Rýchla a lacná rekonštrukcia bytového jadra: 5 zásadných vecí pri použití sadrokartónu

Správny materiál

Výberu dosiek na opláštenie stien v kúpeľni sa oplatí venovať viac pozornosti. Ide totiž nielen o ich cenu, ale aj o vlastnosti, ktoré môžu byť v kúpeľni zásadné. V ponuke výrobcov nájdete napríklad rôzne typy dosiek vhodné do priestorov s rôznym stupňom vlhkosti.

Do vlhkého prostredia obvykle stačí známy „zelený“ sadrokartón, ktorý má impregnované sadrové jadro aj kartón na povrchu (práve ten máva zelenú farbu).

Zdroj: Rigips

Na steny, ktoré budú pravidelne v kontakte s vodou (v okolí vane či v priestore sprchy), však už treba použiť odolnejšie sadrokartónové dosky – s vodoodpudivým sadrovým jadrom a so špeciálnou povrchovou úpravou, ktorú môže tvoriť sklená tkanina a vodoodpudivý náter či hi-tech tkanina odolná aj proti plesniam.  Favoritmi v tejto kategórii sú však dosky na cementovej báze, ktoré sú vhodné aj do extrémne mokrých interiérov.

Popri sadrokartóne predstavujú ďalšiu možnosť sadrovláknité a cementovláknité dosky, teda dosky z homogénneho materiálu vytvoreného zo zmesi sadry alebo cementu, celulózových vlákien a drveného papiera. Aj tu vyberajte materiál určený buď do vlhkého, alebo do mokrého prostredia (takéto dosky mávajú povrchové vrstvy vystužené sklenou tkaninou).

Kvalitnejšie dosky na suchú výstavbu pritom dokážu splniť viac požiadaviek naraz – popri impregnácii do vlhkého prostredia majú aj lepšie akustické vlastnosti a priamo do dosky sa dajú ukotviť aj ťažšie predmety, ako sú skrinky.

Zdroj: Rigips

2. Špeciálne konštrukcie

Okrem klasickej hliníkovej konštrukcie zo zvislých a vodorovných prvkov, aká sa pri sadrokartónových stenách používa bežne, sú v kúpeľni potrebné aj špeciálne nosné konštrukcie zo sanitárneho programu – na tie je nutné upevniť ako závesné WC či bidet, tak aj umývadlo.

Zdroj: Rigips

3. Zvuková izolácia

Tá je v prípade stien kúpeľne mimoriadne dôležitá – nechcete mať predsa v susednej spálni pocit, že voda tečie takmer cez vašu posteľ. Ani sadrokartónové steny pritom nemusia byť „papierové“.

Skladba priečky opláštenej cementovou doskou: cementová doska, skrutka, PU škárovací tmel, CW profil, UW profil, minerálna izolácia Zdroj: Knauf

Ich zvukovoizolačné vlastnosti môžu byť dokonca lepšie než pri murovanej priečke, treba si však zvoliť vhodnú skladbu. Schopnosť zvukovo izolovať pritom závisí nielen od izolačného materiálu, ktorý sa vkladá pod opláštenie do nosnej konštrukcie (minerálnej vlny), ale aj od samotného opláštenia, teda od typu a počtu vrstiev dosiek na povrchu.

4. Hydroizolácia

Cez obkladačky síce voda neprenikne, o škárach medzi nimi sa to však povedať nedá. Tam, kde sa predpokladá, že bude na steny (alebo podlahu) striekať voda, je preto pod obkladom potrebná celoplošná hydroizolácia.

Zdroj: Rigips

Zdroj: Rigips

Najčastejšie sa používajú tekuté izolačné stierky (tzv. hydroizolácia vo vedierku). Dôležité je pri nich najmä správne vyhotovenie detailov, ako sú rohy, napojenia rôznych konštrukcií či vodoinštalačné prestupy – na tie sú určené systémové tesniace pásky alebo manžety.

5. Lepenie obkladu

Na lepenie obkladu a dlažby si v tomto prípade určite vyberte flexibilné lepidlo, ktoré je vhodné na sadrokartónové, sadrovláknité alebo cementové dosky.

Na vyplnenie bežných škár medzi obkladačkami či dlaždicami sa používa škárovacia malta, ktorá by mala byť rovnako flexibilná.

V kútoch, prestupoch a napojeniach rôznych plôch je však potrebné utesnenie trvalo pružným tmelom, v prípade vlhkých priestorov sa odporúčajú produkty s fungicídnou prísadou.

Text: Erika Kuhnová
Foto: Rigips, Knauf, iStock
Zdroj: časopis Môj dom