Sám sebe architektom
Vilu s priestranným interiérom a terasou obrátenou na juh prihlásili pred časom do súťaže Stavba roka 2007, kde získala čestné uznanie. Nedalo nám to pokoja, až kým sme sa nevybrali pozrieť sa na ňu zblízka. Výsledný dojem? Na východe krajiny dozrelo do modernej architektúry nejedno rodinné sídlo, a Vila M k nim bezpochyby patrí.
Vďaka perfektne zohratej navigácii GPS a stálemu telefonickému prepojeniu s Vilou M sme dorazili na okraj mesta alebo skôr do otvorenej krajiny, ktorá sa vlní nad mestom. V jej ohybe vyrástla nová štvrť rodinných domov, ktoré zväčša obracajú chrbát do čerstvo narodenej ulice a tvárou hľadia na mesto. Dom, do ktorého sme zavítali, architekti osadili do mierneho svahu a potom viedli jeho hmotu smerom na juh. Južnú stranu vily otvorili zasklenými plochami a veľkorysou terasou do vonkajšieho priestoru. Svet krajiny tak neustále vstupuje do interiéru obytných miestností a stáva sa ich súčasťou. Odborníci v súvislosti s tvarom Vily M spomínajú kubusovitý vzhľad i prelínanie viacerých hmôt. Priznávajú, že obytná terasa, pultová strecha alebo aj drevo použité na fasáde nie sú síce nijakou novinkou, ale dôsledné proporcie celého objektu, kombinácia pohľadového betónu s bielymi omietkami a drevom, kruhové priehľady v stenách lodžie na poschodí i pokojné plynutie interiéru do exteriéru prisúdili tomuto domu moderný vzhľad na niekoľko rokov dopredu.
Obývačka, čo si vyšla na terasu Z ulice sme prešli spojovacím chodníkom k vstupným dverám. Členenie severného priečelia čiastočne prezrádzalo, že v rámci dispozície boli tejto časti domu prisúdené obslužné priestory. Skôr ako sme vstúpili do vily, obišli sme východnú časť novostavby chodníkom z dvora cez záhradu tak, aby sme sa dostali k hlavnému priečeliu na južnej strane domu. Svoju predstavu som si vopred vykreslila z webových stránok – zo súťažných záberov Stavby roka 2007 som mala pred očami charakteristické obrysy domu: strechu nadvihnutú smerom k slnečnej strane, obdĺžnikový pôdorys hlavného objektu, do ktorého zakomponovali ďalšie hmoty pravidelných pôdorysných tvarov…
Teraz mi pohľad na terasu pripomenul modernú obývačku vynesenú na ešte modernejšie priedomie. Jej zázemie za zasklenou stenou čakalo na teplé dni, aby sa opäť mohlo spojiť do veľkého obývacieho priestoru, ktorý zotrie rozdiel medzi životom domácich v útrobách vily a v záhrade. Tá postupne vyrastá z nedávno upraveného terénu obdĺžnikového pozemku. Napriek tomu, že do domu sa dá vystúpiť aj cez opticky odľahčené kovové schodisko, ktoré doslova opreli o východnú stranu terasy, vrátili sme sa späť k vstupu. Takto sme mohli prejsť miestnosťami v slede, v akom ich rodina denne používa. Dispozíciu jednotlivých priestorov vily architekti podriadili dennému rytmu jej obyvateľov. Zo vstupnej predsiene, z ktorej je prístupný dnes už opäť neodmysliteľný šatník a menšia kúpeľňa s WC, sa otvára veľkorysý obytný priestor. Vošli sme ním do otvorenej obytnej zóny, ktorej dominoval kozub vystupujúci zo zasklenej steny. Pôsobil natoľko výtvarne na pozadí krajiny, že v prvej chvíli sme nezaregistrovali ostatné zariadenie priestoru prepojeného s jedálňou i kuchyňou s varným centrom.
S mierou a eleganciou Pravdupovediac, čakala som tento typický model, ktorý sa stal synonymom moderného bývania – veľa otvoreného priestoru s nekomplikovanými líniami, bez zbytočných ozdôb a s dôsledne vybranými materiálmi. To, čo ma zaujalo, bol pokoj a prirodzené splynutie zariadenia s miestom, ktoré mu prisúdili. Domáci však pripomenuli, že dokončovacie práce na interiéri sa ešte neskončili. Nie sú doriešené obklady stien, čaká sa aj na koncovky niektorých inštalácií. Stredový múrik, ktorý oddeľuje komunikačný priestor od obývačky, dostal červený náter vďaka invencii staršieho syna – rozhodol sa, že corbusierovský chase longue, hoci je solitérnym kusom nábytku, sa takto nebude cítiť osamelo. Ostatný nábytok sa pridržiava pokojnej elegancie vychádzajúcej z princípov minimalizmu a účelnosti.
Obývačka, jedáleň a kuchyňa sú funkčne prepojené, pričom každá z nich je vybavená zariadením, ktoré rodine zabezpečuje dostatočný komfort. Dlhý jedálenský stôl si vyhradil miesto s najlepším výhľadom v blízkosti kuchynskej zóny, a tak je pripravený aj na väčšie rodinné stretnutia. Príjemným tvarovým a farebným akcentom mu asistuje zelená komoda. Kuchynská linka ukryla všetky domáce spotrebiče a kuchynský riad. V tomto dome nepotrebujú mať všetko na očiach. Výhodným riešením je aj komora, ktorá sa opäť vracia do moderných dispozícií. Vedľa hlavného spoločenského priestoru je spálňa rodičov a vstup cez schodisko do suterénu s relaxačnou zónou. Okrem miestnosti určenej na relax a posilňovne nezabudli na miestnosť s hygienickým zázemím a výstup cez schodisko do záhrady. V suteréne, v najtichšej časti vily, si architekt a majiteľ vily v jednej osobe zariadil svoju pracovňu.
Desatoro pri stavbe rodinného domu podľa architekta Vily M: |
Na poschodie!Sú schody, ktoré si ani nevšimnete, ale sú aj schodiská, ktoré majú charizmu výtvarného diela. Okrem toho, že vás odprevadia na to správne poschodie, ešte získate aj pocit, že stúpate po lepšom kuse nábytku. Drevené stupne votknuté do schodnice, ktorú zamurovali do nosnej steny, sa teraz vznášajú za obrovskými tabuľami tvrdeného skla. Takto sa vynímajú v celej kráse a schodolezec je v bezpečí za sklenou stenou. Navyše, osvetlené sú bodovými svietidlami. Že sa sklom nešetrilo, sme zistili aj na poschodí. Z obývacej miestnosti sme teda vystúpili do druhého nadzemného podlažia. Časť podlahy v hale odkrojili ďalšie sklené plochy. Ostatné vyzbrojili dreveným povrchom. Z haly sa vstupuje do detských izieb, ktoré sú spojené na južnom priečelí spoločnou lodžiou. Dispozíciu dopĺňajú hosťovská izba a kúpeľňa.
Ako sa činia architekti
Obyvatelia vily na okraji mesta nie sú nijakí amatéri: on úspešný architekt, ona žena činu, ktorá má na svedomí školenia ľudí z oblasti modernej architektúry a realizácie stavieb. S rodičmi od fachu bývajú vo vile aj dve dorastajúce dietky, ktorým sa tiež ušlo dostatok priestoru v podobe dorasteneckých izieb. „Pri stavbe vlastného sa úloha architekta a stavebníka v jednej osobe stáva náročnejšou, ako keď ide o návrh a realizáciu na objednávku. Dialóg, ktorý sprevádza každý projekt, tu zrazu chýba. Áno, na jednej strane je tu komunikácia v rámci rodiny, známych a priateľov, možno aj o niečo väčšia sloboda vytvoriť vysnívaný projekt. No na druhej strane je to neustále zvažovanie, ktoré niekedy nemá konca, a vnútorný tlak urobiť všetko čo najlepšie. Potom prídu bežné starosti stavebníka – čo si kto vymyslí, to si musí aj zabezpečiť.
Detaily a vízie majú ešte väčší vplyv na priebeh stavby, dodávky, výber realizátora a, samozrejme, cenu. Sen o svojom dome má asi každý, no nie každý má šťastie premietnuť svoje predstavy do vlastného domova. Nám sa to splnilo, aj keď škoda, že deti sú už trochu odrastené…“ rozhovoril sa on. Potom sa zamyslel a dodal: „Dom je najmä o rodine, vzťahoch, o tom, ako si v ňom každý nájde svoj priestor. Myslím si, že naša vila má nielen vyriešené priestory na komunikáciu a je nielen funkčná, ale poskytuje aj intimitu, priestor na rozjímanie, hobby i povinnosti. Súčasný dom by mal byť plný slnka, s voľne plynúcimi energiami, vzdušný a prepojený s exteriérom tak, aby sa dom i jeho obyvatelia zžili v denných i ročných biorytmoch.“
Pôdorys 1. podzemného podlažia | Pôdorys 1. nadzemného podlažia |
Pôdorys 2. nazdemného podlažia |