V byte doslova neostal kameň na kameni. Z bratislavského trojizbáku vyčarovali presvetlený priestor s úžasnou lodžiou
Keď architekt rekonštruuje sám pre seba, vo výsledku je zvyčajne nielen na čo sa pozerať, ale aj nad čím žasnúť. Jediné, čo môže klásť hranice jeho nápadom, sú totiž financie, no ich nedostatok zároveň kreativitu podporuje. V tomto byte to platilo dvojnásobne – Michaela a Marek sú totiž architekti obaja.
Trojizbový byt na starom bratislavskom sídlisku lákal dvojicu mladých architektov z viacerých dôvodov. „Boli sme nadšení veľkosťou, ktorá nebola na výstavbu zo 70. rokov dvadsiateho storočia bežná, navyše bol za výbornú cenu. Zaujímavé bolo pre nás aj to, že konštrukčne ide o skelet, nie panely, čo otváralo omnoho širšie možnosti na rekonštrukciu. A úplne nás presvedčila úžasná lodžia – s plochou 16 m2 a s dostatočnou hĺbkou aj na malé stolovanie,“ vysvetľujú Michaela a Marek dôvody, prečo pred piatimi rokmi kúpili práve tento byt.
Po nasťahovaní najskôr vymenili okná a upravili lodžiu, aby ju mohli využívať. Urobili na nej drevenú podlahu, vymenili prasknuté tabule v zábradlí a pre výhľad osadili do jednej z bočných stien číre sklo. A začali premýšľať nad rekonštrukciou.
„Váhali sme, či ostaneme len pri faceliftingu, alebo zmeníme aj dispozíciu. No keďže bola potrebná výmena inštalácií, čo aj tak znamenalo sekanie a búranie, rozhodli sme sa, že byt prerobíme od základov. Teda od podlahy až po strop vrátane novej dispozície. Vždy, keď som mal voľnú chvíľu, kreslil som náš byt. Mali sme aspoň desať dispozičných alternatív,“ spomína Marek.
Prestavba začala zbúraním všetkých priečok, odstránením podláh aj podhľadov. V byte doslova nezostal kameň na kameni. Respektíve tehla na tehle. Pohľad z niekdajšej kuchyne do haly, smerom k WC, kúpeľni a ku skladu… Zdroj: Miro Pochyba
V novej dispozícii využili manželia architekti niekoľko zvláštností takzvanej experimentálnej výstavby. Aj keď dom pripomína socialistický panelák, v skutočnosti tvorí jeho nosnú konštrukciu železobetónový skelet, čo umožnilo dvojici vybúrať v byte takmer všetky steny.
„Väčšina priečok bola murovaná, jedna bola dokonca drevená so vsadeným zasklením – hovorili sme mu akvárium. No vďaka nemu sme zistili, aké skvelé je mať denné svetlo v hale,“ popisuje Michaela starý byt, ktorého ďalšou výhodou boli dve stúpačky so zvislými rozvodmi.
Stoličky pri jedálenskom stole sú z bazáru, nájdu sa tu aj kúsky z povaly Marekových prarodičov. Dvojica ich dala zrekonštruovať a natrieť, prípadne prečalúniť. „Trochu to vŕzga starinou, ale to nám neprekáža. Snažíme sa byť v tomto ekologickí a vychádza to aj ekonomicky omnoho lepšie,“ prezrádza Marek. Zdroj: Miro Pochyba
Najskôr bol totiž dom plánovaný ako slobodáreň – čo trakt, to jednoizbový byt. No projekt neskôr upravili tak, že vznikli aj väčšie byty, ktoré zaberajú dva trakty, a z pôvodného návrhu v nich ostali dve stúpačky. Práve to umožnilo presunúť kuchyňu na nové miesto a spojiť ju s obývačkou.
Okno v kuchynskej linke je taká naša vychytávka. Keby tu bola pevná stena, bol by to tmavý kút, takto je celá miestnosť pekne presvetlená. Docielili sme ním aj to, že v obývačke máte pocit väčšieho priestoru, ktorý sa nekončí stenou, ale pokračuje ďalej.“ Zdroj: Miro Pochyba
Pôvodná kuchyňa bola nielen malá, ale aj ďaleko od obývačky, čo mladej dvojici nevyhovovalo. „Keď prišla návšteva, ja som trávila čas v kuchyni a hostia v obývačke, takže som s nimi takmer ani nebola,“ zdôvodňuje Michaela jednu z podstatných dispozičných zmien.
Aby dostali denné svetlo aj do kuchyne situovanej v hĺbke dispozície, zástenu za linkou nahradili oknom. Vďaka tomu vstupuje do kuchyne a obývačky prirodzené svetlo aj zo spálne. „Je to východný byt a obývačkové okná sú navyše zatienené lodžiou, takže cez deň sem prichádza najviac svetla z juhu cez spálňu,“ upozorňuje Marek. Zdroj: Miro Pochyba
Sťahovanie kuchyne tak, aby dvojica získala centrálny denný priestor, bolo pritom spojené s ďalšími úpravami – o niečo zmenšili pomerne veľkú spálňu, aby v obývačke získali viac miesta, a zaslepili pôvodné dvere do spálne z haly, aby mali kadiaľ viesť vodu a odpad z kuchyne k jednej zo stúpačiek. Do spálne sa tak dnes vchádza cez obývačku.
Je to taký pandemický byt – prerábali sme ho vo vlnách, ako nám to umožňovali lockdowny. Veľa vecí som robil sám, keďže na dokončovanie a drobnosti sa nedali zohnať majstri.
Marek Lohinský
Zásadné zmeny sa nevyhli ani zvyšku bytu. Na mieste niekdajšej kúpeľne, skladu a WC je dnes väčšia kúpeľňa a toaleta, v ktorej sa vedľa stúpačky zmestilo aj hosťovské umývadlo. Keďže Michaela vie, že v dostatku odkladacích priestorov je tajomstvo čistého interiéru, v ktorom sa ľahko udržiava poriadok, vložili do haly biely kubus s odkladacími priestormi – „je to vlastne dvojstranná skriňa, ktorá pokračuje v kúpeľni úložným priestorom na kozmetiku a špinavú bielizeň,“ popisuje.
Vďaka kombinácii veľkého zrkadla a bielych dverí s bezúchytkovým otváraním push-to-open však pôsobí nenápadne a priestor vôbec nezaťažuje. Na mieste bývalej kuchyne a jednej z izieb vznikla multifunkčná miestnosť s dvoma dverami. „Zatiaľ je v jednej časti pracovňa, v druhej hosťovská izba a miesto, kde manžel cvičí,“ hovorí Michaela. „Ešte uvidíme, ako ju zmeníme. To ukáže čas. Môže z nej byť napríklad jedna veľká detská izba, alebo dve malé… Možností je viacero.“
Z požiadavky na premiestnenie kuchyne do obývačky vyplynulo niekoľko zmien v dispozícii. Michaela a Marek v prvom rade zväčšili obývačku na úkor spálne a premiestnili spálňové dvere – aby mohli popri stene ťahať v prímurovke vodu a odpad z kuchyne k najbližšej stúpačke, museli pôvodné dvere z haly zamurovať, takže dnes sa do spálne vchádza z obývačky. Zdroj: Miro Pochyba
Pre mladý pár bolo dôležité aj to, aby v celom priestore dosiahli čo najlepšie prirodzené presvetlenie. „Chceli sme dostať denné svetlo aj do kuchyne a kúpeľne, ktoré sú v hĺbke dispozície. Preto máme namiesto zásteny za linkou okno, ktorým sa do kuchyne dostane svetlo zo spálne – to je taká naša vychytávka,“ vysvetľuje Marek. Z rovnakého dôvodu sú na pracovni zasklené dvere, ktorými preniká svetlo nielen do haly, ale aj do kúpeľne.
Rada používam farby. Možno to chce trochu odvahy, ale podľa mňa interiér príjemne oživia. Vždy sa snažíme navrhnúť priestor tak, aby nebol uniformný.
Michaela Lohinská
Rozsiahla prestavba začala zbúraním všetkých priečok, odstránením podláh aj podhľadov. V byte doslova nezostal kameň na kameni. Respektíve tehla na tehle. „Búranie išlo rýchlo. Asi za dva dni bolo všetko preč,“ popisuje Marek. „Stavebná časť a stavebný interiér trvali tri mesiace. Potom sme sa nasťahovali do provizória a celý rok sme postupne dokončovali interiér. Stolára sme mali totiž z Prahy, takže všetko skomplikovala korona.
„Odkedy tu bývame, lodžia je naše obľúbené miesto. Využívame ju od skorej jari do neskorej jesene, večer si tu radi posedíme, dáme si pohár vína alebo pivo a Sunny tu má svoju pozorovateľňu.“ Zdroj: Miro Pochyba
Prišiel po prvej vlne pandémie, urobil základ bytu tak, aby sa dal používať, a dokončili sme ho až po druhej vlne. Je to taký pandemický byt,“ smeje sa. „Trochu sme museli improvizovať a veľa vecí som robil sám. Postupne sme byt skladali podľa toho, ako nám to umožňovala situácia. No konečne je hotový. Teda až na obrazy a fotografie, ktoré ešte stále vyberáme, a na tú našu ‚otvorenú‘ izbu. Ale počítali sme s tým , že bude rásť s nami,“ uzatvára Marek.
Profil
NEHNUTEĽNOSŤ
Trojizbový byt na sídlisku v Bratislave v bytovke zo 70. rokov minulého storočia. Byt má plochu 83 m2, k tomu je ešte lodžia s veľkosťou 16 m2.
KTO TU BÝVA
Michaela a Marek Lohinskí sú nielen majitelia bytu, ale aj architekti, takže si, prirodzene, navrhli jeho rekonštrukciu sami. Tretím členom domácnosti je Sunny, kríženec maďarskej vyžly.
-
- Prestavba začala zbúraním všetkých priečok, odstránením podláh aj podhľadov. V byte doslova nezostal kameň na kameni. Respektíve tehla na tehle. Pohľad z niekdajšej kuchyne do haly, smerom k WC, kúpeľni a ku skladu…
-
- …a opačným smerom, z bývalej kúpeľne do kuchyne a izby. Všetky priečky museli preč,….
-
- …aj tá medzi obývačkou a spálňou. Ostala len nosná stena, ktorá ich oddeľovala od haly. Dvere, ktorými sa predtým chodilo do spálne, zamurovali, aby mohli popri stene viesť rúry zo stúpačky do kuchyne.
-
- Obývačke dominuje policová stena v eukalyptovozelenej farbe, ktorá výrazne ovplyvnila atmosféru denného priestoru. „Dlho sme hľadali vhodnú farbu. Bola som proti príliš tmavej, aby miestnosť ostala vzdušná, no tmavšie odtiene dokážu interiér zútulniť. Toto je príjemný kompromis – stena je jednoduchá a farba ju zároveň robí útulnou, nie strohou. V otvorených policiach zelenú vnímate, ale vďaka uloženým veciam nie je príliš dominantná,“ vysvetľuje Michaela.
-
- Okno v kuchynskej linke je taká naša vychytávka. Keby tu bola pevná stena, bol by to tmavý kút, takto je celá miestnosť pekne presvetlená. Docielili sme ním aj to, že v obývačke máte pocit väčšieho priestoru, ktorý sa nekončí stenou, ale pokračuje ďalej.“
-
- Policová stena v obývačke plynulo prechádza do vysokých úložných priestorov, ktoré patria ku kuchyni. Práve tu je aj miesto na zabudovanú rúru s mikrovlnkou a kávovo-čajový kútik skrytý za dvierkami s dômyselným kovaním. „Nechcela som, aby bolo všetko niekde vystavené,“ hovorí Michaela. „Takto sú kávovar, kanvica aj ostatné veci pekne skryté a jednoducho prístupné, keď treba.“
-
- Typového nábytku je v byte málo – posteľ, stoličky, sedačka. Zvyšok vrátane špeciálnych dverí vyrobil Michaelin známy, stolár Roman Buršíček (rb-truhlarna.cz). Domáci si jeho prácu nevedia vynachváliť, hoci to, že žije v Prahe, im v kombinácii s protipandemickými opatreniami realizáciu trochu skomplikovalo. Práve jemu zverili aj rekonštrukciu starých tonetiek či hojdacieho kresla.
-
- Z požiadavky na premiestnenie kuchyne do obývačky vyplynulo niekoľko zmien v dispozícii. Michaela a Marek v prvom rade zväčšili obývačku na úkor spálne a premiestnili spálňové dvere – aby mohli popri stene ťahať v prímurovke vodu a odpad z kuchyne k najbližšej stúpačke, museli pôvodné dvere z haly zamurovať, takže dnes sa do spálne vchádza z obývačky.
-
- Aby dostali denné svetlo aj do kuchyne situovanej v hĺbke dispozície, zástenu za linkou nahradili oknom. Vďaka tomu vstupuje do kuchyne a obývačky prirodzené svetlo aj zo spálne. „Je to východný byt a obývačkové okná sú navyše zatienené lodžiou, takže cez deň sem prichádza najviac svetla z juhu cez spálňu,“ upozorňuje Marek.
-
- Spálňa bola väčšia, než potrebovali. Zmenšili ju tak, aby sa do nej zmestilo všetko, čo chceli – šatník, pohodlná posteľ a komoda s kozmetickým stolíkom. Čo ubrali spálni, to mohli potom pridať obývačke s kuchyňou.
-
- Veľké zrkadlo, ktoré pokrýva čelo bloku vstavaných skríň v hale, účinne znásobuje svetlo aj priestor uprostred bytu.
-
- Stoličky pri jedálenskom stole sú z bazáru, nájdu sa tu aj kúsky z povaly Marekových prarodičov. Dvojica ich dala zrekonštruovať a natrieť, prípadne prečalúniť. „Trochu to vŕzga starinou, ale to nám neprekáža. Snažíme sa byť v tomto ekologickí a vychádza to aj ekonomicky omnoho lepšie,“ prezrádza Marek.
-
- Farebnosťou chceli dať manželia architekti interiéru jemný retro nádych, aby naznačili pôvod bytu v 70. rokoch minulého storočia. Obývačke preto dominujú eukalyptovozelená stena a ružové stoličky, ostatné nechali v neutrálnych farbách – bielej, čiernej a v dubovom dekore. „Farbou sme chceli do interiéru vniesť život, dať mu šťavu. Aby v nás príchod domov prebudil optimizmus,“ hovorí Michaela.
-
- Úžasná lodžia, ktorá lemuje celú jednu stranu bytu – s plochou 16 m2 a s dostatočnou hĺbkou aj na malé stolovanie –, bola jedným z dôvodov, prečo byt kúpili.
-
- Úžasná lodžia, ktorá lemuje celú jednu stranu bytu – s plochou 16 m2 a s dostatočnou hĺbkou aj na malé stolovanie –, bola jedným z dôvodov, prečo byt kúpili.
-
- Namiesto priečky oddeľuje dve časti jednej miestnosti upravená modulová skriňa z Ikey – horné skrinky sú obrátené do hosťovskej izby, v pracovni je na ich zadnej strane nástenka, spodné odkladacie priestory patria pracovni. Na ich zadnú stenu obrátenú do hosťovskej izby upevnil Marek čalúnené panely, ktoré budú tvoriť operadlo postele. „Na hosťovskej izbe sa ešte pracuje,“ vysvetľuje Michaela. „Bude tu rozkladací matrac a chceme dať zreparovať aj nejaký starý nábytok, aby to tu vyzeralo pekne.“
-
- Dvere bez horného prekladu dotvárajú pocit pokračujúceho priestoru, preto ich majitelia architekti použili všade, kde to bolo možné. Vďaka sklenenými výplniam sa cez ne dostáva tiež denné svetlo do haly v centre dispozície.
-
- „Odkedy tu bývame, lodžia je naše obľúbené miesto. Využívame ju od skorej jari do neskorej jesene, večer si tu radi posedíme, dáme si pohár vína alebo pivo a Sunny tu má svoju pozorovateľňu.“
-
- Drevená lamelová stena s kvetináčmi tvorí protipól otvorenému výhľadu. Na lodžiu priviedli aj vodu – keďže pôvodne bola hneď vedľa kuchyňa, nebol to veľký problém. „Sme takí kvetinári,“ smeje sa Michaela. „Teraz je to ideálne, môžeme všetko pohodlne popolievať hadicou ako na záhrade.“
-
- „Zariadenie lodžie sme navrhli tak, aby sa všetko dalo rozobrať, na čas niekam uložiť a potom namontovať späť. Už niekoľko rokov sa totiž plánuje rekonštrukcia fasády, no je to na dlhé lakte. Vymenili sme preto len prasknuté tabule drôtoskla v zábradlí a nechali sme zasklenie, ktoré sem osadili predošlí majitelia. Je to praktické, pretože tu takmer stále fúka.
-
- Naproti kúpeľni je multifunkčná miestnosť s otvorenou budúcnosťou. „Momentálne tu máme pracovňu a hosťovskú izbu, no všetko vrátane rozvodov, je pripravené tak, aby sa mohlo meniť podľa toho, čo prinesie život. Keďže sú tu dve okná o dvoje dverí, môže tu byť časom pracovňa a detská izba, prípadne jedna veľká detská izba alebo dve malé,“ vymenúva Marek.
-
- „Keď je ráno východné slnko nízko, vďaka zaskleným dverám a časti steny na kúpeľni pekne presvetlí celý byt.“
-
- Aby bol celý interiér čistý, prehľadný a ľahko udržiavateľný, dvojica sa snažila vytvoriť čo najviac skrytých úložných priestorov. Výnimkou nie je ani kúpeľňa, v ktorej určite nechceli mať výstavu kozmetiky. Vstavaná skriňa pokračuje z haly až do kúpeľne, pod umývadlom je miesto na práčku a sušičku. Za dreveným obkladom je v spodnej časti nový rozvod vody a odpadu, v hornej sú za drevenými panelmi skrinky.
-
- Do haly vložili nenápadný biely blok vstavaných skríň, v ktorých je väčšina odkladacích priestorov za dvierkami s otváraním push-to-open.
-
- Búracie práce.
-
- Po rekonštrukcii.
-
- Presvetlenie a vetranie.
Text: Erika Kuhnová
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: Časopis Môj dom
