Na prvý pohľad perfektný byt v novostavbe postupne odhalil svoje nedostatky. Ako sa s nimi majitelia vysporiadali?
Nový trojizbový byt nemal na prvý pohľad žiadnu chybičku. Na ten druhý však Nina s Petrom zistili, že im chýbajú odkladacie priestory, miestnosti sú na štandardné riešenia primalé a sami si so zariaďovaním neporadia. Ako sa podarilo architektom splniť ich predstavy?
Byt bol orientovaný presne tak, ako mladí manželia chceli – na sever a východ, aby sa v lete neprehrieval. To bolo dôležité najmä pre Ninu, ktorá nemá rada horúčavy, no zle znáša klimatizáciu. Sympatická bytovka stála len kúsok od lesa, čo bola zase Petrova priorita. Plusom bol aj priestranný balkón s nádherným výhľadom na Karpaty. „Večer tu radi sedávame. Tento výhľad je lepší ako televízor,“ smeje sa Nina.
Na celej dlhej stene v obývačke nebola pôvodne ani jediná zástrčka. Rozvody bolo preto treba dorobiť, podľa návrhu architektov sa pripravili elektroinštalácie aj na osvetlenie. „Keby sme len kúpili skrinky a televízor, nemali by sme ho kam zapojiť,“ hovorí Nina. „Takto je všetko pekne vymyslené, nikde netrčia káble a máme tu nielen televízor, ale aj počítač, chladničku a kávovar. Sami by sme nevedeli, na čo všetko treba pamätať…“ Zdroj: Miro Pochyba
Na prvý pohľad sa im zdal byt aj pekne veľký. No keď začali vyberať zariadenie, ukázalo sa, že v skutočnosti až taký veľký nie je. „Myslela som si, že budeme mať krásnu priestrannú spálňu, no zistili sme, že sa sem nevojde ani bežná posteľ, nieto ešte skriňa. V kuchyni sa vedľa chladničky zmestila len varná doska a drez, na pracovnú plochu tu neostalo takmer žiadne miesto. Pre nízke okno a radiátor navyše nemohla byť linka rohová. Nerozumela som tomu. Ako keby sa v tejto kuchyni nepočítalo s varením. Ja varím rada a tu by som nemala kde ani nakrájať zeleninu,“ spomína majiteľka. V byte bolo jednoducho priveľa vecí, s ktorými si dvojica nevedela poradiť, oslovili preto architekta Mareka Pavlecha, aby im interiér navrhol.
„Dnešné byty vyzerajú vďaka veľkej obývačke efektne, často je však problém zariadiť ich,“ dáva Nine za pravdu Marekova kolegyňa Mária Rakúsová. „Najmä kuchyne a spálne bývajú veľmi malé, respektíve majú zlú dispozíciu, čo bol aj prípad tohto bytu. Napríklad spálňa má vzhľadom na polohu okna a dverí, ktoré sú pri umiestnení nábytku limitujúce, nevhodné rozmery – keby bola o 60 cm širšia, zmestila by sa oproti posteli veľká vstavaná skriňa, no takto tu nebolo vhodné miesto ani na malú skrinku. Dokonca aj posteľ sme museli zvoliť užšiu, než je štandard,“ popisuje architektka.
Ako zapojiť nástenné svietidlá bez prípravy elektrických rozvodov? Keďže nechceli porušiť hotové omietky a novú maľovku, navrhli architekti ťahať káble po povrchu. Nesnažili sa vybrať nenápadné, pretože by ich aj tak bolo vidno, ale zvolili výraznú žltú farbu, ktorá ladí s vnútrom svietidiel a obývačku príjemne oživila. „Vyzerá to lepšie než bez kábla,“ hodnotí Nina. Zdroj: Miro Pochyba
„Pri kúpe bytu ľudí často zmetie aj to, že v pôdoryse od developera je nakreslené o niečo menšie zariadenie. Miestnosti potom vyzerajú priestrannejšie. No keď do nich dáte nábytok s reálnymi rozmermi, situácia je odrazu celkom iná,“ vysvetľuje spoluautorka návrhu.
Asi najťažšie bolo skĺbiť v jednej stene všetky funkcie tak, aby výsledok aj dobre vyzeral. Aby zostava pôsobila celistvo, no nie ťažkopádne, aby sme našli optimálnu kombináciu rozmerov, uzavretých a otvorených častí aj farebnosti, ktorá súvisí s účelom.
Marek Pavlech, architekt
Dvojica architektov sa teda zhostila úlohy zariadiť Nine a Petrovi byt tak, aby splnil všetky ich očakávania a potreby. „Chceli sme veľmi jednoduchý štýl, aby byt pôsobil svetlo a vzdušne. Zároveň sme potrebovali veľa úložných priestorov, no miestnosti nemali vyzerať zapratané. Práve s tým sme si sami nevedeli poradiť,“ vymenúva Nina. „Keby sme nenavrhovali interiér, ale písali slohovú prácu, bolo by v nej presne to, čo by nemalo
byť – často by sa opakovalo slovné spojenie úložný priestor,“ dopĺňa architekt žartom.
Architekti odporučili Nine a Petrovi aj stolára a ďalších remeselníkov, ktorým priamo zadali podklady na výrobu a potrebné práce. Aj to znamenalo pre majiteľov veľké uľahčenie a úsporu času. Zdroj: Miro Pochyba
„No v interiéri je to presne tá vec, ktorú človek potrebuje. Len tak sa totiž dá udržať poriadok. Práve preto sme tu navrhli väčšinu zariadenia na
mieru – aby sme v danom priestore, ktorý nebol vždy najšťastnejšie dimenzovaný, získali čo najviac úložného miesta.“
Najväčšou výzvou bolo zariadiť otvorenú dennú zónu tak, aby v nej každá časť poskytla to, čo majitelia potrebovali – samozrejme, toľko spomínané úložné priestory, ale aj pracovné plochy. Zároveň si mal interiér zachovať vzdušnosť a decentný štýl. Najdôležitejšiu úlohu v tom zohrala najdlhšia stena v miestnosti. Architekti tu navrhli nábytkový prvok, ktorý sa začína zariadením kuchyne, pokračuje pracovným miestom a prechádza do obývačkovej zostavy, ktorá však nie je iba štandardnou knižnicou s miestom na televízor. V spodných skrinkách sú totiž aj úložné priestory, ktoré nemusia slúžiť len obývačke.
Vedeli sme, v akom štýle chceme mať byt zariadený, no sami by sme ho nedokázali takto naplánovať. Architekti nám pomohli splniť si všetko, čo sme chceli, a nemali sme s tým žiadne starosti.
Nina, majiteľka
O správnych rozmeroch a detailoch, ktoré bolo potrebné premyslieť pri nábytku na mieru či osvetlení, manželia veľa nevedeli, no to bola úloha architektov. O farebnosti a štýle interiéru však mala Nina presnú predstavu a tej sa pri návrhu držali. Biela bola jasná voľba, keďže sa Peter obával, aby byt nebol v dôsledku severnej orientácie tmavý. Sivá je jej obľúbená, a keď do trojice pridali svetlé drevo, vznikol neutrálny základ, ktorý sa dá pekne kombinovať a oživiť rôznymi doplnkovými farbami. Nina si vybrala horčicovo žlté kreslo a zopár detailov v rovnakom odtieni tak, aby mohla farebnosť v budúcnosti jednoducho zmeniť.
Kuchyňa je aj vďaka ostrovčeku, na ktorý nadväzuje jedálenský stôl, prirodzene začlenená do priestoru obývačky. Nina tak môže byť aj pri svojom obľúbenom varení v kontakte s rodinou a hosťami. V ostrovčeku je zo strany kuchyne umiestnená mikrovlnná rúra, strana obrátená od obývačky slúži ako skrinka na poháre. Zdroj: Miro Pochyba
„Na začiatku som ani netušila, ako by sme mali byt zariadiť. No keď sa to tu všetko poskladalo, povedala som si, že je to presne to, čo sme potrebovali. Nič lepšie tu ani nemohlo byť,“ hovorí Nina s uznaním. No spoluprácu si pochvaľujú aj architekti: „Všetko sme si vopred vydiskutovali, takže cieľ bol daný, a pri realizácii sa majitelia držali toho, čo bolo dohodnuté v štúdii. Nebolo to raz tak, raz onak. Veci sa nemenili za pochodu, čo býva častá chyba. To, čo ste vymýšľali niekoľko týždňov, sa totiž za päť minút náhlej inšpirácie obvykle nevylepší. Skôr naopak,“ konštatuje Marek Pavlech.
Byt vyzeral na prvý pohľad veľký, no ukázalo sa, že v skutočnosti až taký veľký nie je. Aby sme dosiahli to, čo sme chceli, bolo preto potrebných viacero atypických riešení.
Nina, majiteľka
Dominantná obývačková stena aj kuchynská linka sú vyrobené na mieru danému priestoru. Nina s Petrom k nim doplnili typový nábytok, ktorý sčasti kúpili v Poľsku. „Mám s tým dobré skúsenosti,“ hovorí Nina. „Ak nehľadáte len to najlacnejšie, dajú sa nájsť pekné veci za dobré ceny. Napríklad na kuchynské stoličky nedám dopustiť. Mohli sme si vybrať typ dyhy aj odtieň čalúnenia, takže perfektne ladia so sedačkou v obývačke aj s rozkladacím stolom z Ikey.“
Nábytková stena v obývačke sa začína vybavením kuchyne – vstavanou chladničkou a kávovým kútikom. Tým, že sem architekti umiestnili vysoké teleso chladničky, uvoľnili na kuchynskej linke miesto na väčšiu pracovnú plochu. Ďalej pokračuje pracovným kútikom a obývačkovou zostavou, v ktorej sú okrem knižnice s miestom na televízor aj skrinky s univerzálnym úložným priestorom. Zakončenie tvorí obklad dažďových zvodov a vstavaný bar. Všetky stolárske práce, a v byte ich naozaj nebolo málo, zverili architekti firme Modern Interier (www.facebook.com/Modern-Interier).
Do vstupného priestoru naproti lamelovej stene s vešiakmi navrhli architekti aj úzku skrinku na topánky s veľkým zrkadlom a lavicou na obúvanie, ktorej čalúnenie ladí s farebnosťou obývačky. Zdroj: Miro Pochyba
Tip redakcie
Lamelová stena v predsieni je efektným dizajnovým prvkom aj praktickým podkladom na vešiaky, navyše, za otváracou časťou je rozvodná skriňa, wifi a ďalšie elektroinštalácie – úhľadne skryté a v prípade potreby vždy prístupné.
Profil
MAJITELIA
Nina pracuje v medzinárodnej spoločnosti, jej manžel Peter v zdravotníctve
NEHNUTEĽNOSŤ
Trojizbový byt s plochou 76 m2 v novostavbe v Záhorskej Bystrici
Rozpočet 18 000 €
AUTORI
Ing. arch. Marek Pavlech, Ing. arch. Mária Rakúsová, www.pavlecharchitekti.sk
- Hlavná obytná miestnosť v novom byte vyzerala priestranne, no keď si manželia uvedomili, že v nej má byť nielen obývačka, ale aj kuchyňa, jedálenský stôl a odkladacie priestory, zistili, že až taká veľká nie je.
- Architekti odporučili Nine a Petrovi aj stolára a ďalších remeselníkov, ktorým priamo zadali podklady na výrobu a potrebné práce. Aj to znamenalo pre majiteľov veľké uľahčenie a úsporu času.
- Na celej dlhej stene v obývačke nebola pôvodne ani jediná zástrčka. Rozvody bolo preto treba dorobiť, podľa návrhu architektov sa pripravili elektroinštalácie aj na osvetlenie. „Keby sme len kúpili skrinky a televízor, nemali by sme ho kam zapojiť,“ hovorí Nina. „Takto je všetko pekne vymyslené, nikde netrčia káble a máme tu nielen televízor, ale aj počítač, chladničku a kávovar. Sami by sme nevedeli, na čo všetko treba pamätať…“
- Svetlé farby a dostatok svietidiel – taká bola požiadavka majiteľov, ktorí chceli zabrániť tomu, aby bol severne orientovaný byt tmavý. Svietidiel je tu naozaj veľa, vďaka čomu možno v obývačke vytvárať rôzne atmosféry. Podľa návrhu architektonického štúdia ich dodávala firma Casca.sk. „Majú širokú ponuku a dá sa vybrať dobrý dizajn za slušné ceny,“ pochvaľuje si Nina, ktorá bola spokojná aj s montážou.
- Ako zapojiť nástenné svietidlá bez prípravy elektrických rozvodov? Keďže nechceli porušiť hotové omietky a novú maľovku, navrhli architekti ťahať káble po povrchu. Nesnažili sa vybrať nenápadné, pretože by ich aj tak bolo vidno, ale zvolili výraznú žltú farbu, ktorá ladí s vnútrom svietidiel a obývačku príjemne oživila. „Vyzerá to lepšie než bez kábla,“ hodnotí Nina.
- Typový nábytok si Nina s Petrom vybrali sami. Rozkladaciu sedačku si nechali vyrobiť na mieru v žilinskom Štúdiu spánku tak, aby sa na nej mohli pohodlne vyspať návštevy.
- Biele skrinky na začiatku obývačky patria vzhľadom aj obsahom k vybaveniu kuchyne. Súčasťou nábytkovej steny je aj pracovné miesto, ktoré sa za posledný rok a pol využívalo naozaj intenzívne.
- Kuchyňa je aj vďaka ostrovčeku, na ktorý nadväzuje jedálenský stôl, prirodzene začlenená do priestoru obývačky. Nina tak môže byť aj pri svojom obľúbenom varení v kontakte s rodinou a hosťami. V ostrovčeku je zo strany kuchyne umiestnená mikrovlnná rúra, strana obrátená od obývačky slúži ako skrinka na poháre.
- Do vstupného priestoru naproti lamelovej stene s vešiakmi navrhli architekti aj úzku skrinku na topánky s veľkým zrkadlom a lavicou na obúvanie, ktorej čalúnenie ladí s farebnosťou obývačky.
- Do vstupného priestoru naproti lamelovej stene s vešiakmi navrhli architekti aj úzku skrinku na topánky s veľkým zrkadlom a lavicou na obúvanie, ktorej čalúnenie ladí s farebnosťou obývačky.
- V malej spálni s rohovým oknom bolo hlavnou úlohou navrhnúť čo najviac úložných priestorov, posteľ preto olemovali bielou šatníkovou skriňou. Odľahčujú ju otvorené police s menšou hĺbkou, ktoré prechádzajú aj na boky postele, kde plnia funkciu nočných stolíkov.
- Štandardná posteľ sa sem nezmestila, dali preto vyrobiť na mieru užšiu (so šírkou 160 cm) a s odkladacím priestorom vnútri. V pláne je ešte rohový záves, ktorý miestnosť zútulní.
- Pôdorys.
Text: Erika Kuhnová
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: Čsopis Môj dom