Viacgeneračná rodina sa zabývala v lese, v nenápadnom dome majú súkromie i priestor pre seba

Budovu s podlhovastým tvarom navrhli tak, aby do interiéru privádzala čo najviac denného svetla a zároveň posilňovala vizuálne prepojenie s jazierkom. Dôležitou podmienkou bolo tiež obmedziť výrub stromov na nutné minimum.

Projekt, ktorý vyrástol z dôvery

Rodina, pre ktorú dom vznikol, už s návrhárskym tímom spolupracovala aj v minulosti. Architekti tak mali väčší priestor uchopiť život klientov a detailnejšie sa venovať tomu, ako bude dom fungovať v praxi. Dôležitým východiskom pri tom boli každodenné situácie, ktoré viacgeneračné bývanie prináša – teda potreba súkromia, ale aj trávenie spoločných chvíľ.

Keď rozpočet zmení plány

Najväčší zlom prišiel vo chvíli, keď už bola stavba rozostavaná a základy vyliate. Práve keď sa projekt posúval do ďalšej fázy, klienti nečakane upravili rozpočet.

Miesto problematickej odozvy však prišla blesková reakcia štúdia, ktoré do dvoch dní upravilo všetky stavebné plány. Jedno celé podlažie z projektu odstránili a niektoré funkcie spojili.

Táto zmena však projekt neoslabila. Naopak, dom sa stal kompaktnejším a viac sa priblížil myšlienke nenápadného bývania uprostred lesa.

Pocit domova

Pri príprave projektu sa však tím architektov a dizajnérov nepýtal klientov len na to, ako by mal dom vyzerať, ale aj ako by sa v ňom chceli cítiť. Odpoveď dostali a týkala sa spojenia so sebou samým aj s ostatnými členmi rodiny. Bývanie preto tím navrhol ako kokón, ktorý podporuje súkromie, oddych a trávenie spoločných chvíľ. 

Interiér je jednotne zladený do kombinácie svetlej farby a dreva, ktoré dávajú vyniknúť lesu za oknami. Pokojnú atmosféru podčiarkuje aj ratan, textílie z bavlny či ľanu či remeselné obklady. Zaoblené línie v architektúre a nábytku zasa príjemne zjemňujú prechody medzi jednotlivými miestnosťami.

Denná zóna smerom k jazierku

Centrom spoločného života rodiny je velká denná zóna, kam sa dá dostať priamo od hlavného vchodu. Ako prvé udrie do očí zapustené sedenie z mikrocementu, ktoré sa sústreďuje okolo centrálneho krbu. Príjemnú atmosféru dodáva aj množstvo prirodzeného svetla, prúdiaceho cez veľké okná otočené k jazierku. Kuchyňa sa nachádza v zadnej časti priestoru za výklenkom, ktorý z jednej strany ukrýva špajzu a z druhej strany vstupný šatník. 

Hoci je mikrocement typický skôr pre stredomorie či mexické regióny než pre Quebec, architekti sa ho rozhodli použiť aj v hlavnej spálni. Výrazný materiálový prvok však prispel k jeho nadčasovosti.

Spolupráca s miestnymi remeselníkmi

Na realizácii sa podieľali výlučne odborníci a remeselníci z regiónu Sutton, kde sa dom nachádza. Každý detail tak vznikal v úzkej spolupráci s ľuďmi, ktorí túto lokalitu dobre poznajú.

Pôvodný zámer projektu sa pritom podarilo do bodky naplniť. Dom nepôsobí ako okázalá architektonická stavba, ale ako prirodzená súčasť lesa a miesto, kde sa dá pokojne žiť.

Zdroj: v2com