Alergik v rodine (2. časť)

Základné opatrenia

Základom liečby alergie je prevencia – alergik by sa mal vyhýbať styku s alergénom. V byte treba minimalizovať prítomnosť tzv. lapačov prachu, ktoré sa stávajú vhodným domovom roztočov. Byt alergika by sa mal zariadiť bez kobercov, závesov a poťahových látok s vysokým vlasom. Z inventára domácnosti treba vyradiť huňaté prikrývky a kožušiny. Povrchy zariaďovacích predmetov a nábytku by mali byť z materiálov, ktoré možno často utierať vlhkou utierkou. Najpraktickejším materiálom na podlahu sú z hľadiska údržby linoleum, liate podlahy a dlažby. V súčasnosti sa linoleum ponúka v mnohých atraktívnych farbách a dekoroch, a preto obavy, že prítomnosť linolea byt esteticky ochudobní, nie sú na mieste. Technológia spájania linolea bezškárovo lepením umožňuje kombinovať viac dekorov a vytvárať atraktívne vzory na podlahe. Dobrou voľbou je aj drevená podlaha, prípadne laminátová podlaha s antistatickou úpravou. Rovnaký účinok ako výdatné vetranie má časté umývanie podlahy a používanie výkonných vysávačov. Vhodným pomocníkom pri upratovaní sú vysávače s uzavretým okruhom a kvalitnými filtrami alebo centrálne vysávače. Uzavretý okruh zamedzuje víreniu prachu prúdom vzduchu z vysávača. Pri veľkom upratovaní by nemali asistovať členovia rodiny, ktorí trpia alergiou.

Spálňa

Spálňu treba ráno dobre vyvetrať a lôžko nechať rozostlané. Teplota v spálni by nemala presahovať 20 °C a relatívna vlhkosť vzduchu by sa mala udržať medzi 40 a 50 %. Posteľnú bielizeň je vhodné vymieňať častejšie (každých 14 dní) a prať v horúcej vode. Pozornosť treba venovať aj údržbe matracov. Dobré riešenie pri starostlivosti o matrace predstavujú snímateľné poťahy, ktoré možno prať v práčke. Pre alergika sú veľmi užitočné poťahy z materiálov, ktoré neprepúšťajú roztoče. Sú síce o niečo drahšie ako klasické poťahy, ale alergický pacient ich určite ocení. Samotné matrace by sa mali pravidelne vysávať (ideálne raz do týždňa). Samozrejmosťou by mali byť vankúše a prikrývky plnené dutým polyesterovým vláknom. Alergici by sa mali veľkým oblúkom vyhýbať perinám a vankúšom plneným perím, ovčiemu rúnu, starému molitanu, výrobkom z vlny či konského vlasu (pozor na matrace so zimnou stranou vyrobenou z ovčieho rúna), ktoré vytvárajú dobré „hniezdo“ na rozmnožovanie a život roztočov. Neodporúča sa ani používanie bielizne z flanelu.

41971

Hračky a dekorácie

Rodičia a príbuzní v dobrej vôli často kupujú deťom plyšové a vlnené hračky. Množstvo textilných a plyšových hračiek v detskej izbe však treba minimalizovať, pretože roztoče nachádzajú svoje útočisko aj v nich. Roztoče zahynú zamrazením hračiek v mrazničke, no potom treba hračky ešte vyprať, aby sa alergén odstránil. Ani rezané a izbové kvety nie sú dobrou dekoráciou v byte alergika. Rezané kvety sú zdrojom peľu a v pôde kvetináčových rastlín sú dobré podmienky na rast plesní, alergizovať však môžu aj samotné rastliny. Názor, že nekvitnúce kvety a kaktusy patria medzi neškodnejšie druhy rastlín, je mylný.

Mnohé dekorácie v byte preberajú „funkciu“ lapačov prachu a peľu. Patria medzi ne najmä umelé kvety, koberce, závesy, záclony a ozdobné vankúše. Najneprijateľnejšou alternatívou v byte alergika sú husté koberce s dlhým vlasom a ťažké chlpaté dekoračné a poťahové látky. Ideálne riešenie pre alergika predstavuje kožená sedacia súprava a dekoratívno-užitkové predmety väčších rozmerov, ktoré možno jednoducho a dôkladne umývať.

Kvalita vzduchu

Horský a prímorský vzduch na nás pôsobí skutočne občerstvujúco, ale, žiaľ, nie všetci si ho môžeme užívať dosýtosti a najmä pravidelne. Znečistený mestský vzduch obohatený o spomenuté alergény môže viesť k mnohým zdravotným problémom. Kvalitu vzduchu v domácom interiéri či na pracovisku môže vylepšiť čistička vzduchu. Nikedy stačí použiť čističku len na noc, aby sa výrazne znížil výskyt prachových alergénov vo vzduchu. Pri domácich prácach, stavebných prácach a používaní čistiacich a dezinfekčných prostriedkov sa vzduch môže znečistiť látkami, ako sú napr. oxid uhličitý, oxidy dusíka, formaldehydy, organické plyny. Zlú kvalitu vzduchu môžu spôsobiť aj systémy centrálneho kúrenia, už spomenutá klimatizácia alebo prípravky na izbové rastliny. Pre alergikov by čistička vzduchu v domácnosti nemala znamenať luxus. Úlohou čističky je filtrovať škodlivé látky zo vzduchu. Na vytvorenie zdravého prostredia je dôležitá pravidelnosť čistenia. Rozhodujúcim ukazovateľom pri porovnávaní čističiek vzduchu je rýchlosť dodávania čistého vzduchu (CADR), ktorá sa meria v metroch kubických za hodinu. Tento jediný parameter zohľadňuje celkovú úroveň filtrácie a prietok vzduchu. Čím vyššie sú hodnoty CADR, tým viac čistého vzduchu čistička vyprodukuje. Čističku vzduchu možno využívať celoročne. V zimnom období môže kvalitu vzduchu vysušeného vykurovaním vylepšiť ešte zvlhčovač vzduchu.

Zdravé materiály, zdravý dom

Určite každému stavebníkovi či majiteľovi domu záleží na tom, aby jeho obydlie bolo zdravé od základov – aby materiál a suroviny na stavbu domu neškodili zdraviu užívateľov a spĺňali najprísnejšie medzinárodné normy. Na výrobu stavebných materiálov sa používa približne 60-tisíc rôznych látok a pred použitím sa len ich nepatrná časť podrobuje testom zameraným na ich vplyv na zdravie užívateľov a životné prostredie. V stavebníctve sa najlepšie osvedčili materiály prírodného pôvodu: drevo, prírodné vláknité minerály, hlina, kameň a výrobky z nich, ktoré neobsahujú zdraviu škodlivé prímesi. Výrobky z minerálnych materiálov, ako sú tehla, vápno, sadra alebo betónové tvarovky zaťažujú vnútornú klímu budov minimálne.

Klíma v dome – minulosť a súčasnosť

V minulosti vzduch v miestnostiach zaťažovali prevažne plyny zo spaľovania, tabakový dym, zápach a vysoký podiel oxidu uhličitého. V dôsledku novodobej „chemizácie“ výstavby pribudli nové zdroje škodlivín zo stavebných materiálov, z nábytku, farieb, lakov, prostriedkov na ochranu dreva a pod. Chemické látky môžu zo stavebných materiálov prenikať do interiéru a spôsobovať mnohé problémy, okrem iného aj alergie. Začínajúce sa ťažkosti sa prejavujú napr. nevoľnosťou, problémami s dýchaním a podráždenými očnými spojivkami. Mnohé stavebné látky, ktoré sa v minulosti ukázali ako zdraviu škodlivé (azbest, rádioaktívne tvarovky, škvára, dielce s vysokým obsahom formaldehydu), museli sa zo stavebnej výroby vyradiť. Najväčší problém v súčasnosti predstavujú stavebné materiály na báze plastov a umelých živíc (syntetické lepidlá, farby, laky, prípravky na ochranu dreva, podlahové krytiny), ktoré po aplikácii ešte dlho vylučujú množstvo prchavých látok (rozpúšťadlá, riedidlá, zmäkčovadlá, bitúmen atď.). Ďalej sú to vláknité čiastočky z azbestu a sklených vláken, rádioaktívne materiály a plyny (popolčekové materiály, radón) a biocídy (napr. pyretroidy).

41980

Minerálne vlákna

Unikajúcimi vláknami prostredie najviac zaťažuje dnes už zakázaný azbest. Jeho čiastočky vdychovaním prenikajú do pľúc. Umelé minerálne vlákna (minerálna vlna a sklená vata) predstavujú o niečo menšie riziko ako azbest, ale tiež uvoľňujú vláknité a prachové čiastočky, preto by sa nemali montovať do vnútorných priestorov. Ak sú súčasťou vnútorných konštrukcií stien, podláh alebo stropov, treba zabezpečiť ich utesnenie vo fólii alebo inom obaľovacom materiáli.

Zákerný formaldehyd

Stavebné práce výrazne uľahčujú prefabrikované stavebné dielce. Patria k nim aj lignocelulózové stavebné panely. Vyrábajú sa z drevného materiálu, ktorý sa spája glejmi a lepidlami s obsahom formaldehydu. Formaldehyd sa časom z výrobkov uvoľňuje a zaťažuje vzduch v interiéri.

Na výrobu nábytku, zárubní, drevených obkladov a dverí sa v súčasnosti vo veľkom používajú rôzne materiály na báze dreva. Masívne viacvrstvové dosky (škárovka, nekonečný vlys) majú nepatrný podiel lepov a nepredstavujú nijaké riziko pre vnútornú klímu v dome. Avšak drevotrieskové (DTD) a drevovláknité dosky (MDF) sa skladajú z drevených hoblín, triesok a štiepkov, ku ktorým treba pridávať spojivá. Ako spojivo sa najčastejšie používajú močovinovo-formaldehydové, melamínformaldehydové a fenolformaldehydové živice alebo živice obsahujúce izokyanáty. Povrch surových dosiek sa pokrýva dyhami, melamínom alebo fóliou. Zaťaženie prostredia formaldehydovými výparmi sa pri pokrytí dyhami spočiatku síce zníži, ale ich uvoľňovanie pretrváva dlhé roky. Škodliviny prenikajú z dosiek cez rezné hrany, vyvŕtané otvory a rohové spoje. Ak sa pri výrobe použijú nekvalitné lepidlá, zaťaženie prostredia pretrváva aj desaťročia. Z týchto dôvodov sa v mnohých krajinách schválili smernice na používanie formaldehydu, ktoré zakazujú dávať do obehu drevené výrobky uvoľňujúce viac ako 0,1 ppm formaldehydu. Niektoré zahraničné výrobky však môžu mať zvýšené hodnoty. Napr. nemeckí výrobcovia rozdeľujú drevotrieskové panely obsahujúce formaldehyd do emisných tried E1, E2 a E3. Trieda E1 uvoľňuje menej ako 0,1 ppm tejto škodliviny. Vplyvom vyššej teploty, nedostatočného vetrania a malého objemu vzduchu v miestnosti sa môže táto hodnota prekročiť. V Rakúsku sa môžu používať len dosky emisnej triedy E1 (max. 0,12 mg formaldehydu na 1 m3 vzduchu).

Alternatívou drevotriesok sú drevotrieskové panely spájané cementom a bezformaldehydové drevotrieskové platne, ktoré sa spájajú lepmi s obsahom izokyanátov. Výpary izokyanátov sa dostávajú do okolia pri rezaní panelov a aj ich nepatrné množstvo môže napadnúť dýchacie cesty a pľúca a zapríčiniť alergické ochorenia.

Povrchové úpravy v interiéri

Vnútorné povrchové úpravy podstatnou mierou prispievajú k vytváraniu optimálnej priestorovej klímy. Ich realizácia patrí medzi dokončovacie práce. Vnútorné povrchové úpravy by sa mali ukončiť do jesene, aby vlhkosť v konštrukciách mohla počas vykurovacieho obdobia vyschnúť. Konštrukcia rodinného domu môže obsahovať až tritisíc litrov vody. Vonkajšie fasády však v tomto období nesmú byť uzavreté omietkou alebo obkladom, aby vlhkosť z muriva a konštrukcií mohla bez prekážok unikať. Fasádne úpravy by sa mali robiť až na jar.

K najbežnejším povrchovým úpravám stien a stropov patria omietky, obklady, keramické obklady, stierky alebo stierkové tmely. Realizujú sa mokrým alebo suchým spôsobom, voľba povrchu závisí najmä od typu miestnosti. Z hľadiska dobrej vnútornej klímy je dôležité, aby povrchy stien spĺňali požiadavky na toxickú neškodnosť a umožňovali prechod vodných pár. V dome s alergickým pacientom najviac vyhovuje napr. silikátová omietka a vápenná farba, ktorá prepúšťa pary a dobre odoláva aj plesniam. Podľa smernice EÚ z 1. 4. 2001 treba výrobky, ktoré obsahujú viac ako 2 ppm šeťmocného chrómu na kilogram výrobku, označovať ako zdraviu škodlivé. Táto norma sa týka najmä omietkových zmesí, malty a poterov.

Väčšina bežne používaných omietkových zmesí je zdravotne neškodná. Umeloživičné omietky však tvoria umeloživičné disperzie, piesok a rozličné prísady. Sú pomerne parotesné a treba rátať s uvoľňovaním škodlivín zo zmäkčovadiel, monomérov a pod. Preto by sa zásadne nemali používať ako vnútorné omietky.

Vymaľujte si pekne aj zdravo

Na finálnu úpravu stien sa v súčasnosti pomerne hojne používajú umeloživičné disperzné farby z umelých živíc, vody, syntetického pigmentu a prísad, ako sú konzervačné látky, emulgátory a prostriedky proti speneniu. Pri vyparovaní rozpúšťadla náter vytvára parotesný celoplošný film. Umeloživičné disperzné farby sa rozpúšťajú vo vode, a preto sa považujú za zdravotne neškodné a ekologicky vhodné. Ale môžu obsahovať aj nepatrné množstvo organických rozpúšťadiel (asi 2 %). Východiskové látky nepremenené pri výrobe sa neskôr môžu z výrobku uvoľňovať. Dostupné sú však aj umeloživičné disperzie bez obsahu rozpúšťadiel a plastov.

Tapety nie sú v dome alergika vhodné, no výnimočne môžu predstavovať alternatívu. Vyhnúť sa treba tapetám z prírodných vláken (trávy, trsu, juty, ľanu, hodvábu a vlny), tekutým tapetám z bavlnených a iných textilných a rastlinných vlákien a tapetám zo syntetických fólií (PVC, vinylu, polyesteru). Plastové tapety sa vyrábajú z vinylu (PVC), vďaka ktorému dobre odolávajú opotrebovaniu, neprepúšťajú vlhkosť a sú umývateľné. Z tapiet s povrchovou vrstvou z PVC možno ešte krátky čas po výrobe cítiť výpary jedovatého vinylchloridu a zmäkčovadiel.

Aj pri výbere papierovej tapety treba byť opatrný, pretože mnoho výrobcov do papierových tapiet pridáva umelé živice s obsahom formaldehydu, aby sa zvýšila odolnosť tapety proti pretrhnutiu.

Rébus?

Na prvý pohľad môže dlhý zoznam výrobkov zo stavebníctva znamenať pre nezasveteného človeka poriadny chaos. V súčasnosti platné normy však výrobcom prikazujú uvádzať na výrobkoch jeho zloženie, a tak proces hľadania napr. peknej, ale aj ekologicky vhodnej farby zvládne so základným minimom informácií, ktoré ste práve dostali, skutočne každý. Skúmanie etikiet bude možno niekomu spočiatku pripomínať vedeckú činnosť, ale zdravie za to predsa stojí.

Režim v domácnosti alergika Alergický pacient si vyžaduje osobitnú a dlhodobú pozornosť. Na úspešnú liečbu potrebuje dobré zázemie rodiny aj širšieho okolia. Základom je vytvoriť také domáce prostredie, ktoré bude obsahovať minimum dráždivých alergénov. Aby sa alergik cítil dobre, treba: 1. odstrániť koberce, závesy, záclony, kožušiny a iné zdroje prachu, 2. pravidelne utierať prach na nábytku a zariadení, 3. často utierať podlahy vlhkou handrou, používať kvalitné vysávače, 4. často prať posteľnú bielizeň, 5. používať antialergické vankúše a prikrývky, ktoré možno prať pri 60 stupňoch, 6. nefajčiť, používať čističky vzduchu, prípadne v zimnom období aj zvlhčovače, 7. pravidelne vetrať miestnosti v byte, 8. nechovať domáce zvieratá, 9. nepestovať izbové rastliny, 10. kontrolovať relatívnu vlhkosť vzduchu a včas zabrániť zvýšeniu jej hodnôt, pretože sa pri nej dobre rozmnožujú nebezpečné plesne.