Podkrovný byt, aký ste ešte nevideli!

11. 11. 2014
Zdieľať

Rozľahlý priestor bytu tesne pod strechou delia len imaginárne steny. Tak, aby nič nenarušilo nádheru starého dreveného krovu. Chvála osvieteným architektom!

Kde bolo, tam bolo…

… bola raz jedna staručká škola. Presnejšie, bolo to na Morave, v rozprávkovo krásnom meste Mikulov. Škola mala kedysi priestrannú aulu, otvorenú do prekrásneho dreveného krovu, lenže čo čert nechcel, ešte za minulého režimu niekomu napadlo, že aula potrebuje nový strop. Nad stropom tak ostal zakliaty nádherný, avšak ťažko využiteľný priestor podkrovia – vo výške 1,5 m ho totiž delil pravidelný rytmus oceľových ťahadiel. Neskôr spodné priestory zrekonštruovali, takže cesta naspäť k zjednoteniu priestorov bola definitívne zarúbaná. A tak čakalo podkrovie skryté na svojho vysloboditeľa ako šípková Ruženka na princa. 

Vďaka za architektov, ktorí si nepotrebujú za každú cenu postaviť vlastný pomník a ich cesta nie je dláždená zničenými dielami predchodcov.


Delia, ale neoddeľujú. Oceľové ťahadlá naznačujú pozíciu imaginárnych stien, ktoré delia podkrovie na jednotlivé „miestnosti“. Priestor však ostáva celistvý, vzdušný a vo svojej podstate nezmenený.

Protiváhu k tmavým stenám vytvorila biela podlaha. Od nej sa odráža a rozptyľuje do interiéru denné svetlo, ktoré sem dopadá najmä zhora.
Jan Žaloudek


Delia, ale neoddeľujú. Oceľové ťahadlá naznačujú pozíciu imaginárnych stien, ktoré delia podkrovie na jednotlivé „miestnosti“. Priestor však ostáva celistvý, vzdušný a vo svojej podstate nezmenený.


Loft ako lusk. V záujme zachovania atmosféry starého podkrovia pracovali architekti len s tým, čo tu už bolo – vzdušným priestorom bez priečok, drevom a oceľou.

V záujme zachovania atmosféry starého podkrovia pracovali architekti len s tým, čo tu už bolo – vzdušným priestorom bez priečok, drevom a oceľou.
Jan Žaloudek


Loft ako lusk. V záujme zachovania atmosféry starého podkrovia pracovali architekti len s tým, čo tu už bolo – vzdušným priestorom bez priečok, drevom a oceľou.

Éterická novinka. Novovytvoreným vikierom sa dá z obývačky vyjsť na rozľahlú terasu.

Umenie nenásilia

Nádej na vyslobodenie svitla koncom roku 2010, keď utajené podkrovie objavili architekti z ateliéru ORA, Jan Hora a Barbora Zmeková. Našťastie sa nemienili uchýliť k rúbaniu a búraniu, chceli ostať pri vyslobodzovaní letmým bozkom: „Najdôležitejšie je rozpoznať, kedy radšej nezasahovať,“ približuje jednu z hlavných zásad ateliéru architekt Hora. „Zakázali sme si zrealizovať projekt, ktorý by vyrezal ťahadlá, tým zničil tektoniku konštrukcie, a ktorý by všetko nechával obaliť sadrokartónom. Hľadali sme cestu, čo zachová ducha a logiku priestoru, vyhovie požiadavkám pamiatkarov, a zároveň ponúkne komfortné bývanie,“ vysvetľuje.

„Steny sú len imaginárne, rovnako ako vo filme Jar, leto, jeseň, zima… a jar od režiséra Kim Ki-duka.“
Jan Hora, architekt


Dvere bez stien. Nech sa páči, vstúpte – dverami bez steny. Architekti nahradili niekdajšie rektifikačné oká „zárubňami“ z oceľových profilov, čím sa im podarilo priestor šalamúnsky prepojiť, zobytniť, a pritom nenarušiť.

Dvere bez stien. Nech sa páči, vstúpte – dverami bez steny. Architekti nahradili niekdajšie rektifikačné oká „zárubňami“ z oceľových profilov, čím sa im podarilo priestor šalamúnsky prepojiť, zobytniť, a pritom nenarušiť.
Jan Žaloudek


V boxe v konečnej sekcii priestoru je šatník, na ňom miesto na spanie a pódium so zatiaľ nezariadenou pracovňou.

V boxe v konečnej sekcii priestoru je šatník, na ňom miesto na spanie a pódium so zatiaľ nezariadenou pracovňou.
Jan Žaloudek

Dvojitý krov ponúkol elegantné riešenie na dosiahnutie tepelnotechnických parametrov súčasného obytného priestoru – tepelná izolácia sa zmestila do medzipriestoru.


Našťastie! Vďaka citlivému rozhodnutiu architektov „nezasahovať“ ostali zachované aj pôsobivé detaily starého krovu. Len niektoré z pôvodných rektifikačných ôk (dolu) nahradili priechodmi z oceľových I-profilov.

Našťastie! Vďaka citlivému rozhodnutiu architektov „nezasahovať“ ostali zachované aj pôsobivé detaily starého krovu. Len niektoré z pôvodných rektifikačných ôk (dolu) nahradili priechodmi z oceľových I-profilov.
Jan Žaloudek


Našťastie! Vďaka citlivému rozhodnutiu architektov „nezasahovať“ ostali zachované aj pôsobivé detaily starého krovu. Len niektoré z pôvodných rektifikačných ôk (dolu) nahradili priechodmi z oceľových I-profilov.

Našťastie! Vďaka citlivému rozhodnutiu architektov „nezasahovať“ ostali zachované aj pôsobivé detaily starého krovu. Len niektoré z pôvodných rektifikačných ôk (dolu) nahradili priechodmi z oceľových I-profilov.
Jan Žaloudek

Šalamúnske spojenie

Aby sa však dal priestor plný oceľových ťahadiel rozumne využívať bez drastického zásahu do konštrukcie, museli rozťať jeden gordický uzol – prekonať ťahadlá, ktoré ho síce hmotne nedelili, ale fyzicky rozdeľovali. „Rektifikačné oká sme zväčšili do podoby priechodov a ťahadlá oddeľujú jednotlivé ‚miestnosti‘,“ prezrádza architekt podstatu šikovného riešenia v prípade priestoru deleného-nedeleného, ako z českej rozprávky o chytrej horákyni oblečenej-neoblečenej.


Načo nosiť drevo do podkrovia? Aby podkrovie plné tmavého dreva nepôsobilo ponuro, snažili sa doň architekti vniesť viac svetla a pocit vzdušnosti svetlými a lesklými plochami – kuchynskou linkou s antikorovými dvierkami, bielymi stenami a takmer bielou podlahou.

Načo nosiť drevo do podkrovia? Aby podkrovie plné tmavého dreva nepôsobilo ponuro, snažili sa doň architekti vniesť viac svetla a pocit vzdušnosti svetlými a lesklými plochami – kuchynskou linkou s antikorovými dvierkami, bielymi stenami a takmer bielou podlahou.
Jan Žaloudek

Načo nosiť drevo do podkrovia? Aby podkrovie plné tmavého dreva nepôsobilo ponuro, snažili sa doň architekti vniesť viac svetla a pocit vzdušnosti svetlými a lesklými plochami – kuchynskou linkou s antikorovými dvierkami, bielymi stenami a takmer bielou podlahou.


Aby podkrovie plné tmavého dreva nepôsobilo ponuro, snažili sa doň architekti vniesť viac svetla a pocit vzdušnosti svetlými a lesklými plochami – kuchynskou linkou s antikorovými dvierkami, bielymi stenami a takmer bielou podlahou.

Aby podkrovie plné tmavého dreva nepôsobilo ponuro, snažili sa doň architekti vniesť viac svetla a pocit vzdušnosti svetlými a lesklými plochami – kuchynskou linkou s antikorovými dvierkami, bielymi stenami a takmer bielou podlahou.
Jan Žaloudek


I-čko inak. Napriek napätému rozpočtu tu nie je núdza o nápady ani o zaujímavé detaily – napríklad svietidlo vyrobené z valcovaného I-profilu.

I-čko inak. Napriek napätému rozpočtu tu nie je núdza o nápady ani o zaujímavé detaily – napríklad svietidlo vyrobené z valcovaného I-profilu.
Jan Žaloudek

V inom poradí

Mali teda projekt, ostávalo ešte nájsť investora, ktorý by sa preň nadchol. Na všetky prípady si pripravili niekoľko variantov dispozičnej štúdie vrátane rodinného so „vstavanými domčekmi“ (jedným so spálňou pre rodičov a druhým „preliezacím“ pre deti). Nakoniec sa stavebníci našli – ona pôvodom z Moravy, on z Austrálie. A keďže u protinožcov si akékoľvek historické dedičstvo cenia a pristupujú k nemu s úctou, súhlasili s realizáciou „minimálnej“ verzie, ktorá priestor nijako nedelí a nerozdrobuje. „I keď mal projekt veľmi napätý rozpočet, čo občas viedlo ku kompromisným riešeniam a niektorým surovým detailom, celkovú koncepciu sa podarilo udržať,“ uzatvára Jan Hora. 


Cez prístavbu. Do bytu sa vchádza cez pôvodnú prístavbu, v ktorej je dnes chodba so vstavanými skriňami a kúpeľňa.

Do bytu sa vchádza cez pôvodnú prístavbu, v ktorej je dnes chodba so vstavanými skriňami a kúpeľňa.
Jan Žaloudek


Cez prístavbu. Do bytu sa vchádza cez pôvodnú prístavbu, v ktorej je dnes chodba so vstavanými skriňami a kúpeľňa.


Kúpeľňa sa ako jediná vymyká z celkového štýlu bytu – má celkom štandardné vybavenie a čistý, takmer čierno-biely obklad. Všetko sa nesie v duchu jednoduchosti a rozumnej investície.

Kúpeľňa sa ako jediná vymyká z celkového štýlu bytu – má celkom štandardné vybavenie a čistý, takmer čierno-biely obklad. Všetko sa nesie v duchu jednoduchosti a rozumnej investície.
Jan Žaloudek


Pôvodnú podlahu (alebo skôr nerovný strop nad aulou) vyrovnali a ako povrchovú vrstvu zvolili marmoleum. V kontraste s jeho svetlou jednoliatou plochou tak vyniknú filigránske detaily tmavého krovu.

Pôvodnú podlahu (alebo skôr nerovný strop nad aulou) vyrovnali a ako povrchovú vrstvu zvolili marmoleum. V kontraste s jeho svetlou jednoliatou plochou tak vyniknú filigránske detaily tmavého krovu.
Jan Žaloudek


S obytnou plochou 140 m2 je toto podkrovie zrejme najväčšou garsónkou široko-ďaleko. V štyroch poliach drevenej strešnej konštrukcie vznikli štyri funkčné jednotky – kuchyňa, jedáleň, obývačka a box so šatníkom v konečnej sekcii priestoru so spaním a pracovňou navrchu. K bytu patrí aj veľká terasa, ktorá je prístupná z obývačky cez novovytvorený vikier.

S obytnou plochou 140 m2 je toto podkrovie zrejme najväčšou garsónkou široko-ďaleko. V štyroch poliach drevenej strešnej konštrukcie vznikli štyri funkčné jednotky – kuchyňa, jedáleň, obývačka a box so šatníkom v konečnej sekcii priestoru so spaním a pracovňou navrchu. K bytu patrí aj veľká terasa, ktorá je prístupná z obývačky cez novovytvorený vikier.
Jan Žaloudek

Autori: ateliér ORA
Spolupráca: Matěj Špaček
Projekt: 2011
Realizácia: 2013
Úžitková plocha: 140 m2


ateliér ORA, Jan Hora a Barbora Zmeková http://o-r-a.cz/

ateliér ORA, Jan Hora a Barbora Zmeková http://o-r-a.cz/
Jan Žaloudek

ateliér ORA, Jan Hora a Barbora Zmeková
http://o-r-a.cz/

Kategória: Návšteva
Tagy: garsónka Mikulov ora podkrovie
Zdieľať článok

Diskusia