Záhada panelákového bytu

Opäť sme navštívili byt v paneláku. A prečo aj nie, keď väčšina populácie v našich zemepisných šírkach obýva svoje panelákové kráľovstvá. Oného času síce dostali prívlastok „králikárne“, ale odvtedy sa na trhu objavili toľké možnosti, ako si vylepšiť domov, že ani táto návšteva by nemala byť sklamaním. Sú ľudia, ktorí sa vedia zasnívať a zabývať aj v paneláku.

Prečo oni?

Koľkokrát som prechádzala širokou ulicou, voľakedy promenádou, toľkokrát ma to ťahalo do malej galérie. Občas som sa zastavila s dcérami, inokedy sama, naposledy s manželom. Pohoda. Dávala som si rozprávať o obrazoch a plastikách od chlapíka s bystrými očami a kopou príhod o všetkých tých ľuďoch, ktorých diela so zanietením a „s prepáčením“ predáva. Nepredáva, vyznáva sa zo svojho vzťahu k nim – a kto chce, kúpi. Človek, pre ktorého rozlúčka s obrazmi je rituálom, nemôže mať nezaujímavý domov. Nemohla som si pomôcť. Pri poslednej návšteve som to naňho vybalila. Ani neviem, či sa okúňal. Bola som taká odhodlaná votrieť sa do súkromia dvoch ľudí, že som musela vyzerať ako vývesný štít nášho vydavateľstva. To bol však len prvý polčas. Atraktívna manželka s ohnivými vlasmi a kultivovanými spôsobmi až taká nadšená nebola. Sľúbila som fotografa par excellence a že teda do hodiny-dvoch bude návšteva vybavená. Vyšlo to.

75248
Dominik Vlaheko

O tajomnom zrkadle

Prišli sme za slnečného poludnia. Otvorili sa dvere. Zhíkla som. Do malej chodby predsa patria svetlé steny! Tu je tajomná modrá, ktorú otvára rozprávkové zrkadlo a priehľad do kuchyne ozdobený plastikami. Ľudia si robia okienka z kuchyne na podávanie jedla; tu sa koná alchýmia svetla vpúšťaná do chodby z teplej kuchyne zaliatej slnkom. Laterna magika. Vďaka svetlu, ktoré sa vkráda cez otvor do chodby, dostáva soška punc nadprirodzena. A zrkadlo akoby na modrom zamate? To je srdcové eso domácich. Sklo, svojské zobrazenia tvárí alebo azda brošne, imitácie perlete, trochu art deco, trochu rozprávka. „Daniel Brunovský. Mám jeho veci strašne rada. Tak k nám prišlo aj toto zrkadlo. Na Vianoce. Už bolo namontované na konzolu. Tešili sme sa hodinu; odišli sme na návštevu, a keď sme sa o polnoci vrátili – bože ten stolík bol ale krásny! Muž sa oň oprel a stolík mu ostal v lufte… nečudo, veď je to aj tridsať kilogramov. Tak sa muselo pripevňovať nanovo. A potom… dajte jeden úžasný kus na dobré miesto a k nemu sa začne pýtať ešte niečo. Tak teraz čakáme, kým Dano urobí stoličku. Chýba aj vešiak.“

Nevkročíš len tak

Normálne sa ľudia toľko netočia pri prvej návšteve v chodbe. Nedalo sa. Začali sme hneď od dverí. Po zrkadlovom príbehu a za modrým oparom žiarila oranžová obývačka. Jesenné teplé farby pristali nielen žene v najlepších rokoch, ale aj obrazom v dômyselne zvolených rámoch. Sedačka v upokojujúcej farbe zrebného plátna a s jemnou štruktúrou vyvažuje teplé odtiene stien a doplnkov. „Nemala som predstavu, čo by bolo pre vás zaujímavé v našom byte. Nemáme nijaké dizajnérske kúsky nábytku… som na doplnky a domácu pohodu. Nemáme ani zárubne obložené drevom, iba sme ich natreli a farebne zladili. Do nábytku sme neinvestovali veľké peniaze, ale chceli sme prírodný materiál, tak máme skriňu a komodu zo Smrečiny. Stolička v pracovni bola voľakedy vyradená z inventáru STV. Okamžite sa nám zapáčila.“ Ľudia v panelákoch to občas vzdajú. Majú pocit, že zaujímavo sa dá bývať len za veľa peňazí. Domov naozaj nie je iba o tom, koľko financií sa vloží do prestavby a zariadenia. Láska k životu, k ľuďom sa môže preniesť do bývania dvoch zrelých ľudí cez maličkosti, ktoré im prirástli k srdcu, a cez vycibrený vkus. Byt je miestom, kde sa stretávajú so svojimi piatimi deťmi. Ak však potrebujú viac miesta, ešte majú aj záchranu na chalupe v horách.

75249 Dominik Vlaheko	75250 Dominik Vlaheko
Kuchyňa tak akurát, modré dvierka si vybrala ona, biely obklad ich rozjasnil. Zbierka hrnčekov nielen na ozdobu.	Číre sklo, keramika, neodmysliteľný obraz a niekoľko drobností patria k spôsobu, akým si domáci robia atmosféru domova.
75256 Dominik Vlaheko	75247 Dominik Vlaheko
Prednosť majú doplnky. “Klietka bola tiež dar. Strašne sa mi zapáčila u panej v optike, ktorá už rušila dekoráciu, tak ma ňou potešila,” spomína ona.	“Sklo sme objavili na dovolenke v Prahe, vezmeme také aj k nám do galérie…”

75260
Dominik Vlaheko

Zelená na zaľúbenie

Hôrny duch svojím zeleným svetlom zaplavil spálňu. Mäkká farba, ktorá vystupuje zo stien, objíma domácich v rôznych odtieňoch, tak ako prichádzajú ročné obdobia a ako sa premieňa deň z rána na večer. Steny spálne si ponechali urodzené spôsoby možno aj vďaka tomu, že sa ich nikdy nedotkla stierka. S farbami sa pohrávajú celkom prirodzene. Kovová posteľ pôsobí veľkopansky; s noblesou dvornej dámy necháva slúžiť ostatné kusy nábytku potrebám manželov. Celá miestnosť sníva aj za dňa. Nad záhlavím postele sa vznášajú na prvý pohľad rozhodené obrázky od spriaznených duší. V skutočnosti každý jeden obrázok tak, ako postupujú od okna do miestnosti, dostal to svoje pravé miestečko. Niekoľko akcentov žltej prišlo vhod aj kvetinám čerstvo prineseným z vidieka.

75262
Dominik Vlaheko

Koľko fajok máš,
toľkokrát sa nimi tešíš

Obývačka zastala na prahu predsienky, ktorá spája spálňu s pracovňou. Neostala naprázdno. Vyplnila ju opäť dôsledne vybratá modrá, ktorá kreslí pozadie Krajinke od Pepa Langera. Práve naňho majú domáci veľa pekných spomienok. Vo dverách pracovne aj nefajčiar zabudne na boj proti tým závislým. Stojany s fajkami rozmanitých tvarov a rozličného pôvodu sú so zberateľskou vášňou ošetrované a rozmiestnené na „najlepších“ poličkách. Vystavené sú tak, aby sa z nich pán domu vedel tešiť pri práci za stolom, ale aj vo chvíli zamyslenia v kresle v pracovni.

Nad nimi visia obľúbenci, ktorí sa určite nebudú predávať, pri nich „fóriky“ zo sympózií. Inak už len gitara, obľúbené knižky a trochu džezu vo vzduchu a na cédečkách.

Na počiatku boli obrazy

Prenášam pohľad od jedného obrázka k druhému obrazu; Dominik zas svoj fotoaparát.

Obrázky sú na svojich miestach ako uliate. Najprv boli ich autori, potom ich zážitky, štetec alebo ceruzka, potom prišlo stretnutie s domácimi, ktorí sa pre ne nadchli a vedeli, že k nim budú patriť. „Obrazy k nábytku? K stene, ku gauču? Buď to cítite, alebo to nie je ono.“ Miesto im našli intuitívne, bez potreby dolaďovať obrazy k zariadeniu. Obrazy a plastiky tu budú, aj keď sa steny stokrát premaľujú a niektoré kusy nábytku odveje čas.

Niekedy obmedzenia a hranice posúvajú tvorivého človeka o pár krokov ďalej. Ak sa takí ľudia ocitnú aj v priestore na prvý pohľad nezaujímavom, môžu z neho dostať to najlepšie pre nich samotných a pre ostatných odhaliť tajomstvo zaujímavého bývania hoc aj v paneláku. „Nábytok sa dá kúpiť, ale byt potrebuje atmosféru svojich ľudí…“

75246
Dominik Vlaheko

Epilóg

„Galéria. Máme ju od deväťdesiateho prvého. Na tej našej ulici sa vystriedali všetky butiky a nám predpovedali, že nevydržíme dlhšie ako rok. Ešte žije; mesiac je zle, potom lepšie. K nám chodia viac ruksakoví turisti ako bohatí cudzinci, tak im veľmi nepredávame. Väčšina obrazov sa dostane k ľuďom, ktorí neoplývajú príjmami, ale záleží im skôr na tom, aby sa doma tešili z toho svojho obrazu alebo plastiky. Umenie nezarába, umením sa žije.“ Obaja sú si blízki s fotografiami Petra W. Haasa, obrazmi Igora Hudcoviča, Pepu Langera, Milana Hnáta, plastikami Daniela Brunovského…