. Sedeli sme za okrúhlym stolom, za oknami záhradka a múriky, žltí sa silueta prístavku-sochy, ktorý má už dávno za sebou kariéru suchého záchoda. Z reči do reči vyjde najavo, že domček s obdĺžnikovým pôdorysom a malou galériou prikúpili Peter a Kamila na hypotéku len pred desiatimi rokmi. Celkom prvým majetočkom, počiatkom ich zabývania v Kamennej kolónii, bol Kamilin domček so žltou fasádou, obrátený priečelím do jednej z troch hlavných ulíc Kamenky. Vstupujeme do kuchynky schodíkmi priamo z jedálne. „Dom bol menší ako je teraz, vchádzalo sa doň terasou. Nekúpila by som ho, keby nebol napojený na plyn. Bývala som vtedy po podnájmoch; kúpu nehnuteľnosti som si mohla dovoliť, až keď mi otec odovzdal 15 tisíc korún zo sporenia mladých. Bol rok 1987 a vraj: rob si s nimi, čo chceš, sú tvoje. Požičala som si ďalšie peniaze od brata a neskôr ich s manželom splácala z mladomanželskej pôžičky. Najviac strachu som si užila, keď sa ukázalo, že chalan, ktorý to tu predo mnou vlastnil, emigroval do Štátov. Veľa nechýbalo, aby domček zhabali ako majetok emigranta,“ spomína Kamila. „Prišiel Peter vymyslel a vybudoval prístavbu s novým vstupom, vylepšovali sme, čo sa dalo.“ Pristavali si dodvora verandu s jedálňou, izbičku, predsieň, chceli ju dvermi spojiť s kuchyňou. Zastenala stena pod úderom krompáča a vypustila pieskovo–škvárovú dušu rovno pred robotníkov. Peter v poslednej chvíli zahatal minerálnou vlnou prúd sutín, ktorými voľakedy naplnili drevené debnenie obvodových stien ich domčeka. Keď mali ako-tak dokončené bývanie, odrazu sa cez dvor naskytla príležitosť kúpiť susedný domček.

1021392
Daniel Veselský

Na čo myslí architekt z Kamenky

Architekt-urbanista Peter Hurník patrí k tým odborníkom, ktorí veria, že k mestu patrí vrstvenie a vrstvenie znamená nebúranie. Nové kultúrne vrstvy ako súčasť kompozície pridávajú celku na kráse a vznešenosti. Kontrasty času, materiálov, mierok, tvarov vytvárajú svojský obraz miest, dávajú im slobodu. Nerovnako veľké, ale proporčné domy, neregulované ulice, nenaprogramovaný život s vlastnou energiou, tesnosť domov, súkromie príbytkov, intimita dvorov s výhodou tieňa, úkrytom pred nepriazňou počasia a cudzím pohľadom. Tesnosť, ktorá zbytočne neokupuje krajinu, dláždené uličky, ktorými nasiakne dážď do podložia.  Taká by sa mala zachovať aj Kamenná kolónia. Miesto vystavané z núdze, časom pretvorené na štvrť s atmosférou pohody, scelené chráneným súkromím obyvateľov domčekov. Tí vďaka svojmu zázemiu môžu spontánne užívať výhod komunity slobodomyseľných ľudí, priateľsky zdraviť okolidúcich, vypomáhať si. Pohoda a svojská atmosféra sa môžu zachovať, ak sa v pôvodnej zástavbe neobjavia stavebné prečiny, ktoré zmenia jej ráz. Pôvodným domčekom neprospeje ani vlastníctvo ľudí schopných necitlivých zásahov.

V priechodnej kuchyni udivuje priehľadná chladnička a sympatický chaos. Jedny z posuvných dverí, ktoré v dome nahradili zväčša socíkové strašiaky. Tieto vedú do prístavku, ktorý navrhol a vybudoval Peter ako nový vstup do ich prvého domu. Daniel Veselský

Už sedemdesiate roky menili bývalú robotnícku kolóniu na štvrť bohémov a remeselníkov. Zavládol bujarejší život. Kamilin domček ešte nemal kúpeľňu, záchod bol len suchý, spred domov sa iba postupne odpratávali smetiská. Daniel Veselský

Ing. arch. Petr Hurník vyučoval na Fakulte architektúry VUT v Brne urbanizmus, teraz pôsobí na katedre architektúry VŠB v Ostrave, je organizátorom akcie Návrat citu do mesta, pri ktorej prezentuje práce svojich študentov brnianskej verejnosti, je spoluautorom uznávaných realizácií (finalista Grand Prix Obce architektov rokov 2001 a 2002, Rekonštrukcie domku v Kamennej kolónii v Brne, interiéru ateliéru v Brne), vypracoval regulačné a územné plány pre mestské časti Brna a obcí v jeho okolí.   1021400 „Štěpánka a Karel mali svadbu v kostole u sv. Tomáša v Brne 8.decembra 1920. V septembri 1921 sa im narodila dcéra Jiřina. S malým dieťaťom žili v Brne-Komárove v prenajatej miestnosti starého domu. Neskôr zohnali podnájom v Juliánove vo dvore nízkeho baráku. Vtedy sa rozhodli pre vlastné bývanie. Karol, robotník na pošte, získal lacno vyradené drevo a drevené stĺpiky. Od mesta ako zamestnanec pošty kúpil malý stavebný pozemok v mieste pod Kamenným vrchom, kde sa zastavila ťažba stavebného kameňa. Prízemný drevodomček si postavil sám. Medzi dosky, ktoré tvorili jeho steny nasypal škváru ako izoláciu, na steny pribil tŕstie a nahodil hrubú omietku, povrch vybielil vápnom. Nechýbala predzáhradka a kamenné schodíky. Bol tam aj malý dvorček, neskôr Karel pristaval kôlňu a pod ňou vyhĺbil malú pivnicu. Z ulice sa prešlo okolo domčeka do štvorcovej miestnosti, kde si podnikavá Štěpánka zariadila obchodík s rozličným tovarom. Po kapustu chodievala pešo s nošou až na Zelný trh. Z obchodíka viedli dvere do kuchyne, z kuchyne zas ďalšie dvere do izby. Takých domkov bolo v tejto štvrti veľa: jeden prilepený na druhý  ako v lastovičom hniezde. Štvrť dostala názov Kamenná kolónia. Nemali tu elektrinu, svietilo sa petrolejovými lampami. Po vodu sa chodilo k spoločnej studni. Chýbala kanalizácia, postavili si teda suchý záchod a umývali sa v plechovej vaničke. Malá Jiřina chodila od roku 1927 do školy na Mendlovo námestí. V Kamennej kolónii číslo 19 bývala trojčlenná rodina Karola Zajaca až do roku 1934.“ (podľa textu vnučky pôvodných majiteľov, Zuzany Maurerovej)