Neostal kameň na kameni! Kompletná rekonštrukcia panelákového bytu v Považskej Bystrici

Katarína už dávno túžila po dome, jej mužovi zas viac vyhovoval život v byte. Keď prišiel čas na definitívne rozhodnutie, rodina už 16 rokov bývala v pomerne veľkom trojizbáku, kde všetci oceňovali blízkosť centra mesta. Ku konečnej voľbe ostať prispeli však aj ďalšie dôvody: vhodný rodinný dom sa im nepodarilo nájsť, navyše Katarína trávila veľa času v práci, takže nakoniec uznala, že by si dom ani nemala kedy užiť. Bola však rozhodnutá prestavať ich starý byt tak, aby rodina získala krajší, pohodlnejší a lepšie využitý priestor. „Vyhrážala som sa, že neostane kameň na kameni,“ smeje sa.

Farebnú kombináciu a odtieň dreva si vybrali Katarína s Jarom, ostatné nechali na architektov. Pri realizácii interiéru sa držali ich návrhu, i keď v niektorých prvkoch sa predsa len trochu odchýlili. Napríklad k jedálenskému stolu, ktorý je centrom denného priestoru, zvolili namiesto plastových stoličiek kresielka od firmy TON. Zdroj: Miro Pochyba

Umakartové jadro vymenili za murované ešte predchádzajúci majitelia a byt mal aj nové okná, no jeho dispozícia ostala nezmenená. A práve tá bola pre Katarínu najväčším problémom. „Bola tu zbytočne veľká nevyužitá hala a dlhá chodba, ako aj veľmi malá kuchyňa, ktorá sa nachádzala na opačnom konci bytu než obývačka.

Máme veľa kamarátov a známych, ktorí k nám často chodia na návštevy, a obvykle sme všetci skončili v malej kuchyni, kde sa potom pomaly nedalo pohnúť,“ vysvetľuje. Potrebovali jednoducho väčší a praktickejšie vyriešený spoločenský priestor. Katarína teda oslovila architektov z Arkon ateliéru, ktorých práca sa jej už dlho páčila, aby navrhli novú dispozíciu a zariadenie hlavnej časti bytu.

Efektný lamelový podhľad opticky naznačuje komunikačný priestor na rozhraní obývačky, predsiene a kuchyne. I keď vyzerá jednoducho, jeho realizácia a osadenie si vyžadovali poriadnu remeselnú zručnosť. Zdroj: Miro Pochyba

Jej želaním bola väčšia kuchyňa, ktorá bude spojená s obývačkou, a väčšia kúpeľňa. Ďalšou podmienkou bolo, aby mali z denného priestoru prístup na balkón. V prvom kroku dostali manželia v ateliéri tri varianty novej dispozície aj s vysvetlením, čo všetko bude s rôznymi úpravami spojené.

Keď sa rozhodli, ktorou cestou pôjdu, pustili sa architekti do návrhu interiéru. Katarína a Jaro si s nimi dohodli, čo všetko chcú navrhnúť a do akých podrobností. „Všetko bolo vypracované do posledného detailu. Vedeli sme nielen rozmery nábytku, ale k jednotlivým kusom sme mali aj presné názvy, meno výrobcu a informáciu, kde sa dajú kúpiť. Niekde sme sa rozhodovali už len o alternatívnych možnostiach. To nám ušetrilo neskutočne veľa času a myslím, že aj zachránilo manželstvo,“ dodáva Katka s úsmevom.

V nosnej stene medzi novou obývačkou a kuchyňou bolo potrebné vyrezať otvor. Zo statických dôvodov však museli ostať na oboch stranách krátke stienky, ktoré nesú oceľový preklad nad novým otvorom. Priestor pri jednej z nich architekti využili a zjednotili „pexesovou“ skrinkou s pravidelným rastrom bielych štvorcových dvierok. Zdroj: Miro Pochyba

„Kúpeľňu a spálňu sme si totiž takto detailne navrhnúť nedali a tam bolo naše rozhodovanie i výber oveľa náročnejšie, nielen na čas, ale v konečnom dôsledku aj na peniaze. Ostatné bolo jasné – aj my sme vedeli, čo máme kúpiť, aj stolári mali nakreslené, čo budú vyrábať. Len si museli v prestavaných priestoroch presne zmerať reálne rozmery,“ popisuje Katka.

Od prvého stretnutia s architektmi po začatie rekonštrukcie uplynul takmer rok. „Trvalo to dlho aj preto, lebo nad viacerými rozhodnutiami sme s mužom uvažovali, debatovali (a bojovali) aj niekoľko týždňov,“ objasňuje Katarína. Jaro ju napríklad presvedčil, aby zachovali pri novej kuchyni pôvodnú špajzu, z tohto dôvodu sa však musela zmenšiť navrhovaná kúpeľňa.

Predtým. Zdroj: Miro Pochyba

Požadoval riešenie s chodbičkou k špajzovej nike, ktorú architekti považovali za hluchý priestor, no teraz sú radi, že ho majitelia vedia využiť. Katka si jeho praktickosť nevie vynachváliť. „Komora má vetranie na fasádu, takže je tu chladnejšie. Je tu množstvo políc na potraviny, miesto na nabíjanie vysávača aj na bioodpad, mám tu viaceré kuchynské spotrebiče… Najskôr som bojovala za väčšiu kúpeľňu, ale teraz som rada, že som v tomto ustúpila manželovi,“ uznáva Katarína.

Kuchyňu a predsieň oddeľuje nábytkový blok, ktorý je v jednej časti kuchynskou linkou a v druhej predsieňovou skriňou. Zdroj: Miro Pochyba

Ako Katarína „sľubovala“, prestavba bola spojená aj s pomerne veľkými stavebnými zásahmi – uprostred bytu sa vybúrali všetky priečky, bolo potrebné vyrezať otvor do nosnej steny a urobiť aj nové rozvody. Kým
sa všetko zbúralo a postavilo nanovo, rodina sa musela na tri a pol mesiaca vysťahovať do malého provizória. Ako pripomína Katka,
prestavbu zrealizovali v takomto krátkom čase najmä vďaka šikovnému majstrovi, ktorý zabezpečoval všetky stavebné práce vrátane búrania, nových stien, rozvodov, omietok a výmaľby.

„Do nového bytu sme si nechali len minimum z pôvodného zariadenia. Nechceli sme však zbytočne plytvať, takže ostatné sme sa snažili rozdať známym a príbuzným, čo si vyžadovalo organizáciu.

Na viacerých riešeniach v kuchyni vidno Katarínin praktický prístup. Napríklad dvierka skriniek sú bez úchytiek. „Dyha aj hladký biely povrch sú v tomto veľmi praktické, nič na nich nevidno,“ delí sa o skúsenosti a pokračuje: „Namiesto skla, ktoré sa mi zdalo chúlostivé, sme za linku zvolili rovnakú betónovú stierku, aká je v obývačke (wallpaint). Jej povrch je však nalakovaný, aby sa dal čistiť.“ „Tajné dvere“ na konci linky vedú do špajzy. Zdroj: Miro Pochyba

Zvyšok bolo potrebné pobaliť do škatúľ – našťastie máme v pivnici priestor, kde sme ich mohli uložiť. Už na Vianoce som začala baliť veci, o ktorých som vedela, že ich pol roka nebudem potrebovať. A balenie akoby nemalo konca, stále pribúdali ďalšie a ďalšie škatule,“ popisuje Katarína.

„Nie som práve plánovací typ a táto prestavba spojená s dvoma sťahovaniami si vyžadovala naozaj veľké plánovanie. No všetko sa podarilo dotiahnuť do vydareného konca. Preto hovorím, že to bol môj životný projekt,“ uzatvára majiteľka.

Text: Erika Kuhnová

Foto: Miro Pochyba

Zdroj: Časopis Môj dom