Energeticky pasívny dom z dreva a hliny

Energeticky pasívny dom z dreva a hliny

04. 05. 2010
Zdieľať

Počasie bolo v dobrom rozmare a naša cesta na západ plynula nanajvýš pozitívne. „To není země, to je zahrádka...,“ vynárali sa mi pri pohľade na ubiehajúce polia a lesíky slová klasika. Nebolo ťažké predstaviť si na krajnici bielu škodovku a vedľa nej Rudolfa Hrušínskeho. Aj dom, za ktorým sme sa vydali „toť kúštik za hranice“, do Hradčian neďaleko Brna, „vyzeral“ hneď na prvé počutie zaujímavo: v energeticky pasívnej stavbe z dreva a hliny sa už takmer rok bývalo, a tak si domáci pán určite stihol teóriu superúsporných budov overiť aj v praxi.

Očividne sme smerovali do „Hobitína“. Minuli sme Hvozdec a Veveří a kľukatou cestičkou zdolávali mäkké vŕšky úrodnej zeme, poeticky popretkávané medzami a lesíkmi. Tu niekde musí byť Kraj. Veľmi som sa nemýlila. Cieľom našej cesty bola Slnečná ulica… V stavebnej firme nás už čakal Michal Navrátil, investor, staviteľ a budúci obyvateľ jedného z domov v jednej osobe. Na Slnečnej ulici by totiž malo stáť hneď deväť originálnych nízkoenergetických domov – v jednom sa už býva, na ostatných sa pracuje. Lokalita s nízkoenergetickými domami dnes nie je nijako neobvyklou myšlienkou, v roku 2003, keď nápad vznikol, však rozhodne nepatrila k bežným projektom. Navyše, i keď tu bola energetická úspornosť stavieb dôležitá, nebola prvoradá. Prioritou mal byť dobrý pocit z bývania, a tým sa Slnečná ulica zrejme bude aj v budúcnosti od podobných projektov líšiť.

O prešľape a poučení

Na začiatku bol podnikateľský zámer rodinnej firmy a Michalova potreba bývať. Tým sa začala jeho kľukatá, ale o to zaujímavejšia cesta k vlastnému domu. „Hneď od začiatku som sa boril s problémami, nič nešlo tak, ako by malo,“ spomína. „Asi po troch rokoch intenzívnej práce na príprave a projekte lokality som si povedal dosť. Uvedomil som si, že celá koncepcia bola zlá, že som šliapol vedľa, a rozhodol som sa pre radikálnu zmenu. Namiesto pôvodne plánovaných 19 domov ostalo na Slnečnej ulici len 9, zato s väčšími pozemkami. Týmto momentom akoby sa všetko zmenilo. Všetko zrazu išlo hladko, na problémy sme nachádzali logické riešenia… Akoby mi niekto chcel naznačiť, že teraz konečne idem správnou cestou. Bolo to náročné, ležala na mne celá zodpovednosť za to, či projekt bude znamenať krach alebo úspech firmy, ale neľutujem. Mne osobne to pomohlo – isté veci som si uvedomil, začal som si viac veriť a viac sa spoliehať sám na seba. Vďaka tomu je vlastne aj môj dom taký, aký je. Postavil som ho podľa seba. Robil som veci presne tak, ako si myslím že je správne a ako sa mi páčia.“


Energeticky pasívny dom z dreva a hliny

260763
Daniel Veselský

Z núdze cnosť

Ale vráťme sa pekne na začiatok. Jedným z hendikepov lokality Slnečnej ulice bola už od začiatku vysoká hladina spodnej vody. „Pozemky boli vlastne trvale podmáčané, po každom daždi tu stáli kaluže vody,“ hovorí majiteľ. „Už sme mali začať stavať pôvodný variant s 19 domami, keď prišlo daždivé obdobie. Hladina spodnej vody stúpla tak, že stačilo trochu zaryť do zeme, a bola tam voda. Bol som z toho úplne zronený. To bola tá posledná kvapka, ktorá mi jednoznačne naznačila, že týmto smerom cesta nevedie.“ A tak začal Michal Navrátil uvažovať inak. Napadlo mu vyhĺbiť na pozemkoch jazerá – negatívum sa týmto činom zmenilo na pozitívum a najmokrejšie parcely sa stali najatraktívnejšími. „Voda z pozemkov sa prirodzene stiahla do priehlbní – jazier a územie teraz funguje v úplne štandardnom vodnom režime. Nie sú tu žiadne podmáčané miesta a navyše sú tu krásne jazerá,“ delí sa s nami pán Navrátil o skúsenosti.


Energeticky pasívny dom z dreva a hliny

260765
Daniel Veselský

Na streche sa použila miestna hlina zmiešaná s pieskom. Rastlinám vyhovuje rovnako ako kúpený substrát, rozdiel však môže byť v cene. Vždy si treba uvedomiť pomer ceny práce a materiálu – hoci kúpený substrát môže byť drahší, spracovanie miestneho materiálu je náročné na čas. Treba teda zvážiť, či je rozumnejšie siahnuť po lacnejšom materiáli a investovať do pracovnej sily, alebo kúpiť drahší, hotový substrát a ušetriť čas a peniaze za robotníkov. Ak staviate svojpomocne, nie je čo riešiť.

Dom prvý

V prvom dokončenom dome žije pán Navrátil senior. „Naše dva domy sú úplne rozdielne. Michal je totiž zaťažený veľmi prírodne a ja som zasa zaťažený normálne,“ hovorí so smiechom. „Myslím si, že je dobré, že si každý z nás postavil dom, aký je mu blízky. Ekologický prístup sa mi na jednej strane páči, na druhej strane je však pre mňa rovnako dôležité aj to, aby som tu mal pohodlie, všetko upravené a čisté, ako v interiéri, tak aj v záhrade. Žiadna burina alebo niečo podobné. Všetko musí byť par excellence.“

V dome je k dispozícii 108 m2 úžitkovej plochy, rozdelenej na vstupnú časť s predsieňou a komorou (23 m2), veľký, multifunkčný obytný priestor, využívaný ako obývačka, kuchyňa a jedáleň, na pracovňu, spálňu a dve kúpeľne – jednu pri spálni a druhú vo vstupnej časti. „Pre jedného je to až zbytočne veľké,“ zdôveruje sa domáci pán. Hoci je dom postavený ako energeticky pasívny, vstupná časť je z pasívneho režimu vyňatá. Chodbičku vo veľkých mrazoch temperuje malý radiátor, ktorý nedovolí, aby tu teplota klesla pod nulu. Nevykurovanú komoru si domáci pán pochvaľuje: „Je tu vhodná teplota na čokoľvek – od zemiakov a zeleniny až po pivo. Parkujem tu aj bicykel… jednoducho je to praktický „kumbál“ pekne po ruke.“


Energeticky pasívny dom z dreva a hliny

260766
Daniel Veselský

Symbióza dreva a hliny

Takzvaná hybridná konštrukcia domu spája v sebe pozitíva drevostavby a ťažkých stavebných materiálov – dom je postavený z prírodných materiálov a jeho výstavba bola pomerne rýchla, drevené obvodové konštrukcie zaručujú dostatočnú tepelnú izoláciu, ťažká základová doska z betónu, masívna stena z nepálených tehál a hlinené omietky, ktoré dobre akumulujú teplo, zasa účinne spomaľujú reakcie stavby na zmeny vonkajšej teploty aj výkyvy vo vykurovaní.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

„U pána Brotánka sa mi okrem iného páči to, že využíva konštrukcie, ktoré počítajú aj s chybami remeselníkov,“ chváli Michal Navrátil. Pri tradičnej, difúzne uzatvorenej konštrukcii stien drevostavieb sa totiž predpokladá, že parotesná fólia zo strany interiéru bude absolútne tesná, bez jedinej chybičky. Inak hrozí prenikanie vlhkosti do stien a jej kondenzácia v ich vnútri, čo je pre drevostavbu to najhoršie. Difúzne otvorená skladba stien s odvetrávanou fasádou, ktorá sa použila v tomto dome, je k drobným chybám pri výstavbe tolerantnejšia – ak vnútorná parobrzda nejaké pary nezachytí a na strane interiéru preniknú do drevenej konštrukcie, na strane exteriéru sa zas z konštrukcie ľahko odvetrajú a žiadna pohroma nehrozí.

 


Energeticky pasívny dom z dreva a hliny

260785


Energeticky pasívny dom z dreva a hliny

260786

Snímky z termovíznej kamery preukázali, že ani po dvoch rokoch sa nikde neobjavili problémy s tepelnou izoláciou. Obavy, že izolácia z fúkanej celulózy časom sadne a v konštrukcii vzniknú nechránené miesta, sa teda nepotvrdili.

O kozube a hlinenej stene

Akumulačnú stenu z nepálených tehál si domáci pán nevie vynachváliť. „Predtým som býval v drevostavbe a aj v nej som mal kozub,“ hovorí, „lenže keď som v ňom zakúril, okamžite tam bolo tak horúco, že sa to nedalo vydržať. Tu si v zime kúrim v kozube hoci aj 6 hodín, a teplota v dome stúpne o 1 až 2 °C. A potom to trvá dva až tri dni, nech je vonku akákoľvek zima, kým sa teplota vráti na pôvodných 22 °, ako je nastavené kúrenie. Je to vďaka hlineným omietkam a stene, do ktorých sa teplo naakumuluje, a potom sa pomaly uvoľňuje.“

Celkovo je v dome 40 ton akumulačného materiálu – 26 ton vo forme nepálených tehál a hlinených omietok, 14 ton v betónovej základovej doske. Podľa Navrátilovcov, ktorí majú skúsenosti aj s bývaním v klasickej drevostavbe, je práve tento fakt pre tepelnú pohodu v dome podstatný. Dostatok ťažkých, tepelnoakumulačných materiálov je dôležitý najmä v súvislosti s kozubom. Na akumulačnej priečke sú, rovnako ako v celom interiéri, hlinené omietky. „Nie sú pigmentované, sú v prirodzenej farbe ílu, tak ako boli vyťažené,“ vysvetľuje domáci pán. „Môžem povedať, že ma príjemne prekvapilo, že držia a neodprašujú sa. Vždy sme mali dojem, že do omietok musíme pridávať nejaké spojivá, napríklad cement. A to všetko je spojené so spotrebou energie. Tu som zistil, že stačí vziať hlinu, piesok a vodu, v správnom pomere ich zmiešať a ono to funguje… To ma naozaj prekvapilo,“ konštatuje.

 


Energeticky pasívny dom z dreva a hliny

260767
Daniel Veselský


Energeticky pasívny dom z dreva a hliny

260768
Daniel Veselský

Hladina spodnej vody je pomerne vysoko – na jar môže byť asi 30 cm pod povrchom, s čím sa muselo počítať pri zakladaní domu. Dom preto stojí na pilótach. Na nich je drevená konštrukcia a betónová doska a pod ňou priestor, kde – ako vraví domáci pán – sú mačky a ježkovia… Vďaka jazerám sa problematické parcely premenili na hodnotné a zmenil sa aj život v okolí. „Žije tu množstvo zvierat, večer tu nádherne kŕkajú žaby…“ zamyslí sa Michal Navrátil a pokračuje príhodami o súžití rodiny a divočiny. Samozrejme, všetky sú so šťastným koncom.

Srdce, pľúca a rozum

Srdcom domu je malá technická miestnosť prístupná z obývačky, v ktorej je bojler, rekuperačná jednotka a všetky technické zariadenia. „Mám tu aj práčku, sušičku a schovám sem všetko, čo nechcem mať na očiach,“ pochvaľuje si domáci pán. Dom sa vykuruje ohriatym vzduchom, kozub je len doplnkovým zdrojom tepla. Riadené vetranie je, samozrejme, spojené s rekuperáciou, na dohrievanie vzduchu slúži teplá voda. Zdrojom teplej vody na priame použitie aj na ohrev vetracieho vzduchu je elektrický bojler, napojený aj na solárne kolektory.


Energeticky pasívny dom z dreva a hliny

260770

„Hoci v čase, keď sa dom staval, bolo trendom skracovať rozvody vzduchotechniky, viesť ich pod stropom a výustky osádzať nad dverami do miestností, my sme sa priklonili k tradičným dlhším rozvodom v podlahách,“ vysvetľuje Michal Navrátil. Okrem pozitív majú totiž krátke rozvody aj negatíva: aby sa čerstvý vzduch dostal od dverí až k oknu, musí mať vyššiu rýchlosť, a takéto prúdenie môže byť pre ľudí citlivých na prievan nepríjemné. Z výustiek v podlahe pri oknách stúpa teplý vzduch prirodzene, podľa fyzikálnych zákonov hore. Cestou okolo okna a pod stropom sa ochladí a padá k zemi. Využíva sa tak prirodzené, pomalšie prúdenie vzduchu. „Otec sa na prievan nesťažuje, takže je všetko v poriadku,“ uzatvára syn. „Prekvapilo ma, ako dom funguje,“ chváli otec. „Neviem, či to pripočítať kvalitným izoláciám, riadenému vetraniu alebo nepálenej hline, ale je mi v ňom najlepšie zo všetkých domov, ktoré sme mali. Ja som totiž večný staviteľ – už som býval v murovanom dome aj v klasickej drevostavbe, aké sa stavali pred 10 rokmi, takže môžem porovnávať.“

 


Energeticky pasívny dom z dreva a hliny

260771
Daniel Veselský


Energeticky pasívny dom z dreva a hliny

260769
Daniel Veselský

Obytnému priestoru kraľuje kozub, osadený v kumulačnej priečke z nepálených tehál. Jej úlohou je podľa potreby akumulovať a pomaly uvoľňovať teplo tak, aby reakcie domu na zmenu teploty v exteriéri alebo zmeny vo vykurovaní neboli veľmi prudké. Najdlhšie trvala prípravná a projektová časť. S výstavbou sa začalo v roku 2006 – na jeseň urobili základy, a potom stavbu na zimu prerušili. Na jar 2007 sa pokračovalo vrchnou stavbou a v zime 2007, asi po trištvrte roku intenzívnej práce, už pán Navrátil v dome býval.

Triky a povery

Deväť mesiacov v roku pasívny dom funguje k absolútnej spokojnosti jeho jediného obyvateľa, v lete sa však trochu prehrieva. „Na príčine je zrejme aj technická miestnosť v strede dispozície,“ uvažuje pán Navrátil. „Je tu napríklad horúci bojler, ktorý sa nedá úplne dokonale odizolovať. V zime je výborné, že teplo ostáva v dome, a v lete je to možno trochu aj moja lajdáckosť, že neznížim teplotu vody v bojleri. Takže deväť mesiacov používam dom ako pasívny a je to ideálne, a tri mesiace, keď ho vypnem z vetracieho režimu, je z neho takmer bežný dom. Ešte ale budem musieť vymyslieť nejaké chladenie,“ priznáva. Pôvodne sa počítalo s tým, že na chladenie bude slúžiť 30 m dlhý zemný výmenník, aký sa bežne navrhoval do pasívnych domov. Predpokladalo sa, že vzduch, ktorý sa cezeň bude do domu privádzať, sa v zime predhreje a v lete zas ochladí, Navrátilovci sa však presvedčili, že to nefunguje celkom tak, ako očakávali. „Možno sme dali výmenník do nedostatočnej hĺbky, ale tu je vysoko spodná voda, a tak sa hlbšie ísť nedalo,“ uznáva pán Navrátil starší. „A možno by to ani za iných okolností nebolo oveľa lepšie,“ uvažuje syn. „V princípe totiž výmenník funguje presne tak, ako sa predpokladalo, ibaže len do istej miery, “Vvysvetľuje. „Zem má totiž istú kapacitu, a keď ňou v lete vediete priveľa teplého vzduchu, ohreje sa. Nedá sa teda počítať s tým, že zemným výmenníkom bude neustále prúdiť vzduch a stále sa bude chladiť. Takto to môže fungovať len istý čas, potom zasa zem potrebuje čas na to, aby sa znovu ochladila. Zemný výmenník teda pomôže do istej miery, ale nefunguje ako klimatizácia. Dnes sa už používajú soľankové výmenníky. Nemám s nimi osobnú skúsenosť, ale vnímam ich ako lepšie riešenie. Pravdepodobne účinnejšie a určite hygienickejšie, pretože privádzaný vzduch neabsolvuje dlhú cestu podzemným potrubím. Tento fakt bol napríklad pri zemných výmenníkoch diskutabilný.“


Energeticky pasívny dom z dreva a hliny

260764
Daniel Veselský

Klasické problémy

Ako každý energeticky pasívny dom aj dom pána Navrátila musí byť dostatočne tesný. Tesnosť sa kontroluje blower-door testom – do utesnených vstupných dverí sa vloží ventilátor a pri pretlaku a podtlaku 50 MPa sa merajú úniky vzduchu. „Pasívny dom by mal mať n50 ≤ 0,5 h-1, to znamená, že objem vzduchu sa v ňom pri tlaku 50 MPa vymení 0,5-krát za hodinu. My sme namerali 0,65 h-1,“ uvádza Michal Navrátil presné hodnoty. „Nebolo to optimálne, ale nebola to ani žiadna tragédia, pretože meranie sa robilo v štádiu hrubej stavby, keď sa mnohé netesnosti dajú ešte utesniť. V dokončenej stavbe sme už tesnosť nemerali, ale dá sa predpokladať, že by bola lepšia.“ Klasické problematické miesta boli v okolí okien, napríklad v styku okenných rámov so stenou alebo v spojoch jednotlivých dielov zasklenej steny, ktorá sa kompletizovala na stavbe. Ďalším typicky problémovým faktorom bol faktor ľudský: „Všetci remeselníci boli síce poučení, že nesmú do obvodových konštrukcií urobiť žiadnu dieru, ale napriek tomu elektrikár toto nariadenie nedodržal. Ani si to neuvedomil, bola to preňho bežná pracovná rutina. Tak vzniklo jedno z miest úniku, ktoré sme odhalili pri blower-door teste,“ vysvetľuje Michal Navrátil a dodáva: „Dnes dávam za pravdu tým, ktorí tvrdia, že dobre postavíte až tretí pasívny dom. Nie že by napríklad remeselníci nechceli, ale jednoducho si niektoré veci neuvedomia do dôsledkov. Okrem toho tu do hry vstupuje napríklad vetranie a rekuperácia. Aj keď máte projekt, ťažko si dokážete všetko presne predstaviť a naplánovať nadväznosť jednotlivých remesiel. V pasívnom dome sa mimo štandardnej zostavy remeselníkov objavia dvaja-traja z úplne iného odboru, a nie je jednoduché všetko dokonale zladiť.“


Energeticky pasívny dom z dreva a hliny

260773
Daniel Veselský

 

V obvodových konštrukciách je tepelná izolácia z fúkanej celulózy – v stenách aj v strope s hrúbkou 38 až 40 cm. Konštrukciu stien bolo potrebné rozdeliť na polia vysoké najviac 2,5 m a široké najviac 60 cm. V takomto priestore možno izoláciu primerane zhutniť a nebude neskôr sadať. V stropoch bola potrebná vyššia dutina (asi 43 cm), pričom sa počítalo s tým, že izolácia časom sadne na hrúbku 40 až 38 cm.

 

 

Skladba stien (v smere z interiéru):
hlinená omietka na rohoži z tŕstia (5 cm), OSB doska – parobrzda, drevená nosná konštrukcia, ktorá vymedzuje dutinu pre tepelnú izoláciu, vetrotesná poistná izolácia (Tyvek), rošt, drevený obklad. Rošt pre obklad zároveň vytvára medzi vetrotesnou membránou a obkladom odvetrávanú vzduchovú medzeru. Na časti domu uzatvárajú prevetrávanú medzeru namiesto obkladu drevocementové dosky (heraklit), na ktoré sa nanášali omietky so špeciálnym spojivom (multibat). Vďaka nemu je omietka pružná aj priedušná.

 

Dom sa vykuruje len vetracím vzduchom – privádzaný čerstvý vzduch sa ohreje od odchádzajúceho v rekuperačnej jednotke a podľa potreby sa dohreje horúcou vodou. Ohriaty čerstvý vzduch sa potom rozvádza po celom dome. „Na kúrenie vlastne neminiem takmer nič – rekuperácia mi točí stále dokola tú istú energiu a využije sa pritom aj teplo, ktoré produkuje chladnička alebo počítač,“ hovorí pán Navrátil. „Keď začnem variť, zároveň vlastne prikúrim,“ pochvaľuje si. Vďaka rekuperácii je v dome tepelná strata vetraním len asi 15 %, až 85 % energie sa vráti naspäť ohriatym vzduchom. „A je tu stále príjemný čerstvý vzduch. Je to po všetkých stránkach príjemné,“ dodáva domáci pán. „Nikdy som si nemyslel, že sa dá takto príjemne bývať. Čudujem sa, že ešte aj dnes, keď sú takéto možnosti, sú ľudia ochotní platiť za klasické kúrenie, klasicky vetrať a vypúšťať pritom energiu von oknom bez úžitku.“

ZDROJ: časopis Môj dom špeciál jeseň 2009 JAGA GROUP, s.r.o.

Kategória: Bývanie Návšteva
Tagy: návšteva
Zdieľať článok

Diskusia