Bývajú v galérii

A na toto som ako prišla?

Bežná otázka od známych: „Kde ty chodíš na tie byty?“ No, niečo je tak trochu výrobné tajomstvo a niečo sa dá aj prezradiť. Odvtedy, čo sa dostali na pretras do „návštev“ byty a domy s naozajstnými obrazmi, občas sa ozve niekto z našich výtvarníkov, že má pre nás celkom zaujímavý bytík alebo domček a že by sme tam mohli zájsť. Tak toto je ten prípad. Zašli sme, a nie teda celkom za roh Bratislavy, ale rovno po diaľnici a ešte ďalších 60 km po sľúbenej diaľnici, až kým sme nedorazili do starej časti mesta na severe Slovenska, kde si celkom milo sedia v strede odrastenej zelene obytné trojposchodové domčúriky so stalinovským lookom. Túto slovnú kombináciu som si neodpustila. Jednoducho preto, že táto zástavba sa opakuje vo viacerých mestách a časom získala patinu a na pozoruhodnosti.

70876
Dominik Vlaheko

Dobre. A v iných bytoch nemajú zaujímavé obrazy?

Ale áno, majú. Možno aj viac a od vychýrenejších autorov. Prečo teda sem? Lebo zariadenie bytu je urobené jednou vetou a dá dýchať obrazom a plastikám. Nezavadzajú si a je im spolu dobre. Tým konárom, na ktorom sa im tak dobre sedí, je výsledok práce interiérového ateliéru. Obaja investori – on aj ona – sa vopred dohodli, že svoj nápad zveria do rúk profesionálov. Hľadali medzi známymi a priateľmi. Oslovili jedného z nich a ten pre zaneprázdnenosť posunul zákazku osvedčenej kolegyni. Žiadna chyba.

„Je málo takých zákazníkov ako tento pár. Vedia, čo chcú, požiadajú ateliér a idú do toho…“ priznáva Ing. Daniela Širová zo žilinského Štúdia. Jej rukami a predstavami prešlo od roku 1992 veľa interiérov reštaurácií, obchodov, barov, ale byty má najradšej – aj ona sa učí od ľudí, „ale ľudia musia cítiť tiež, že to chcú… mávajú zopár vecí, ktoré tam chcú mať: komody, niečo po rodičoch – ak treba, tak to zakomponujem. Túto zákazku sme dostali v spolupráci s Ing. arch. Dušanom Voštinákom. Investori boli nároční a stále sa zaujímali o priebeh rekonštrukcie; pre mňa to bolo motivujúce…“ Navrhovanie interiéru bez množstva povinného nábytku z predchádzajúcich adries objednávateľov je ako stavba na zelenej lúke. Obe strany vedeli, že priestor nezaplnia na úkor svetla. Chceli dať všetky izby do jedinej súvislosti, spojiť dva byty do celku. Našťastie hneď prvý návrh sa stal podkladom na realizáciu. Architektka sa zamerala na výber typu nábytku, farieb, materiálov. Na vyhotovenie zariadenia oslovili zvolenskú firmu spätú s katedrou dizajnu na drevarine.

70894
Dominik Vlaheko

Po poriadku

Zo starého trojizbového bytu chceli do väčšieho, zvažovali kúpu rodinného domu alebo rozmernejšieho bytu. Cestovateľská vášeň však rozhodla. Takto byt zamknú a idú. Mimoriadny nález bol najprijateľnejším riešením pre štyroch dospelých (v hre boli aj dvaja synovia). Kamarátka našla v pravej chvíli zvláštnu kompozíciu bytov. Išlo o spomínaný dvojbyt na streche tehlovej bytovky z päťdesiatych rokov, s masívnymi obvodovými stenami a strednou nosnou stenou. Čudesný pôdorys, množstvo priečok. Pôvodný majiteľ, dnes už z ťažko vysvetliteľných dôvodov, uprednostňoval počet miestností a dverí pred účelnosťou dispozície. Obvodové múry bytu na rohu najvyššieho podlažia sa atypicky kľukatili a stredová nosná stena tiež akoby kopírovala ich tvar. K tomu ešte pôvodný majiteľ pristavil na susediacej streche nie práve najšťastnejšie riešený druhý byt a táto zostava priestorov sa nakoniec stala hádankou pre architekta. Šikmá strecha nad pristavanou časťou vytvorila ďalšie interiérové rébusy. Plochá časť strechy nad pôvodným bytom bola už, žiaľ, obsadená. Sused, čo tu býval dlhšie, ju využíval ako terasu.

Stavenisko za všetky drobné

Tri nákladné autá stavebnej sutiny. Chceli prerábku bytu od podlahy, tak sa tešili aspoň z toho, že pred nimi v byte nebýval niekto, kto by sa ešte viac zabetónoval. Potom by si už naozaj nevedeli predstaviť, ako by sa dali upraviť napríklad podlahy, ktoré striedali úrovne na každom kroku a ešte viac opticky zmenšovali priestor… Doteraz majú pred očami „napchaté izbičky, malinkú kuchynku zaškatuľkovanú štyrmi stenami, lacné materiály, nevyhovujúce kúrenie a elektriku“. Druhý byt ostal o pár centimetrov vyššie. Vzhľadom na pôvodné úpravy sa nepodarilo úplne a bezbolestne vyrovnať všetky podlahy. Strešné oceľové trámy v pristavanej časti boli nevzhľadné, a tak ich skryli pod sadrokartónovým obalom. Niektoré staré okná sa nedali otvárať, iné mali nevhodný tvar. Vymenili všetky. Okrem toho izolovali a izolovali, búrali a zarovnávali. Staticky nosné prvky a steny nechali na pokoji. Nemohli nimi hýbať, iba skontrolovali ich stav a nanovo obliekli. Nízka konštrukčná výška ostala – otvorili ju zvláštnym osvetlením.

Výhrou však bolo pričlenenie schodiskového ramena k bytu. Samozrejme, že so súhlasom obyvateľov domu a príslušných úradov. Prečo to bol taký dobrý nápad? Pôvodné vstupné dvere sa otvárali do malej chodby a človek hneď skočil do bytu. Teraz príchodiaci vystupuje do otvoreného priestoru predĺženej chodby. Zlepšením je aj šatník uložený na vysunutej konzole nad druhým ramenom schodiska.

„Plávajúca podlaha mala byť jednotná, ale žiaľ, počas rekonštrukcie kúrenári nezabezpečili radiátory, voda z nich vytiekla, a tak sa časť podlahy znovu prerábala,“ sťažuje si ona.

Efektný sklenený korpus na radiátoroch je trochu nepraktický – odvzdušňovanie radiátorov vyžaduje zložitejšiu demontáž. Nič na svete nie je dokonalé, ale asi každé bývanie má nejaké chybičky.

Špeciality domácich

Manžel bol hlavný iniciátor prestavby a výmyselník. Potreboval pracovňu a dostal k nej aj prémiu. Máloktorý chlap sa môže pochváliť, že od pracovného stola má na krok do komory plnej dobrôt. Do pracovne sa vchádza dverami, ktoré sú zakomponované do odyhovaného obkladu a nábytku v obývačke tak, že na prvý pohľad ich návštevník neodhalí.

Iným nápadom, ktorý prišiel päť minút po dvanástej, bola široká vaňa „so všetkým možným aj nemožným“. Širšia a väčšia už na trhu nebola. Ibaže kúpeľňa vedľa spálne takto narástla o ďalšiu plochu, s ktorou na začiatku nepočítali. Priečka sa posúvala a odkrojila z technického zázemia bytu. Pre domácu paniu prišiel aj iný jemný šok: veľké posuvné zasklené dvere medzi spálňou a kúpeľňou. Teraz sa jej to páči. Veľa svetla, a hneď ako ráno otvorí oči, teší sa z kvetov pod kúpeľňovými oknami, na ktoré vždy dovidí. On si ju doberá. Kúpi kvety, ale nezabudne povedať, že nie jej, „to sú do kúpeľne“.

Istý čas medzi sebou riešili opodstatnenosť sociálky pri kuchyni. Naozaj potrebujú dve toalety a kúpeľne? Sú radi, že sa dali presvedčiť. Pár má svoju veľkorysú kúpeľňu a chlapci vlastné centrum hygieny. Aj návštevy ocenia súkromie. Spálňa. Drevené obklady v spálni ukrývajú niekde úložné priestory, niekde príjemne klamú oko a dvíhajú pohľad od šikmín hore. Zasklené šatníkové skrine sú trochu vyššie, ako si ich objednali; mliečne sklo príjemne vracia svetlo do miestnosti. Nad posteľou im asistuje obraz od kamaráta výtvarníka Roba Hromca. Balkóny. Tie sa stali súčasťou bytu. Mliečny lexan zmäkčuje svetlo, ktoré vstupuje cez priehľadné stropy balkónových výklenkov. „Kvetom sa tu darí, nijaké umelé kvety ako v predchádzajúcom byte.“ Klimatizácia však bola nevyhnutná: byt na streche a v podstate uzavretý priestor…

Obývačka, jedáleň, kuchyňa: previazané plochy dovolili nábytkovej zostave, teplým farbám stien a dreva prestupovať celým priestorom. Vďaka citlivému použitiu materiálov a objemov zrak mimovoľne kĺže od jedného obrazu k druhému. Pohoda.

Nejaké pochybnosti?

„Niekedy nás trápi, že sme si nedali radšej urobiť menšiu spálňu a k nej lodžiu, avšak zložité schvaľovačky a vybavovanie stavebného povolenia v čase, keď si v okolí rôzni ľudia upravili strechy rôznym spôsobom na svoj obraz… nešlo to,“ spomína majiteľka. Obyvatelia štvrte sa oprávnene sťažovali na tvarovú nekoncepčnosť, ktorá vyrastala nad hlavami pôvodnej zástavby. Naši hostitelia vedeli, že v takejto atmosfére nemali veľkú šancu vybavovať po úradoch nový tvar nadstavby domu, hoci tá, ktorú kúpili, zastavila dych aj ich architektke. Vonkajší tvar sa nemohol zmeniť. Ako vravia klasici, tak toto bola skutočná výzva – zachovať nešťastný tvar pristavaného bytu a vytvoriť priestor pre rodinu a ich zamilované obrazy a plastiky…

70871
Dominik Vlaheko

… a predsa

„Nám sa tu dobre býva. Ticho najvyššieho podlažia a pocit súkromia sú pre nás nenahraditeľné. Prekryté balkóny zahaľujú priestor presne takým svetlom, po akom som túžila pri návšteve galérií,“ pochvaľuje si ona. Naozaj: svetlo, svetielko, mäkké – zo všetkých svetových strán. Tešíme sa pohľadom na plastiky: od galeristov z Paríža, Kréty, Ríma, z Portugalska, Barcelony. „S manželom sme ich ulovili počas našich výprav do zahraničia, a tak, keď nás znovu niečo osloví, vyhrá miesto po rozbitej tučniačke z hornej poličky.“

Návrh a realizácia: Ing. Jaroslava Gažová, Ing. Daniela Širová, Štúdio architektúry a interiérov Obrazy a plastiky: Robo Hromec, Viera Žilinčanová, Milan Laluha, Vladimír Kompánek, grafické listy kubistov, Rudolf Krivoš, milé veci od menej známych autorov, plastiky z rôznych kútov Európy