Zbohom starým časom

24. 10. 2005
Zdieľať

Dom v centre mesta postavili asi v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia a byty v ňom, prirodzene, vyhovovali životnému štýlu tých čias. A tak aj napriek tomu, že bol byt naozaj priestranný, mladej rodine v ňom mnoho vecí nevyhovovalo. Darmo, dnes už sa žije celkom iným spôsobom. Verdikt preto znel: rekonštrukcia. Stavba sa musí prispôsobiť ľuďom.

Čo bolo, bolo…

V intenciách doby bol pôvodný byt jasne rozdelený na miestnosti, v ktorých trávilo dni panstvo, a „hospodársku časť“, kde sa pohybovala najmä slúžka. A tak tu bola zároveň s obrovskou a svetlou rodičovskou spálňou, do ktorej by sa bez problémov vošla celá dnešná garzónka, tmavá kuchyňa, dôsledne oddelená od života v ostatných častiach bytu.

Časy sa však zmenili. „Rodičovský trakt“ z predvojnovej éry sa stal nepoužiteľným, jediná kúpeľňa za priechodnou spálňou bola nepraktická, veľká reprezentatívna chodba stratila zmysel a nenašla nové použitie a „slúžkovská“ izba za kuchyňou sa zmenila na sklad nepotrebných harabúrd. Na svet prišli jedno po druhom tri deti, a zrazu tu bola veľká rodina. Deti potrebovali miesto na svoj svet a domácnosť musela fungovať na plný výkon. Každá matka troch detí trávi veľkú časť života v kuchyni a aj tu by potrebovala mať možnosť venovať sa deťom, alebo mať aspoň prehľad o tom, čo práve robia. Navyše, táto domáca pani varí veľmi rada. Zatvoriť sa v tmavej kuchyni s úzkymi dverami a malým okienkom však bolo ako za trest.

…ale život si žiada zmeny


Zbohom starým časom

32833
Soňa Sadloňová

Našťastie, mladá rodina presne vedela, nielen čo nechce, ale aj čo chce. Bolo jasné, že rozsiahla rekonštrukcia si žiada odbornú ruku architekta. Oplatilo sa konzultovať zmeny s odborníkmi, pretože dali predstavám obyvateľov bytu konkrétnu podobu, a navyše, ako ľudia „nezaťažení“ dlhoročným vzťahom k danému priestoru, prispeli mnohými dobrými nápadmi. A tak sa s výdatnou pomocou architektov stala z popolušky princezná – pôvodná „slúžkovská“ časť bytu sa zmenila na reprezentatívne a zároveň funkčné jadro modernej domácnosti. Väčšina rodinného a spoločenského života sa dnes odohráva v dennej časti bytu, ktorú tvoria priestranná jedáleň a kuchyňa. Svetlý a vzdušný priestor vznikol vybúraním niekoľkých priečok a spojením pôvodnej kuchyne, komory, záchoda a časti chodby. Skrátená chodba úplne stačí na pohodlné odloženie zvrškov a s dennou časťou bytu je spojená presklenými dverami. A tak dnes namiesto tmavej chodby hneď od vstupných dverí vidieť príjemnú, priestrannú a svetlú miestnosť. Slnkom zaliata jedáleň akoby človeka pozývala ďalej a veľký stôl pripomína obrázky rodiny a príjemných stretnutí, ktoré máme zakódované až kdesi hlboko v podvedomí.

„Menili sme iba to, čo bolo treba zmeniť, a mnohé veci ostali tak, ako boli pôvodne. Chcela som v byte napríklad zachovať „okruh“, ktorý si pamätám z detstva – to, že sa dalo prechádzať z miestnosti do miestnosti a takto sa dal obísť prakticky celý byt. To sa mi vždy páčilo a aj dnes mi to vyhovuje. Neprekvapuje ma, že podobne ako pred rokmi ja s bratmi, aj moje deti dnes využívajú tento „okruh“ na divoké naháňačky.“









Zbohom starým časom

32826
Soňa Sadloňová


Zbohom starým časom

32825
Soňa Sadloňová

Pôvodný stav bytu Pôdorys bytu po rekonštrukcii

Rekonštrukcie zväčša nejdú hladko

Aby som citovala slová jedného priateľa: „Pri rekonštrukcii je všetko o niečo drahšie, ako sa predpokladalo, a dopadne to vždy trochu inak, ako človek očakával.“ Pri búraní priečok a spájaní viacerých malých miestností do jednej veľkej v tomto byte nebol, paradoxne, najväčší problém s rôznou výškou podláh, ale s rôznou výškou stropov. Vyriešil ho sadrokartónový podhľad. …a neplánované navýšenie nákladov.

Byť spolu…


Zbohom starým časom

32827
Soňa Sadloňová

Aj keď ju architekti odhovárali od spojenia kuchyne a obytného priestoru, ktoré sa vraj k mestskému bytu nehodí, domáca pani trvala na svojom. V tomto prípade štýlovosť ustúpila potrebám životného štýlu rodiny. Vďaka prepojeniu kuchyne a veľkej jedálne sa tak dnes môže venovať vareniu, a zároveň byť v kontakte s deťmi, rodinou či priateľmi. Kuchyňu však ešte čaká zmena. Pôvodnú rohovú linku pravdepodobne nahradia vysoké skrine pri stene a pracovný pult vo forme ostrova v strede miestnosti – tak, aby sa domáca pani nemusela pozerať do steny, keď varí, ale bola otočená tvárou k priestoru, deťom, spoločnosti… Vysoké skrine zase vyriešia problém s nedostatkom skladovacích priestorov, ktorý sa prejavil po zrušení komory.

V priestrannej jedálni, v ktorej sa odohráva väčšina spoločného aj spoločenského života rodiny, nádherne vynikne veľký starý stôl, a obrovské zrkadlo na stene dokáže urobiť s priestorom hotové zázraky. Vďaka nemu je tu viac svetla a akoby aj viac miesta a väčšia spoločnosť. „Mám rada Vianoce v tejto izbe. Keď sa stôl roztiahne, zmestí sa zaň až 12 ľudí, a keď sa to všetko, vianočná výzdoba, sviečky a prestretý stôl, zopakuje ešte raz v zrkadle, vyzerá to naozaj veľkolepo.“

…a mať svoj pokoj


Zbohom starým časom

32831
Soňa Sadloňová

Pretože veľký obytný priestor hneď pri vstupe do bytu plní všetky spoločenské a stretávacie funkcie – od spoločných večerí cez posedenia s priateľmi až po veľké rodinné oslavy – obývačka už patrí do intímnej sféry rodiny. Nebolo to však zámerom. Návštevám sa akosi nechce odísť od pohostinného prestretého stola k malému stolíku v obývačke. Obývačka je teda len miestom na nerušené počúvanie hudby či sledovanie televízie, alebo tiché rozhovory pri šálke kávy. Z obývačky vedú dvere ešte do pracovne, ktorá vznikla z pôvodnej verandy, alebo kedysi modernej zimnej záhrady.


Zbohom starým časom

32835
Soňa Sadloňová

Na dennú miestnosť s jedálenským stolom priamo nadväzuje knižnica v malej nike, odkiaľ je prístupný záchod a tiež rodičovská spálňa. Pôvodný záchod premiestnili „na druhú stranu priečky“ tak, aby uvoľnil priestor v jedálni a ubral trochu miesta zo spálne. Spálňa aj tak ostala dostatočne priestranná a zmestí sa sem všetko, čo treba – veľká posteľ, vstavaná šatníková skriňa i menšie skrinky. Kúpeľňa vedľa spálne ostala kúpeľňou rodičov a zrekonštruovali ju v podobnej farebnosti, ako bola pôvodná – zo začiatku minulého storočia. Prvú renováciu si síce tento priestor vyžiadal už dávnejšie, keď sa vymenilo celé pôvodné vybavenie, avšak mladej domácej pani, ktorá tu býva od detstva, ostali živé spomienky na nádherne vypracované detaily zo starých zašlých čias, aj na elegantnú farebnosť. A tak sa pri druhej rekonštrukcii kúpeľne chcela aspoň čímsi vrátiť na začiatok minulého storočia. I keď rovnaké vybavenie ani obklad, aké tu boli v tridsiatych rokoch, sa dnes nedajú zaobstarať, k spomienkam z detstva sa nová kúpeľňa približuje aspoň farebnosťou a celkovou kompozíciou.

O detskom svete


Zbohom starým časom

32829
Soňa Sadloňová

Na detský svet sa vyčlenili dve veľké izby. „Chcela som, aby mali deti čo najviac miesta,“ hovorí ich mama. Dve izby nie sú rozdelené spôsobom „chlapci zvlášť, dievčatá zvlášť,“ ako to býva zvykom, ale je tu spálňa a herňa. Toto riešenie má totiž pri malých deťoch mnoho výhod. V spálni je vždy pokoj a najmenšie dieťa si tu môže popoludní pospať, aj keď sa jeho starší súrodenci hrajú. Pred zaspávaním deti nerozptyľujú nedostavané hrady a nedohrané hry a pritom môžu všetky dôležité veci „v štádiu rozpracovanosti“ počkať v herni do rána – tu je dosť miesta na vystavenie detských výtvorov zo stavebníc, spoločné hry, aj na „vlastný kútik“. A v „prípade núdze“ majú deti upratané za minútu – všetky hračky sa presunú do herne a zatvoria sa dvere. Stačí teda, keď sa s „veľkým upratovaním“ potrápia len raz za týždeň.


Zbohom starým časom

32832
Soňa Sadloňová

Herňa je medzi detskou spálňou a obývačkou, a tak je odtiaľ blízko nielen do postieľky. Mamina môže cez otvorené dvojkrídlové dvere prepojiť svet rodičov so svetom detí tak, aby boli spolu, a zároveň mal každý to, čo vyhovuje jeho predstave o pohodlí.

V byte vznikla pre deti (a prípadných hostí) ešte jedna pestrofarebná kúpeľňa, ktorá zaujala miesto v bývalej izbe pre slúžku – blízko pri prívode a odvode vody z kuchyne. Tu je priestor aj na plynový kotol ústredného kúrenia, aj na práčku. Ďalšia kúpeľňa bola pre veľkú rodinu dôležitá aj preto, lebo tá pôvodná bola neprakticky umiestnená – na najodľahlejšom konci bytu, za rodičovskou spálňou.

O starých a nových veciach, nábytku a vybavení


Zbohom starým časom

32834
Soňa Sadloňová

„Chcela som tu síce zmeniť dosť veľa vecí, ale rozhodne nie som za to, aby sa všetko staré zničilo a zlikvidovalo. Čo sa dalo, sme zachovali. Napríklad všetky okná a dvere sú tie isté, ako tu boli od začiatku, len zrekonštruované. Ostal tu starý stôl a luster, ktoré sú nádherné a praktické.“ V obývačke sa dokonca zachovali aj dvere, ktoré sa momentálne nepoužívajú, a na ich opačnej strane sú police s knihami. Dnes vytvárajú niku, ktorá oživuje hladkú stenu v obývačke a možno raz nájde aj iné využitie. „Pôvodná je dokonca aj väčšina kľučiek a tam, kde sa to dalo, zachovali sme aj pôvodné parkety – len sa prebrúsili a znova nalakovali.“ V novej časti bytu – chodbe, kuchyni, jedálni a knižnici – sa síce robili nové drevené podlahy, avšak „na starý spôsob“. „Som veľmi hrdá na to, že sa nám tu podarilo pekne urobiť veľkú jednoliatu podlahu bez prahov, ktorá celý priestor zjednotila.“

Rekonštrukcia bola síce v niektorých prípadoch drahšia ako kúpa nového, ale oplatila sa pre kvalitnú prácu starých majstrov, pre nestarnúcu krásu starých vecí, pre zachovanie štýlu celého starého bytu. „V pracovni sme museli dať urobiť nové plastové okná, a tak ich môžem na základe vlastných skúseností porovnať s tými starými, klasickými dvojitými drevenými. Rekonštrukcia je síce prácna a nákladná, ale podľa mňa sa oplatí. V starom dome predsa nemôže byť nič štýlovejšie ako drevené okná. A ak sú z kvalitného dreva a poctivo urobené, sú spoľahlivé a veľmi dobre izolujú.“


Zbohom starým časom

32830
Soňa Sadloňová

Aj všetko nové v tomto byte sa muselo štýlom prispôsobiť starému. Napríklad nové presklené dvere, ktoré oddeľujú vstupnú časť bytu, akoby tu boli odjakživa. Presne napodobňujú tvaroslovie, rozmery aj delenie pôvodných drevených dverí, avšak na výplne sa tu namiesto dreva použilo odľahčujúce mliečne sklo. „Mám vzťah ku kvalitnému starému nábytku a starožitnostiam, ale nevyhovujú mi tmavé a „ťažké“ miestnosti. Aj s niekoľkými kúskami starožitného nábytku sa dá vytvoriť moderný, alebo skôr nadčasový interiér, v ktorom je dostatok svetla, a pritom má svoj štýl.“

O farebnosti

Béžová a klasika je nadčasové, upokojujúce spojenie, a v tomto byte má jednoznačne prím. Prevládajú tu svetlé farby – od béžovej a maslovej až po bielu, ktoré v kombinácii s dubovou podlahou vytvárajú harmonickú atmosféru. Miestnosti spestruje niekoľko tmavších, väčšinou starožitných solitérov. „K životu potrebujem veľa svetla a možno aj preto mám najradšej bielu farbu. Samozrejme, že na byte to vidieť na prvý pohľad.“ Vďaka bielej tu má človek pocit ako na zámku z rozprávky, ktorý práve zalialo jasné svetlo, pretože vchádza princezná. Vietor nafukuje biele záclony a dvojkrídlové biele dvere sa jedny po druhých otvárajú – až k princovi v bielom obleku.

Kategória: Návšteva
Tagy: byt návšteva rekonštrukcia starecasy
Zdieľať článok

Diskusia