Kuchyňa contemporary natural

Na začiatku bol len trepot stoviek holubích krídiel v prítmí zatečenej storočnej povaly. Potom však, keď sme mali nos ukrytý v dlaniach a nohy po členky zaborené v holubom truse, prišiel prvý z momentov, ktorý určil štýl budúceho obydlia. Bol to zázrak číslo 1: pod nevábnym nánosom sa objavili prekrásne storočné tehly. K prvému zásadnému momentu pribudli ešte dva ďalšie: pomerne zachovalé tehlové komíny a pôvodná nosná drevená konštrukcia krovu v naozaj dobrej kondícii.

Podkrovie so šťastím

V dnešných časoch treba mať šťastie, aby človek našiel starší zachovalý dom, v ktorom by bolo možné vytvoriť nový obytný priestor, prípadne aj v štýle loftu. V tomto prípade stálo šťastie na oboch stranách – šťastie mali nielen ľudia, ale aj podkrovie, ktoré sa stretlo s tými správnymi ľuďmi. Jeho noví majitelia totiž boli a sú (dá sa povedať už celé desaťročia) nadšenými obdivovateľmi rôznych starých nehnuteľností, prírodného a industriálneho dizajnu. Preto bolo logické, že sa pri rekonštrukcii podkrovia v starom bytovom dome pustili cestou maximálneho zachovania a zdôraznenia pôvodných otvorených priestorov, použitých stavebných materiálov a prvkov.

Zobytňovanie nie je žiadna selanka

Aby sa nenarušila filozofia autenticity, nechceli majitelia v podkroví prezentovať prehnane pedantné výsledky remeselných prác – tehly ostali obité a rôznofarebné, škáry vyplnili len nahrubo… O to väčšiu pozornosť však venovali stavebným a technickým riešeniam v rámci hrubej stavby, ktoré im mali zabezpečiť príjemné a spokojné bývanie.

Za zmienku stojí napríklad to, že do izolácií investovali podstatne viac, než je u nás zvykom. Zateplená podlaha si z výšky priestoru vzala asi 25 cm, v tomto prípade si to však priestor mohol dovoliť. Spodnú vrstvu tvorí ochranná fólia, nasleduje približne 10 cm keramzitu, ďalej ťažká izolácia (minerálna vlna), OSB dosky spájané na pero a drážku a na záver pôvodné hlinené tehly. Penová izolačná podložka, ktorá oddeľuje podlahu od ostatných konštrukcií, sa vinie popri stenách, múroch a komínoch a siaha cez všetky vrstvy podlahy až nad ňu. To všetko predpokladalo najmä splnenie statických podmienok (v tomto dome s tým, našťastie, nebol problém) a znamenalo tiež vyššie náklady na prácu aj materiál.

Interiér, ktorý ide s priestorom

Šikmé stropy (zateplené tiež 24 cm izoláciou z minerálnej vlny) siahajú až k hrebeňu strechy, čo je v najvyšších miestach približne 5,5 m. Nevýhodou bola náročnejšia tepelná izolácia vysokého priestoru a v budúcnosti bude náročnejšie jeho vykurovanie, možnosť vytvoriť typický podkrovný interiér však mala prednosť. Aj vďaka tomu vznikol interiér, ktorého podstatu tvoria pôvodné priestorové dispozície, zachované materiály, ich línie, farby a kontrasty alebo súzvuk so súčasným prírodným mobiliárom. K tomu všetkému bolo treba dať už len zopár originálnych predmetov.

173235 Ing. Janetta Bublíková		173240 Ing. Janetta Bublíková
Kuchynský kút tvorí sústava drevených pultov, príručných stolíkov a vozíkov z IKEY, väčšinou s otvorenými úložnými priestormi. Chladnička a mraznička sa nachádzajú v komore jednak z dôvodu úspory energie a jednak z estetických dôvodov.		Za veľkými stolmi sú pod oknom schované dva malé príručné prútené stolíky, ktoré sa tiež podieľajú na vytváraní útulných zákutí. Starožitný podnos na jednom z nich slúži na uloženie nápojov alebo na „malé jedlo“ počas práce na veľkých stoloch.

Väčšina nového nábytku je z IKEY – aj preto, že sever Európy má tradíciu v navrhovaní a výrobe jednoduchého dreveného nábytku, prispôsobeného súčasným trendom. Kuchynská pracovná doska sa však vyrábala na mieru tak, aby splnila všetky tri požiadavky domácej panej: mala byť omnoho širšia než bežné pracovné dosky, drez mal byť bol pod jedným a sporák pod druhým oknom. Okno tak slúži aj ako prirodzený digestor.

173251
Ing. Janetta Bublíková

Priestor pre všetkých a pre každého

V tomto byte sa v najväčšom, centrálnom priestore podkrovia – v kuchyni, zrealizovala aj snaha majiteľov vrátiť sa k stáročiami overenej tradícii spoločného rodinného života. V tomto priestore sa nielen varí, pečie a stoluje, ale aj sa tu odpočíva, číta, hrá sa tu, počúva sa tu hudba a prijímajú návštevy. A každému je dovolené, aby si sem, samozrejme v rámci možností, umiestnil svoje obľúbené predmety.

Je to nikdy sa nekončiaci proces, a tak je veľmi pravdepodobné, že aj v tomto momente sa kuchyňa pripravuje na prírastok – napríklad v podobe zaujímavého artefaktu.

Článok bol uverejnený v časopise Môj dom 10/2008.