Nadštandardné bývanie na malom pozemku? Pri Horskom parku vyrástol nezvyčajný rodinný dom
Mladá štvorčlenná rodina oslovila architektov z ateliéru NOIZ architekti s požiadavkou na pohodlné bývanie. Miestom „činu“ bol relatívne malý pozemok pri bratislavskom Horskom parku, na ktorom stáli dve pôvodné stavby. Otázok sa vynorilo hneď viac: bude možné existujúce stavby zrekonštruovať a použiť, alebo sa bude stavať nanovo? Ak novostavba, tak aká, aby vyhovovala potrebám rodiny, nerušila prostredie a dodržiavala regulatívy?
Architekti sa netaja tým, že rozlúsknuť tento oriešok, bolo aj pre nich výzva. Projekt riešili citlivo v kontexte lokality, okolitých stavieb a existujúcej zástavby pozemku.
Pôvodné stavby sa nedali použiť
Vo vyššej časti parcely pôvodne stál jednopodlažný rodinný dom, ktorý mal spoločnú štítovú stenu so susedným objektom. V spodnej časti, za domom, bol murovaný záhradný domček.
Hoci najskôr architekti uvažovali o zachovaní pôvodných stavieb, po analýze nosných konštrukcií a legislatívnych možností sa rozhodli zvoliť cestu novostavby. Avšak tak, aby nadväzovala na pôvodné riešenie a zároveň, aby bolo možné vytvoriť pre investora nadštandardnú užívateľskú hodnotu bývania. To všetko na malom pozemku a s citlivým prístupom k prostrediu.
Dve základné východiská
„Cieľom koncepcie novotvaru na stope pôvodných objektov bola snaha nezaťažiť parcelu a jej okolie v stabilizovanom území, zachovať mierku a charakter pôvodnej zástavby. Po analýze sme pristúpili k dvom základným východiskám. Prvé východisko riešenia predstavovalo naviazanie na pôvodnú hmotu objektov, druhým bolo vytvorenie novej dispozičnej schémy na ich pôvodnej stope,“ opisujú finálne riešenie autori projektu.
Ako prepojiť objekty v rôznych výškach?
Základom nového riešenia bolo nájsť spôsob, ako prepojiť samostatné objekty v rôznych výškových úrovniach do uceleného tvaru – časť stavby položili nižšie (tam, kde bol pôvodný záhradný domček) a hlavná hmota domu stojí na vyššie položenej časti pozemku.
Výzvou tiež bolo vytvoriť maximálnu úžitkovú plochu na pôdoryse, ktorý už na začiatku prekračoval limit povolenej zastavanosti. A nakoniec architekti museli zhodnotiť potenciál exteriérových plôch pri dome a prepojiť ich s interiérom – priamo aj vizuálne.
Dve úrovne prízemia
Výsledkom dômyselného návrhu je úžitková plocha 190 metrov štvorcových na viacerých úrovniach, ktoré sa čiastočne prelínajú. Spojené sú výrazným červeno-oranžovým schodiskom, ktoré dáva dynamiku celému interiéru.
Ani prvé podlažie nie je v jednej rovine – časť, ktorá slúži ako hlavný vchod a sklad, architekti ponechali na úrovni ulice. Druhá časť prízemia je o dva a pol metra nižšie, na úrovni záhrady. Vďaka tomuto triku vznikol hlavný priestor dennej zóny s dvojnásobnou výškou.
Átrium ako chránený vonkajší priestor
Aby autori návrhu dosiahli požadovanú zastavanosť, z hmoty od ulice odobrali časť objemu a posunuli ju k druhému objektu, ktorý stál na záhrade. Vďaka tomu sa podarilo maximalizovať plochu obytného podlažia i jej prepojenie so záhradou.
Hlavné funkcie domu sú umiestnené okolo otvoreného átria s terasou, ktorá je takto prirodzene ochránená od nežiaduceho kontaktu s ulicou a od susediacich stavieb. Vďaka odobratiu hmoty z hlavnej časti vznikol priestor pre väčšiu predzáhradku s hlavným vstupom do domu, ktorý tak získal závetrie a väčšiu intimitu.
Vďaka tomuto šikovnému riešeniu mohli autori netradičného domu presvetliť časť zapusteného podlažia zo západu a vizuálne ho prepojiť so vstupom na pozemok o poschodie vyššie.
Do detských izieb vedie oranžové schodisko
Zvyšok potrebného obytného priestoru – dve detské izby – autori novostavby poukladali v rôznych výškových úrovniach nad prízemie a sprístupnili výrazným schodiskom.
„Funkcie objektu sa na základe daností parcely nachádzajú na rôznych výškových úrovniach. Rezová schéma v zmysle ´raum planu´ nám definovala tvar schodiska, ktoré sa stalo vizuálnou dominantou objektu,“ dopĺňajú architekti z ateliéru NOIZ.
Výrazné schodisko je na najvyššom podlaží ukončené čitárňou s výstupom na terasu. Vďaka terase prichádza prirodzené svetlo zhora priamo do stredu dispozície – cez schodisko „pretečie“ až na prízemie.
Rodinný dom NA RADE
architektonický ateliér: NOIZ architekti
autori: Samuel Zeman, Andrej Šabo, Lukáš Kordík, Števo Polakovič
lokalita: Bratislava
zastavaná plocha: 140 m²
úžitková plocha: 190 m²
plocha pozemku: 395 m²
realizácia: 2022
Sabína Zavarská
Foto: Tomáš Manina