V zrekonštruovanom byte vyniká láska k bielej, minimalizmus a vášeň pre obrazy
Ak ste vášnivými zberateľmi obrazov a vaša kamarátka je architektka s láskou k bielej a minimalizmu, nemôže to dopadnúť inak, než že sa ocitnete v snehobielom kráľovstve ako z rozprávky Hansa Christiana Andersena.
{R1}
Dámsky esprit prestupuje celý byt. Hlavné slovo v tomto interiéri mali dve ženy. A je to poznať. Množstvo riešení sa však nesie v duchu jednoduchosti a racionality, čo sú vlastnosti prisudzované skôr mužom. Spokojne tak býva celá rodina.
Dano Veselský
Vrana k vrane. A kultové ku kultovému – kožené kreslo Butterfly našlo svoje miesto v „najvystrčenejšom“ kúte obývačky. Nad ním sa vznášajú originálne organické svietidlá Cosmic Leaf, ktoré pre značku Artemide navrhol známy dizajnér Ross Lovegrove.
Tento byt v pražskej Libni je zvláštny z mnohých hľadísk. A zaujme už pri vstupných dverách. Architektka Anna Igriciová sa totiž nebála použiť liatu bielu podlahu aj na miestach, kde sa občas objavia stopy po topánkach.
Na prvý pohľad je jasné, že v tomto interiéri ide predovšetkým o kontrast. Kontrast toho, čo je skutočne dôležité, s tým bežným, „obyčajným“, čo sa len tak mimochodom používa. Keďže koníčkom majiteľov je objavovanie mladých umelcov – maliarov – a zbieranie ich diel, bolo architektke od začiatku jasné, že pre tento interiér bude musieť navrhnúť netradičné riešenie. Také, ktoré bude počítať nielen s jednoduchou prítomnosťou obrazov, ale priam s dôrazom na ich význam. Aby vnímanie umeleckých diel nič nerušilo, rozhodla sa stlmiť okolie do príjemnej neutrálnej bielej.
„Biela tu funguje ako plátno pre ‚maliara’, ktorým sú sami majitelia. Farby budú do interiéru pribúdať vďaka ich životnému štýlu, obrazom, sochám, kobercom, závesom… Biely podklad umožní vyniknúť každému kúsku. Majitelia si tak môžu slobodne ‚maľovať vybavením bytu,‘“ vysvetľuje základnú myšlienku svojho návrhu architektka.
Na spoločné chvíle. Televízor zvykne rodinu skôr rozdeľovať než spájať, a to majitelia rozhodne nechceli. Presťahovali ho teda do detskej izby − v obývačke je ústredným motívom knižnica a miesta na čítanie, vzájomnú komunikáciu a odpočinok s výhľadom na zeleň.
Dano Veselský
Obývačka je umiestená v rohu budovy – vďaka veľkým oknám na dvoch stranách tak poskytuje dostatok denného svetla a výhľad ako do pokojnej ulice, tak aj do neďalekého parku.
Jedálenský stôl prišiel do interiéru ako dar. Jeho „surovosť“ a prirodzená krása nahrubo opracovaného dreva tu pekne vynikli vďaka kontrastu s celkovo striedmym vybavením bytu. Je to ďalší umelecký kúsok − socha, ktorá má v bielej miestnosti svoje miesto rovnako ako obrazy.
„Usúdili sme, že kuchyňa nemá vyzerať ako kuchyňa, ale má splývať s jedálňou a obývačkou.“
Anna Igriciová, architektka
Každý z členov rodiny dostal svoju vlastnú pohovku – leňošku, kde sa môže pohodlne natiahnuť a podľa ľubovôle si čítať alebo konverzovať s ostatnými.
Dano Veselský
Na začiatku bola kuchyňa
Anna Igriciová sa s domácou paňou poznala už dlhšie. Priatelili sa ešte predtým, než sa mladej rodine podarilo získať k ich pôvodnému bytu ešte susedný, vďaka ktorému sa ich životný priestor podstatne zväčšil.
Všetko sa začalo požiadavkou na zmenu kuchyne, s ktorou si majitelia nevedeli rady. Postupne však začali zisťovať, že ak sa urobí to, bude potrebné zmeniť ešte ono a tak ďalej. Nakoniec dospeli k presvedčeniu, že bude najlepšie, keď sa architektka pustí z gruntu do rekonštrukcie celého bytu.
Anna Igriciová teda zmenila dispozíciu, zrušila pôvodné priečky a tie nové posunula a navrhla tenšie. Tým ešte zväčšila využiteľnú plochu bytu, vyriešila niektoré jeho nepraktické stránky a dopriala obyvateľom veľkú obývačku spojenú s jedálňou, aj kúpeľňu s dostatočne veľkou vaňou.
„Usúdili sme, že kuchyňa nemá vyzerať ako kuchyňa, má splývať s jedálňou a obývačkou,“ dopĺňa architektka. Centrálnou osou bytu sa stala chodba, ktorá sa na jednom konci otvára do veľkého denného priestoru, na strane druhej ju ukončuje budoár, posobiaci ako plnohodnotná denná miestnosť. Pozdĺž tejto osi sú z oboch strán umiestnené spálne a kúpeľne.
Spanie pre dobrodruhov. Keď sa obyvateľovi detskej izby zachce dobrodružného bivakovania alebo príde na návštevu kamarát, ocení lôžko zavesené pod stropom.
Dano Veselský
Originálna zábrana z povrazov pôsobí sviežo a hravo, skrátka je ideálna do detskej izby.
Nadštandardne veľká rozťahovacia posteľ je zároveň rodinným „ležaním“ na občasné spoločné sledovanie filmov.
Detská izba je zariadená nadčasovo a neutrálne, takže vek jej obyvateľa môžete len hádať podľa predmetov na stole a v poličkách.
Dano Veselský
Dievča alebo chlapec? Ani svetlo Aurelia od QisDesign, inšpirované podmorským svetom a krásou svetielkujúcich medúz, vám neprezradí, kto tu býva.
Detskú kúpeľňu oproti detskej izbe využíva najmä pánska časť rodiny. Oceňuje sprchovací kút a malú skrinku zapustenú v stene za zrkadlom.
Dano Veselský
Za skleneným panelom sa skrýva práčka. Posuvný panel slúži zároveň na uzatvorenie sprchovacieho kúta.
Aby chodba nepôsobila ako dlhý uzavretý „slíž“, otvorila ju architektka rodičovskou spálňou. A ak sa jej obyvateľom zažiada súkromia, môžu využiť hrubý, svetlo neprepúšťajúci záves, ktorým je spálňa vybavená práve na tento účel.
Dano Veselský
„Dlhá chodba bez denného svetla sa v dispozícii javila neúnosne. Posuvné dvere až po strop, vstupná hala a otvorená spálňa však tento dojem odstránili. Keď je roztiahnutý záves, tvorí spálňa jeden celok s hlavnou kúpeľňou so sklenenými posuvnými panelmi.“ Anna Igriciová, architektka
Bielo-zlatá kúpeľňa je súčasťou spálne aj budoáru (vaňu od neho delí len matné sklo) – svojím poňatím sa približuje zariadeniu oboch miestností. Najčastejšie sa využíva na uvoľňujúce kúpele, ktoré zmyjú stres z dlhého pracovného dňa.
Dano Veselský
„Úlohou šatníkovej skrine je poskytnúť pohodlný prístup k uloženým veciam, preto sa dajú panely roztiahnuť na obe strany naraz. Zatvorená skriňa má pôsobiť ako drevený obklad, skrátka neobťažovať svojím obsahom.“
Anna Igriciová, architektka, www.archiana.cz
Svetlo ako šperk
Popri obrazoch vnášajú do belostného interiéru vzruch aj originálne svietidlá rozmanitých farieb a tvarov. Majitelia ich s architektkou vyberali dlho a starostlivo – každé z nich je osobité, výrazné a zaujme vzhľadom, použitým materiálom i vyhotovením. „Niektoré sme objavili na výstave vo Frankfurte nad Mohanom, na náš trh sa dostali až neskôr,“ hovorí Anna Igriciová.
ČAS PRE SEBA. Súkromný budoár sa nachádza bokom od rušivého diania. Nie je to len obyčajný šatník, ale aj miesto na relax, kde môže človek stráviť nejaký čas a užiť si priestor pri výbere oblečenia.
Dano Veselský
Vstavaná skriňa s dverami z talianskej dyhy poskytuje hromadu miesta na veľkolepý šatník.
Dano Veselský
Klame telom. Plytká skrinka na topánky v predsieni pôsobí dojmom, že sa do nej veľa nezmestí, opak je však pravda. Jej telo je zapustené do skrytej niky v stene, ktorá na druhej strane uberá z hĺbky políc v detskej izbe. Jednoducho šikovne navrhnutý aj vyhotovený architektonický žartík.
Dano Veselský
TEXT: DOMINIKA ZÁVESKÁ
FOTO: DANO VESELSKÝ
ZDROJ: časopis Môj dom, 04/2015