Ošarpaný dom z 80. rokov by ste dnes už nespoznali. Domáci si užívajú pokoj lesa, a to sú len kúsok od veľkomesta!

Na úpätí kopcov neďaleko Barcelony, v chránenom prostredí parku Collserola stál rodinný dom z 80. rokov. Dvojgeneračná stavba už dávno nezodpovedala potrebám súčasného bývania – ani svojím rozložením, ani technickým stavom. Napriek tomu však mala jednu výhodu: výnimočnú polohu uprostred lesa s výhľadom a atmosférou, ktoré by v meste hľadali len márne.

Architekt Tomáš Labanc sa preto rozhodol dom nebúrať, ale transformovať. Výsledkom je radikálna, no citlivá rekonštrukcia, ktorá rešpektuje pôvodný tvar a objem stavby, ale zároveň prináša úplne nové kvality priestoru.

Keď sú pravidlá výzvou, nie prekážkou

Projekt vznikal v rokoch 2020 až 2021 a už na začiatku bolo jasné, že pôjde o technicky aj legislatívne náročnú úlohu. Zóna v parku Collserola podlieha prísnym reguláciám – nie je povolené meniť pôdorys stavby, ani zasahovať do objemu či nosnej konštrukcie. Architekti sa preto rozhodli ísť na maximum v rámci daných mantinelov: ponechali jeho základnú štruktúru a kompletne prepracovali fasádu, interiér aj vzťahy medzi miestnosťami.

Dom, ktorý dýcha krajinou

Cieľom nebolo len zlepšiť technický stav domu, ale predovšetkým vytvoriť nové prepojenie medzi vnútorným a vonkajším svetom. Vnútorná dispozícia bola úplne prehodnotená – otvorenejšia, svetlejšia, s dôrazom na výhľady a prirodzený pohyb svetla počas dňa.

Z veľkých okien sa teraz naskytá pohľad priamo do lesa. Denné zóny sú nasmerované tak, aby interiér pôsobil ako predĺženie prírody, nie ako jej narušenie. Dom je tichý pozorovateľ, nie hlavná postava.

Geometrická fasáda v čiernej a bielej

Z vonkajšej strany dom získal úplne nový vizuálny jazyk. Čierno-biela fasáda pôsobí ako abstraktná kompozícia – striedanie hladkých panelov a presne osadených okien vytvára jednoduchý, no výrazný rytmus. Tento prístup umožnil domu nenápadne zapadnúť do krajiny, a zároveň z nej vizuálne neuberať. Fasáda teda neupozorňuje na seba – slúži pozadiu, ktoré tvorí les a horizont Barcelony.

Dialóg čiernej a bielej

Farebné ladenie interiéru plynulo nadväzuje na vonkajší vzhľad domu, kde sa strieda čierna a biela v kontrastnej, no harmonickej kompozícii. Tento vizuálny jazyk sa prenáša aj dovnútra – biela výmaľba stien a stropov slúži ako neutrálny rámec pre výraznejšie prvky, zatiaľ čo čierna farba na nábytku vytvára jasné línie a definuje priestor.

Kuchynská linka v matnej čiernej pôsobí monumentálne, no vďaka čistým tvarom nepôsobí rušivo. Dominantou priestoru je kuchynská pracovná doska z čierneho mramoru s jemným bielym žilkovaním, ktorá dodáva eleganciu a jemný luxusný akcent.

Nábytok je vybraný s dôrazom na minimalizmus – premyslene, striedmo a účelne. Drevené podlahy vo vzore rybej kosti zjemňujú celkový výraz interiéru a vnášajú doň teplo aj prírodný charakter. Výsledkom je vyvážený priestor, ktorý pôsobí moderne, ale neokázalo – čistý, funkčný a pokojný.