Niekto to rád zabývané

Každý z nás má svoju predstavu o tom, ako vyzerá a dýcha domov. Hľadanie miesta, kde v predsieni odložíme kabát a v obývačke každodennosť vonkajšieho sveta, predstavuje pre väčšinu z nás hľadanie vlastného obrazu domova. Ešte pred dvoma-troma desaťročiami bolo priam prestížnou záležitosťou vlastniť artefakty minulosti – niečo po starých a prastarých rodičoch, vzácne relikvie z ciest po svete, dobovú komodu… Všetko to patrilo do obdobia, keď sa výstavnosť domova nespájala s povesťou významných architektov, so značkami nábytku a kuchynských štúdií či s menami svetových dizajnérov. Domov „poznačený“ svojimi ľuďmi bol viac o ich profesii, záujmoch a pohľade na vlastnú minulosť i prítomnosť.

Rodina džezmana, ktorú sme navštívili v čase najväčšieho pracovného zhonu, sa počas piatich rokov zariaďovania síce pridržiavala tradície, ale súčasne pridala vlastné spôsoby do priestoru domu, v ktorom sa jej členovia bez zvyšku zabývali. Napriek tomu, že sa už istý čas chystajú na rekonštrukciu, interiér starej fary je natoľko svojrázny, že sme si nemohli odpustiť návštevu domu ešte pred začatím stavebných prác. Atmosfére domova tejto rodiny sa určite nedá vyčítať nič, čo by sa mohlo spájať s neosobným alebo chladným interiérom.

Pomaly sa rekonštruuje

„Pred piatimi rokmi sme dom kúpili od potomkov starej učiteľskej rodiny, ktorí teraz žijú v Austrálii. Keďže bol istý čas neobývaný, po troche ho rekonštruujeme. To, že sa v ňom v ostatných desaťročiach už nestriedali majitelia, má však aj svoje dobré stránky – podnes sa zachovali funkčné pôvodné keramické kachle, v dobrom stave sú mosadzné kľučky, dvere, okná i niektoré svietidlá. Elektrické rozvody, vodovodné potrubie, kanalizáciu a kúrenie sme dávali do poriadku ešte skôr, než sme sa pustili do zariaďovania, ale všeličo treba ešte obnoviť, niečo aj povymieňať – na rad by mala prísť časť krovu, krytina na streche, dlážky, okenné rámy, kuchyňa…

Istý čas sme veru aj rozmýšľali, že sa vzdáme starej stavby. Hľadali sme niečo nové, ale nakoniec sme predsa len ostali,“ priznáva Iveta ešte v jedálni, ktorá nadväzuje priamo na menšiu kuchyňu. Z nej je výhľad rovno na chodník vedúci k vstupnej bráničke do ich panstva stráženého zohranou dvojicou – Murom a Dunčom. Kuchyňa je súčasťou ramena domu, ktoré sa vysunulo do záhrady.

Napriek tomu, že ju zariadili nábytkom z IKEA, doplnkami a niekoľkými solitérmi zo starých čias, všetko spolu pôsobí prirodzene. Samozrejmosť, ktorou sa vyznačuje zariadenie každej miestnosti, vyšla z rúk majiteľov a z ich citu pre vzájomný rytmus vonkajšieho sveta malej záhrady a vnútornej skladby domu. Nedbalá elegancia, kde-tu so šarmom vydumané kompozície zo starožitných kúskov a súčasných výtvarných diel, ozvláštnené plastikami z Afriky, hudobnými nástrojmi z exotických krajín, bongami „pricestovanými“ z Indie. Veci potrebné i tie pre radosť vytvárajú ilúziu, že sem patria už oddávna.

123697
Daniel Veselský

Starožitné kúsky, farby a moderné „výtvarno“

Kým nás Iveta previedla jedálňou do obývačky, dotkla som sa starej almary, povyzvedala na pôvod starožitného zariadenia… Dano zatiaľ ulovil niekoľko obrázkov zátiší, za ktorými sa inak cestuje až kamsi na francúzsky vidiek. „Každý rok na niečo našetríme a urobíme toľko, na koľko je popri našom Jazz Caffe čas. S domom to ide strašne pomaly,“ posťažuje si ona a pristúpi k načerveno prečalúnenému kreslu s rastlinným motívom, ktorý nábytok „vytiahol“ z minulosti do súčasnosti. Farbám v interiéri spoločenskej časti domu praje šťastie i domáci.

Navyše – nebáli sa skombinovať viacero štýlov z rôznych období a osviežiť ich škálou teplých farieb. V dome je takto živo nielen vďaka energii, ktorú nepochybne majú jej obyvatelia, ale aj vďaka farebnosti a svetlu zo záhrady, ktoré sem vstupuje cez francúzske okná. Tam, kde to nie je nevyhnutné, dvere nie sú alebo ich nechávajú dokorán. Stôl, pri ktorom sa riešia dôležité pracovné a rodinné záležitosti, patrí do série dizajnérskych akcií pani Ivety. Napriek tomu, že svojím vzhľadom pripomína začiatok minulého storočia, pravda je, že ho nechali urobiť na zákazku.

Vierohodne zrekonštruovali dlážku v prijímacom salóne a v obývačke – dlažba so starorímskym motívom odľahčuje drevený nábytok. Koloniálny štýl časti zariadenia, nábytok z ohýbaných oceľových prútov a niekoľko pamätníkov remeselnej zručnosti starých majstrov cechu stolárskeho vytvárajú zázemie pre zbierku keramiky, skla, plastík i vecí dennej potreby predošlých generácií. „Veľa z toho ešte treba opraviť. Niekde treba dať novú lištu, inde obnoviť povrch, spevniť stenu príborníka,“ vysvetľuje Iveta, zatiaľ čo sa k nám pridáva Dodo. Do nočnej časti domu nás už sprevádzajú spoločne.

123709
Daniel Veselský

Nocľaháreň na úrovni

Dispozíciu miestností vymysleli voľakedy tak, aby domom mohli „prúdiť“ ľudia a svetlo. Jedna izba prechádza do ďalšej. V prípade, že sa domáci potrebujú uchýliť do súkromia svojich spální, zájdu si do nočnej zóny. Vstupnou bránou je kúpeľňa s jednými dverami obrátenými do chodby a druhými do spálne. Starý obyčaj, ktorý opäť prichádza do módy aj v novostavbách. Steny kúpeľne dostali originálny obklad – nijaká zháňačka po obchodoch a nakupovanie súčasných talianskych obkladov, ale recyklácia dobových obkladačiek, ktoré sa bez ujmy na kráse a úžitku zrástli so stenami starej fary. „Žiaľ, keramiky, ktorú zozbierala rodinná kamarátka v Rakúsku, nebolo dosť, a tak sme museli druhú stenu dokomponovať iným obkladom,“ spomínajú.

Vaňa i vaňová batéria sa svojím vzhľadom prispôsobili veku obkladu a dojem doladila „vtáčia búdka“ na mydlá a šampóny. Za dverami kúpeľne sa otvára veľkorysý priestor spálne, kde s ľahkosťou nábytku na nôžkach pristála posteľ aj s ostatným nábytkovým osadenstvom. Pastelové odtiene stien a svetlé drevo palubovky robia rána sviežimi. Do poslednej miestnosti vedie tiež dvoje dverí: zo spoločenskej zóny a zo susednej spálne. Túto miestnosť obsadila dcéra, ktorá sa teší na rekonštrukciu domu – sľúbili jej vlastnú kúpeľňu. V jej kráľovstve nechýbajú neodmysliteľné obrazy, materiály a farby, ktoré pripomínajú, že aj dievčenská izba je súčasťou domu v záhrade.

123694
Daniel Veselský

Na dobrej ceste

„Chystáme sa na malú prestavbu s veľkými starosťami. Verím, že potom bude v dome ešte lepšie. Vlastne ste mali prísť až o rok,“ smeje sa Iveta. Okrem ďalšej kúpeľne, priameho prepojenia interiéru s terasou a vytvorenia priestoru na vytúžený šatník si domáci iste vymyslia aj iné vtipné riešenia, ktoré, dúfajme, budeme môcť po roku zmapovať.