Rodinný dom vo Viedni s originálnou fasádou

Najlepší dom roka je súťaž, ktorú každoročne vyhlasuje rakúska stavebná sporiteľňa s Bausparkasse. Do finále sa dostane vždy iba jedna stavba z každej spolkovej krajiny a spomedzi nich nakoniec vzíde celorakúsky víťaz. V tomto roku zvíťazil viedenský dom, ktorý navrhol architekt Günter Pichler.

V susedstve s veľkým pekárom

Ritin a Günterov dom stojí v pôvodne priemyselnej štvrti na severe mesta. Blízkosť vody a mestskej pláže ju však predurčovali na oddych a trávenie voľného času, a tak sa tu v dvadsiatych rokoch minulého storočia rozrástla záhradkárska oblasť. Niektoré výrobné podniky sa však zachovali dodnes. Jedným z nich je aj viedenská pekáreň Ströck, ktorá susedí s ich rodinným domom. Mestská vybavenosť je v tejto časti mesta obmedzená, a tak čerstvý chlieb upečený takmer za chrbtom či chutné koláče predstavujú potešenie pre každého obyvateľa. Dom postavili na jednej z dvoch pôvodne samostatných parciel a pomerne netypicky má niektoré veľké zasklené plochy otočené smerom na sever.

V Rakúsku je zvykom oddeľovať záhradkárske oblasti od zvyšku mesta oplotením a vo vnútri zóny ich pospájať sieťou súkromných uličiek. Stavbu na nárožnom pozemku chráni od ulice kovový plot so skorodovaným povrchom, ktorý svojou farebnosťou zaujímavo kontrastuje s jej čiernou fasádou. Keďže veľkú časť južného priečelia tvorí na prízemí zasklená stena, plné tabule oplotenia mali poskytnúť pocit intimity jednak v záhrade, jednak v dome.
©pichler.architekt[en]

Architekt mal totiž dve možnosti, ako stavbu na pozemku situovať – buď k severnej, alebo k protiľahlej južnej hranici. Jeho ohľaduplný prístup nakoniec prispel k rozhodnutiu pre južnú hranicu, aj za cenu zatienenia časti vlastnej záhrady. Získal tým však ako pre všetkých susedov, tak aj pre seba väčšiu intimitu bývania a tiež krajší výhľad z terasy spálne na poschodí – môže sa z nej kochať západmi slnka aj okolím ramena starého Dunaja. Jedno zo severne orientovaných zasklení preto spája s hlavnou záhradou kuchyňu a jedáleň na prízemí, druhé poskytuje záhradný výhľad z pracovne.

Kamenná predzáhradka pred domom vynikne aj vedľa modrej unimobunky z čias výstavby, ktorá na pozemku ostala slúžiť ako kôlňa.
©pichler.architekt[en]

Na južnej strane domu ostala len menšia časť záhradky so starým stromom, ktorého koruna siaha až k spálni – pomáha zachovať jej intimitu od ulice a v lete ju chráni pred horúcim slnkom.

Večerný pohľad na južnú fasádu – dolu kuchyňa s južnou terasou, hore spálňa chránená od ulice korunou stromu. Veľkorysé zasklenia na celú výšku podlažia však spájajú interiér so svetlom, výhľadmi a okolitou zeleňou na všetkých stranách domu.
©pichler.architekt[en]

S dôrazom na trvalú udržateľnosť

Vzhľadom na regulatívy musela byť stavba pomerne dlhá a úzka – 16,35 × 4,20 m nie je práve ideálny tvar pre pasívny dom, ktorý by mal byť vo všeobecnosti čo najkompaktnejší, aby sa tepelné straty jeho povrchom obmedzili na minimum. Aj napriek predĺženej forme a veľkému rozsahu zasklení sa však architektovi podarilo dosiahnuť spotrebu tepla na vykurovanie nižšiu ako 15 kWh/m² za rok.

Günter Pichler si ako hlavný konštrukčný materiál zvolil drevo, presnejšie prefabrikované drevené panely a drevené stĺpy. Strecha aj steny sú zjednodušené a na pasívny dom pomerne tenké – majú hrúbku len 28 cm.

V Rakúsku je zvykom oddeľovať záhradkárske oblasti od zvyšku mesta oplotením a vo vnútri zóny ich pospájať sieťou súkromných uličiek. Stavbu na nárožnom pozemku chráni od ulice kovový plot so skorodovaným povrchom, ktorý svojou farebnosťou zaujímavo kontrastuje s jej čiernou fasádou. Keďže veľkú časť južného priečelia tvorí na prízemí zasklená stena, plné tabule oplotenia mali poskytnúť pocit intimity jednak v záhrade, jednak v dome. ©pichler.architekt[en] Stavbu na nárožnom pozemku chráni od ulice kovový plot so skorodovaným povrchom, ktorý svojou farebnosťou zaujímavo kontrastuje s jej čiernou fasádou. Keďže veľkú časť južného priečelia tvorí na prízemí zasklená stena, plné tabule oplotenia mali poskytnúť pocit intimity jednak v záhrade, jednak v dome.

Stará slivka vedľa plota chráni súkromie spálne a vytvára tieň aj príjemnú kulisu južnej terase pri kuchyni. ©pichler.architekt[en]

Z kuchyne s jedálenským stolom uprostred možno cez zasklené steny vyjsť do záhrady a na terasy po oboch stranách domu – ako na juh, tak aj na sever. Aj na kuchynský ostrovček s drezom a varnou doskou dopadá denné svetlo z oboch strán. Výhľad na južnú časť záhradky uzatvára kovový plot, ktorý chráni súkromie domu od ulice.
©pichler.architekt[en]

Zvnútra smerom von pozostávajú z 9 cm hrubej odyhovanej drevotrieskovej dosky, 18 centimetrovej vrstvy minerálnej vlny, z nosnej konštrukcie z masívneho dreva a vrchnej vrstvy z kaučukovej fólie. Hoci má zateplenie hrúbku len 18 cm, vďaka netradičnej povrchovej úprave je dostatočné na to, aby stavba splnila požiadavky pasívneho štandardu. Fólia na fasáde sa postarala aj o dostatočnú tesnosť plášťa (obálky domu), ktorá je takisto jedným zo základných predpokladov na to, aby dom mohol patriť do kategórie pasívnych. (Pri Blower door teste sa namerala hodnota n50 = 0,15 h-1.) Všetky časti konštrukcie domu sa montovali mechanicky, čo prakticky znamená recyklovateľne a teda ohľaduplne k životnému prostrediu.

Čierna farba si našla miesto aj v interiéri. Okrem dlažby na celom prízemí sa v prípade kuchyne uplatnila tiež na ostrovčeku. Za drevenou stenou sú ukryté všetky potrebné odkladacie priestory a zabudované spotrebiče.
©pichler.architekt[en]

Z obývačky vedie drevené schodisko na poschodie, okolo neho sa chodbou popri južnej zasklenej fasáde prechádza do kuchyne. Prostredníctvom galérie je v tejto časti čistý a svetlý priestor obývačky ešte viac otvorený a prepojený s pracovňou na poschodí. Posuvné zasklené steny tvorili v rozpočte podstatnú položku, vďaka úsporám pri fasáde si však mohli Günter a Rita tento „špás“ dovoliť.
©pichler.architekt[en]

Kúpeľňa je prístupná veľmi prakticky – ako zo vstupného priestoru, tak aj z kuchyne, nie je však priechodná. Každodenná komunikácia je vyriešená okolo nej, popri sklenenej záhradnej fasáde.
©pichler.architekt[en]

Ani v kúpeľni nechýba veľkorysé okno do okolitej zelene. Vo vani zapustenej do podlahy tak možno relaxovať s pohľadom upreným do záhrady alebo na modrú oblohu. Architekt priznáva, že takáto vaňa je luxusom, ktorý si jednoducho dopriali.
©pichler.architekt[en]

Nezvyčajný pršiplášť

Neobvyklý „neoprénový“ vzhľad dodala domu fasáda z kaučukovej fólie, ktorá sa bežne používa ako hydroizolácia pri vytváraní záhradných jazierok. Uplatniť ju na fasáde malo čisto pragmatický význam – mala účinne chrániť dom pred vonkajšími poveternostnými vplyvmi. Vďaka architektovmu nápadu sa táto ochrana vyriešila za výhodnú sumu, keďže cena fólie je asi 12 € za štvorcový meter. Z ponuky čiernej alebo sivej farby si Günter Pichler vybral čiernu najmä preto, že účinnejšie absorbuje energiu zo slnečného žiarenia.

Aj zásluhou čiernej kaučukovej fólie, vďaka ktorej funguje fasáda domu ako solárny kolektor, tak postačovala na zateplenie stien vrstva minerálnej vlny, ktorá je na pasívnu stavbu neobvykle nízka. V lete je v dome síce o niečo vyššia teplota než zvykne byť v pasívnych domoch, architekt však tvrdí, že pre nich je prirodzené, keď je v lete teplejšie – rovnako vnútri ako vonku. Neobmedzujú sa teda ani v otváraní zasklených stien, ktoré spájajú interiér so záhradou. Vďaka okolitej zeleni sa však dom v noci príjemne vychladí. Architektovi zabralo riešenie fasády domu pomerne veľa času – bolo potrebné premyslieť všetky súvisiace detaily a zvážiť možné riziká. Dnes však tvrdí, že sa to vyplatilo. Nebude si totiž vyžadovať žiadnu údržbu minimálne 15 rokov, pričom výrobca fólie poskytuje na materiál 50-ročnú záruku.

Smrek a svetlo v interiéri

Interiérom v celom dome dominuje smrekové drevo. Günterovi pripomína architektúru severských krajín, ktorú obdivuje. Seversky jednoduché je však nielen vybavenie, ale aj dispozičné riešenie domu. Dva čisté otvorené priestory – spoločenský na prízemí a súkromný na poschodí – spája úzka galéria a komunikačný blok so schodiskom. Schody, ktoré sa začínajú vlastne až v suterénnom priestore s technickým vybavením domu, sa končia pod efektným strešným svetlíkom – vďaka nemu netrpí ani komunikačné jadro v centre dispozície nedostatkom denného svetla.

Severná fasáda so vstupnými dverami po daždi, osvetlená zapadajúcim slnkom. Záhradnú terasu s fontánkou umiestnil architekt Pichler v nadväznosti na kuchyňu a jedáleň.
©pichler.architekt[en]

Dlhý a úzky tvar bol v pomerne malom dome zároveň cestou, ako jeho vnútorné priestory aspoň zdanlivo zväčšiť – vďaka veľkým zaskleným plochám na dlhých stenách sa interiér opticky rozšíril o pokračovanie na terase a v záhrade. A keďže sú zasklenia posuvné, ani otvorené nezaberajú priestor vo vnútri maličkého domu pre dvoch. Architekt priznáva, že posuvné zasklenia nie sú pre pasívne domy typickým riešením, keďže je technicky náročné zabezpečiť ich dostatočnú tesnosť – znamenajú totiž pomerne vysokú investíciu. Veľkorysé spojenie s exteriérom, ktoré nijako neobmedzilo interiér, však Günterovi a Rite za to stálo.

Markíza nad terasou spálne sa otvára k oblohe. Vďaka nej terasa nenarušila jednoduchý geometrický tvar domu a otvor zároveň dožičí západne orientovanej spálni dostatok svetla. Toto rafinované riešenie navyše doplnilo k výhľadu na typické okolie záhradkárskej štvrte aj výhľad na nebo.
©pichler.architekt[en]

Záhrada: ako pre seba, tak aj iným

Stavanie v záhradkárskej oblasti má v Rakúsku prísne pravidlá. Možno zastavať maximálne 25 % z celkovej plochy parcely, nie však viac ako 90 m² a výška domu nesmie presiahnuť päť a pol metra. Vzdialenosť od suseda pritom musí byť aspoň dva metre alebo možno stavať na hranici pozemku… Pozemok Rity a Güntera má rozlohu 250 m², z toho je zastavaná asi len pätina. Zvyšok tvorí záhrada s trávnikom a stromami. Jej najstaršou súčasťou je stará slivka pri plote, ktorej koruna sa dotýka fasády domu a dodáva pocit intimity interiéru spálne. Nakoľko je ulička, ktorá vedie popri pozemku, úzka, architekt citlivo navrhol malé rozšírenie uličného priestoru na úkor vlastnej záhrady. Okoloidúci sa tak môžu potešiť pohľadom na predzáhradku, v ktorej okruhliaky privezené z brehov Dunaja vytvárajú prechod medzi zeleňou a okolím.

Do súkromnej zóny na poschodí sa vystupuje po drevenom schodisku. Vďaka strešnému svetlíku schody akoby sa končili priamo pod modrou oblohou a cesta na poschodie je ozajstným zážitkom zo svetla. ©pichler.architekt[en]

Svetlo a otvorený priestor sú charakteristickými znakmi celého domu. Čisté, otvorené a minimálne členené interiéry pôsobia priestrannejšie a nechávajú vyznieť krásu dreva. Väčšie než v skutočnosti vyzerajú aj vďaka jeho svetlému odtieňu a tiež zásluhou veľkých zasklených stien orientovaných na všetky svetové strany, ktoré dožičia obyvateľom dostatok svetla, ale najmä výhľady a kontakt s terasami a záhradou. (Pohľad z pracovne smerom k terase pri spálni. Dnes je už spálňa zariadená posteľou a nočnými stolíkmi.) ©pichler.architekt[en]

Ritin sen o lietaní po vode

Náhodnú podobnosť s Günterovým nápadom použiť kaučukovú fóliu na fasáde domu možno nájsť v spomienkach Rity na jej vášeň z mladosti. V roku 1978 si totiž po prvýkrát vyskúšala, aké je to, stáť oblečená v čiernom neopréne na doske windsurfingu. Teplomer ukazoval len päť stupňov Celzia, keď sa začala učiť, ako lietať po vode. Odvtedy uplynuli tri desiatky rokov a Ritin surf aj neoprénová kombinéza ostali uložené kdesi v kôlni na brehu ramena starého Dunaja, až kým náhodou nenatrafila na zaujímavý inzerát s ponukou na pozemok blízko vody. Začali sa vynárať spomienky, a tak Rita neváhala ani chvíľu a zdvihla telefón. Na mieste obhliadky si rýchlo spomenula na chatku, kde zostal schovaný jej čierny neoprén.

Stará slivka vedľa plota chráni súkromie spálne a vytvára tieň aj príjemnú kulisu južnej terase pri kuchyni.
©pichler.architekt[en]