Trojizbový byt v bytovke prešiel radikálnou rekonštrukciou. Oplatilo sa.
V byte zo 70. rokov vznikol pod vedením invenčného architekta pozoruhodný interiér s prvkami odkazujúcimi na industriálny dizajn.
Bytovka v centre mesta mala pre rodinu s dvoma deťmi priam ideálnu polohu – blízko do škôlky, do školy, do práce, do obchodu… Postavili ju však v 70. rokoch minulého storočia, takže trojizbový byt mal ďaleko k dnešným predstavám o praktickej dispozícii. Navyše, noví majitelia chceli moderný interiér s celkom špecifickými prvkami, a tak sa obrátili na architekta Jozefa Hudáka. „Už predtým sme spolu realizovali iné projekty, takže som tušil, že pôjde opäť o zaujímavú spoluprácu,“ spomína architekt.
Na povrchovú úpravu stropov použili špeciálnu dvojvrstvovú stierku, ktorá imituje betón. „Skutočný betónový strop by bol čistejším riešením, žiaľ, pôvodné panely sa nedali využiť,“ vysvetľuje architekt Jozef Hudák.
Registrový radiátor patrí k prvkom odkazujúcim na industriálny dizajn.
Všetky dvere v byte sú posuvné – zasúvajú sa do dverného puzdra. Tam, kde to bolo možné, sú na plnú svetlú výšku.
Drevené prvky vyrezal z topoľového dreva miestny rezbár. Solitér v predsieni korešponduje s príručným stolíkom v obývačke a nočnými stolíkmi v rodičovskej spálni. „Všetko je z jediného stromu,“ upozorňuje architekt. „Jednoduché surové prírodné drevo kontrastuje s technickým základom interiéru.“
Interiér efektne zdynamizovalo nasvietenie niektorých hrán a línií LED diódami s možnosťou zmeny farby a intenzity svetla.
Na priemyselnú tému
Hoci prvotná predstava majiteľov – industriálny interiér – znie asi pre každého architekta lákavo, určite sa nehodí do každého bytu. „Nie je dobré, ak sa byt tvári ako niečo, čo nie je. Nemá napríklad zmysel nasilu vytvárať industriálny interiér, ak byt nemá skutočne industriálneho ducha alebo históriu, ak nie je súčasťou priemyselnej stavby, ktorej charakter by bolo možné odkryť a zachovať,“ vysvetľuje Jozef Hudák. Našťastie je však domáci pán otvorený nielen originálnym nápadom, ale aj argumentom, a tak nechal architekta, aby pôvodnú predstavu o industriálnom bývaní pretvoril na súčasný interiér s prvkami, ktoré odkazujú na industriálny dizajn – podlahy sú tu z liateho epoxidu, na stropoch je betónová stierka a pri zariaďovaní využil architekt aj registrový radiátor či technicky pôsobiace lampy.
Malé miestnosti spojili architekti do väčšieho a vzdušnejšieho otvoreného denného priestoru. Niekdajšia obývačka, najväčšia miestnosť v byte, je teraz detskou izbou pre dvoch chlapcov.
Veľké „upratovanie“
Čo sa týka dispozície, majitelia mali dve základné požiadavky: detská izba mala byť čo najväčšia a kuchyňu chceli spojiť s obývačkou. Keďže pôvodný byt trpel klasickými nedostatkami (nevyužiteľné chodby, zbytočne veľa dverí, malá kuchyňa…), cesta k novému sa začala veľkým búraním. {R1}
„Ostala len nosná konštrukcia – stredový pilier s komínmi a prekladom –, všetko ostatné sme odstránili,“ spomína autor. Pre dvoch chlapcov potom vyčlenili najväčšiu izbu v byte, niekdajšiu obývačku, a pomerne veľkorysá denná časť vznikla spojením dvoch malých miestností. V spálni využili osvedčený trik na optické zväčšenie – od susednej kúpeľne ju oddeľuje odvážna sklenená stena. „Pomohlo to kúpeľni aj spálni – ani jedna z nich totiž nie je veľmi veľká,“ vysvetľuje architekt Hudák. „Takto pôsobia obe vzdušnejšie a je tu aj viac svetla.“ Dverí je v novom byte podstatne menej, praktickou zmenou bola aj voľba tých posuvných, ktoré sa zasúvajú do steny, čím sa ušetrilo množstvo cenného miesta (puzdrá osadili do nových sadrokartónových priečok). „Keďže sme z pôvodného bytu vlastne urobili hrubú stavbu, kde sa všetko realizovalo nanovo, doslova od podlahy, rekonštrukcia trvala pomerne dlho, od septembra 2013 do februára 2014,“ prezrádza Jozef Hudák.
Stena obložená grafitovosivými šablónami z titánzinkového plechu sa tiahne celým bytom – z obývačky pokračuje cez kúpeľňu a plynule prechádza do spálne rodičov. Tento odolný materiál je pre svoje mimoriadne vlastnosti určený na použitie v exteriéri.
K originálnym solitérom, ktoré oživujú interiér, patrí aj nadrozmerná lampa s konštrukciou inšpirovanou jednou z najznámejších stolových lámp, britskou Anglepoise.
Zjednotený priestor
Vzhľadom na to, že byt nie je veľký, architekt sa rozhodol zjednotiť ho rovnakým dizajnom, materiálmi a farebnosťou. Vďaka tomu pôsobí ako jeden súvislý veľký priestor a niekdajší dojem rozkúskovaných malých miestností sa nadobro stratil. Základom je pritom jednoduchá bielo-sivá farebnosť doplnená nábytkom z jaseňovej dyhy, ktorý ju decentne zjemňuje. O oživenie sa potom postaralo niekoľko kontrastných štýlových solitérov. I keď je farebnosť bytu pomerne strohá, rozhodne nie je nudná. Architekt ju totiž šikovne rozohral v zmenách odtieňov, materiálov a textúr: matné biele steny sa striedajú s lesklými bielymi povrchmi podláh a dverí, svetlosivé stropy s výraznou textúrou kontrastujú s hladkými grafitovosivými šablónami z titánzinku a čiernymi solitérmi či doplnkami. „Všade je napríklad biela podlaha, ktorá sa mení len materiálovo – liaty epoxid prechádza v spálni a detskej izbe do bieleho koberca kvôli mäkšiemu a teplejšiemu pocitu. Na všetkých stropoch je rovnaká stierka imitujúca betón a obklad z titánzinkových šablón na jednej stene sa tiahne celým bytom,“ konkretizuje architekt.
Technológie hodné pasívneho domu
Keďže majiteľ bytu sa zaujíma o technológie využívané v pasívnych domoch a má ich nielen naštudované, ale aj vyskúšané, chcel ich uplatniť aj v novom byte – je tu napríklad riadené vetranie s rekuperáciou, ktoré je v našich bytoch skutočne raritou. Našťastie je byt na prvom poschodí a pivnica priamo pod ním sa dala využiť na umiestnenie potrebných technológií. „Z dôvodu malej svetlej výšky sme však nemohli použiť odkryté vedenia vzduchotechniky (typické pre priemyselnú architektúru), ale museli sme zvoliť ploché, ktoré sme skryli za sadrokartónový podhľad,“ dopĺňa autor. Domáci pán si pochvaľuje aj podlahové vykurovanie a ďalšie technické vychytávky, ku ktorým patria inteligentné elektroinštalácie či centrálny vysávač. Všetky rozvody sa zrealizovali v počiatočných fázach rekonštrukcie: pôvodné podlahy napríklad odstránili až na panel, aby sa mohol nainštalovať systém podlahového kúrenia. Vďaka tomu sa dnes môžu deti aj v zime spokojne hrávať na zemi a zároveň sa vyrovnali krivosti pôvodnej stavby. Obvodové múry domu pred štyrmi rokmi zateplili, pričom sa menili aj okná, v byte teda doplnili zateplenie (10 cm polystyrénu) ešte na podlahy a stropy. „Mali sme možnosť vyskúšať si, že aj technológie, ktoré v bytoch nie sú bežné, sa tu za istých podmienok dajú zrealizovať,“ pochvaľuje si Jozef Hudák.
„Som zaťažený na technické záležitosti. Páči sa mi riadené vetranie, vďaka ktorému je tu stále čerstvý vzduch bez toho, aby sme museli otvárať okná, a tiež podlahové vykurovanie – v zime je tu veľmi príjemne.“
Peter, majiteľ bytu
Spojitosť titánzinkovej steny, ktorá sa tiahne celým bytom, je vďaka sklenenej stene najzrejmejšia v kúpeľni a rodičovskej spálni.
Kde nakupovali
Nábytok a kuchyňa: na mieru, drevená jaseňová dyha Jafholz
Jedálenské stoličky: Vitra, Eames plastic chair
Pracovná doska, stôl, parapety: GS Eurostone, mramor Superbianco carrara
Elektrospotrebiče: Siemens
Svietidlá: Leucos
Armatúra v kuchyni: Hansgrohe, Metris
Sedačka: Chateau d´Ax, Shilhouette
Príručný stolík a nočné stolíky: masívne topoľové drevo, miestny rezbár
Doplnky: Villery & Boch, Alessi, Bugatti
Sanita: Laufen, Alessi dot
Sprchová vanička: Kaldewei, Conoflat
Batérie: Grohe, Allure Brilliant
Titánzinkové šablóny: na mieru, Rheinzink
Posuvné dvere: na mieru
Zápustné svietidlá, optické vlákna, LED systémy: na mieru
Inteligentná elektroinštalácia: ABB
Ing. arch. Jozef Hudák
H2A | architects www.h2aa.eu