Voľný priestor – voľná duša

Keď nás pozývali na návštevu do útulného bytu, netušili sme, že výprava bude, slovami cestovných kancelárií, „all inclusive“. Okrem tradičného pohostenia sme sa dočkali aj prehliadky s naozaj zasväteným komentárom. Našou hostiteľkou bola herečka, talentovaná výtvarníčka a – ako sa neskôr ukázalo – aj nadaná rozprávačka. Pretože múzam nie je dobre stavať sa do cesty, požiadali sme ju, aby príbeh svojho bytu aj sama opísala…

Stretnutie

Náš nový domov sme našli prekvapujúco rýchlo. Už ako trojčlennej rodine nám bolo v pôvodnom byte tesno. Bol síce pekný, na vrchnom poschodí starého nájomného domu, s oknami na juh a s výhľadom do zelene, ale dispozícia jednoizbového bytu už nevyhovovala. Synova izba bola súčasne kuchyňou, a keď sme s partnerom zistili, že sa rozrastieme o ďalšieho potomka, začali sme sa obzerať po väčšom byte. Vzápätí nás zaujal inzerát v časopise s realitami, ktoré nájdete zadarmo pri každej benzínovej pumpe a nielen tam. Trojizbový byt bol síce menší, než sme pôvodne chceli, ale zas mal veľkú terasu, bol na krásnom pokojnom mieste na okraji vilovej štvrte a do centra čo by kameňom dohodil.

Nachádzal sa v takmer dokončenej novostavbe bytového domu a bol jedným z dvoch posledných voľných bytov. Išli sme tam skôr zo zvedavosti, pretože sme neverili, že by to mohol byť ten pravý. Keď sme vošli, prekvapili nás nečakane vysoké stropy, pomerne priestranné miestnosti a svetlosť bytu, ktorú zabezpečovali veľké okná s drevenými rámami. Z dvoch spální boli orientované do príjemného dvora s novozasadenými stromami a s priehľadom do vilovej štvrte. Z obývacej izby voľne prechádzajúcej do kuchynskej časti viedli okná na terasu lemovanú vysokými stromami. Byt nás preto okamžite zaujal. Hlavným dôvodom, prečo sme sa preň v priebehu niekoľkých dní rozhodli, boli vysoké stropy a veľká terasa s výhľadom do zelene. Vedeli sme, že aj keď nám jedna detská izba bude chýbať, priestranná a pre malé deti bezpečná terasa ho viac, než nahradí.

Presídlenie

Byt sme mali, opúšťanie starého domova sa mohlo začať. V Amerike by ste si asi zobrali len jednu väčšiu tašku a niekoľko kreditných kariet. U nás však na časté sťahovanie nie sme zvyknutí, preto človeku chvíľu trvá, než sa psychicky zmieri s tým, že hromadu starín, o ktorých si myslel, že sa bez nich nezaobíde, už nikdy neuvidí. Veci, veci, veci. Najlepší recept, ako sa ich zbaviť, je pekne ich zabaliť do škatúľ, napísať na ne, čo je v nich, napríklad: porcelán a sklo, spomienky z ciest, knihy, letné oblečenie a topánky, cédečká a podobne. Škatule uložíte v novej pivnici alebo garáži a vybalíte ich až vtedy, keď je túžba po starých veciach skutočne silná, až dotieravá.

Medzičasom zistíte, že nový priestor láka k novým experimentom, nová kuchynská linka priam vyzýva, aby ste si kúpili iný čajový servis alebo poháre a stará výbava, okrem niekoľkých cenných kúskov po babičke, poputuje do bazára alebo do kontajnera. A zrazu sa čudujete, prečo ste práve na tomto nezmysle toľko lipli, keď je to iba lapač prachu, ktorý stále niekde zavadzia. S každou škatuľou zbytočností, ktorej sa dokážete zbaviť, vám bude ľahšie aj na duši, pretože do hrobu si nakoniec nevezmete ani tú „kreditku“, a už vôbec nie ten divný obrázok, ktorý vám raz z lásky dala mamička a vám je ľúto ho vyhodiť.

Ale späť k sťahovaniu. V jednej veci sme mali s priateľom jasno. Mačku a deti do smetiaka dať nemôžeme a na milosť vezmeme aj pár obrazov a väčšinu kníh. Z veľkých kusov nábytku s nami putovali iba dva. Veľká jednoduchá posteľ z borovice a originálne police v tvare vlny zo svetlého dreva, ktoré sú sčasti zakryté striebornou posuvnou roletou. A, samozrejme, veľké množstvo škatúľ.

Nový priestor

Začneme pekne od podlahy. Okrem kúpeľne a toalety, kde už boli dlažby a obklady, bohužiaľ, hotové a zmena by znamenala nemalé investície, je v celom byte podlaha z brazílskeho dreva anani. Má tu výhodu, že je žíhaná, a preto praktická, ale predovšetkým krásna. Každý vzor je jedinečný. Nenájdete miesto, kde by sa opakoval. Prahy sme zavrhli a zvolili len veľmi nízke prechodové lišty vyrobené na mieru z rovnakého dreva, ako sú parkety. Umožňujú plynulý prechod z jednej miestnosti do druhej a byt vďaka tomu pôsobí rozľahlejšie. Veľmi odporúčam predovšetkým rodinám s malými motoristami s plastovým vozovým parkom.

Súzvuk

Obaja máme radi, keď sa priestorovo čistý moderný štýl tu a tam zaťaží solitérom z iného obdobia, ktorý nás baví a ladí so zvyškom interiéru. Toto prepojenie nájdete v celom byte.

Priestranná spálňa je kombináciou dreva a plastu. Pretože v byte neostalo miesto na šatník, nechali sme si podľa vlastného návrhu vyrobiť vstavanú skriňovú stenu a knižnicu, kde je hlavným materiálom perspex, moderná verzia niekdajšieho plexiskla. Úložné priestory sme doplnili dvoma starobylými skriňami z krásneho čerešňového dreva po priateľových praprarodičoch. Zaujímavý strieborný luster je z tridsiatych rokov minulého storočia a patril pre zmenu jeho prarodičom. Ďalšie funkcionalistické lustre, ktoré sa líšia iba veľkosťou, sú v spoločnom priestore obývacej izby a kuchyne. Jeden na nás čakal v bazáre a druhý pri smetiaku pred bývalým bydliskom.

Hlavnými farbami tejto najväčšej miestnosti je jasnočervená, pastelovožltá a strieborná. Pretože steny za kuchynskou linkou nie sú pravouhlé, neostávalo nič iné, než ju dať vyrobiť na mieru. Pracovná doska je takisto z brazílskeho dreva, ale tentoraz z jatoby, ktorá je oveľa tmavšia, s odtieňmi tmavočervenej, hnedej a čiernej. Častým používaním stále tmavne, takže vám hneď tak nezovšednie. Rovnaký materiál sme použili aj na jedálenský stôl. Nechali sme si vyrobiť hneď dva. Ten menší momentálne slúži ako na prebaľovací pult pre bábätko, ale len čo nás deti opäť nechajú spať, môžeme ho v prípade väčšej návštevy priraziť k terajšiemu jedálenskému stolu a hostina pre priateľov sa môže začať. Stoličky sú tiež kombináciou dobového a súčasného dizajnu.

Kuchynská linka vznikla podľa nášho návrhu a jej farebné riešenie, červená a žltá, by malo pripomínať našu obľúbenú električku zo sedemdesiatych rokov, a tiež oheň a teplo rodinného kozuba. Dominantou obývacej časti izby je už spomínaná „vlna“, ďalšia predstaviteľka moderného dizajnu, a jasnočervená koženková sedačka z polovice sedemdesiatych rokov, ktorú priateľ zachránil pred pomalou smrťou na skládke.

67184
Jiří Vaněk

Pod šírym nebom

A zlatý klinec nakoniec. Z obývacej izby je vstup na terasu, ktorá je väčšia než polovica plochy nášho bytu. V teplom počasí ju obývajú všetci vrátane mačky. Viac netreba dodávať. Azda len skúsenosť, že na dlažbu z vymývaného betónu sa nielen príjemne pozerá, ale malé okruhliačiky sú aj balzamom pre bosé unavené nohy a ich teplý kamenný povrch príjemne hreje ešte dlho po tom, čo sa slniečku skončí pracovný čas.