
Rodinný domček skoro ako horáreň
Ak sa raz spolupráca vydarí, ostane navždy pokušením. Skúsiť ešte raz? Vari budú súhlasiť! V New Worku majú roboty dosť, ale ani jeden rok so svojimi domami – architektonickými figúrkami nesklamali. Za každým nás chytil za srdce taký, pre ktorý sa nedalo neozvať! Tento – neveľký, sympatický, neponúka sa, iba trochu provokuje... Ešte ho aj zrezali. Tradícii stiahol žartovne čiapku cez oči a potom predsa len našiel oporu na severovýchode v stene obloženej prírodným kameňom. Ani drevom sa nešetrilo. A predsa je iný! Dožičili mu poetično, asymetrično a pritom dbali o funkčnosť...
Hoštičky, malá dedinka a časť obce Mochtín v okrese Klatovy, má len päťdesiatpäť obyvateľov, ktorí môžu smelo že sú aj papierovo Hoštičkania. Počas dovolenkového obdobia im robia spoločnosť mešťania, ktorí načas obývajú chatovú osadu, aby z nej k jeseni mohli utiecť za mestským životom. Na juhovýchodnom okraji vidieckej zástavby v bývalom ovocnom sade, ktorý ešte patrí k Hoštičkám, sa v roku 2009 na ploche 66 štvorcových metrov zavŕšilo opäť čosi dôležité v architektúre výstavby rodinných domov. {R1}
Taká malá horárnička
Hneď ako vyrástol z mierne svahovitého pozemku uprostred ovocného sadu, prikývol lichobežníkom prehnutej plechovej strechy prekvapeným listnáčom. Zvykli si, tak ako ľudia z okolia, že tu už domy nerastú, a keď, tak za horou v neďalekých Hoštičkách zväčša pod sedlovými strechami a s uhladenou symetriou, ako bývalo vekmi a domorodcami zaužívané. Ak sa malo bývať, tak len v istých pomeroch a zrozumiteľných rozmeroch, rozvážne, so zmyslom pre pravidelnosť a s ochotou verne nasledovať všeobecne prijateľnú predstavu o rodinnom dome. Touto istotou sa doteraz riadi väčšina stavebníkov z oboch našich krajín. Na istote tradície a všeobecného vkusu stavajú dokonca aj takí, čo nemajú hlboko do vrecka a ani núdzu o veľkosť parcely. Pravda je však aj to, že v časoch stavebnej horúčky sa väčšina architektov snažila o objednávky, v ktorých išlo o stavby objemom a miestom „veľavýznamné“.
Oveľa menej architektov sa zaujímalo o individuálnu výstavbu rodinných domov a nebodaj aj menších obydlí s nezvyčajne skromným obstavaným priestorom. S pokojom architekta, ktorý vie, že rovnako ako verejné stavby či honosné vily aj malá výstavba sa môže snažiť o správnosť a kvalitnú architektúru, si Svatopluk Sládeček so svojimi kolegami z New Worku išli vlastnou cestou. Na tej sa im od roku 2003 podarilo vykresať na malom priestore danom financiami a možnosťami investorov také svojské figúrky rodinných domov ako sú Monitor z Rajhradu, Syseľ z Mihovíc, Fľaša z Lelekovíc či Drak z Kostelian, ale aj medializované zlínske stavby. Architektúra jednoduchého hranola domčeka v Hoštičkách, ktorý „skosili“ v juhovýchodnom priečelí a zastrešili atypickou pultovou strechou, si zachovala úctu k obytnému priestoru.
Krovka v ovocnom sade
Priamy pohľad na juhozápadné priečelie s opticky mäkkým smrekovcovým obkladom a pravými uhlami nenasvedčuje, že ostatné steny domu (každá po svojom) nájdu záľubu v odchýlkach od pravouhlosti a v ignorovaní tradičného opakovania prvkov. Výnimkou sú okná na poschodí, ktorými sa dostáva dostatok denného svetla do oboch spální pod strechou. Tá sa najprv v smere od hlavného priečelia tvári ako vodorovná, potom si to približne nad polovicou pôdorysu spální rozmyslí, zlomí sa a so sklonom, ktorý sa náhli k východnému rohu domu, začne prehýbať plechovú krytinu do mierneho oblúka. Rozmar strechy zachytí múr severovýchodnej obvodovej steny, ktorá vďaka kamennému obkladu a len úzkemu zvislému priezoru pôsobí hmotne, staticky spoľahlivo a tak trochu ako odkaz na románsku kaplnku. Od pevnej „krovky“ zadnej steny sa takmer po celom obvode domu odvíja kameňom obložené tehlové murivo suterénu a zníženej časti prízemia. Tri steny domu, od prízemia až pod strechu, dali architekti vyhotoviť ako drevenú rámovú konštrukciu opláštenú smrekovcovými doskami.
Základné údaje o dome v Hoštičkách Architektonický návrh: Svatopluk Sládeček, štúdio New Work Spolupráce: Pavel Velecký, Tomáš Horalík Dokončenie stavby: 2009 Zastavaná plocha: 66,13 m2 Obostavaný priestor: 466,6 m3 |
Dispozícia krovky
Z autorskej správy Svatopluka Sládečka a jeho spolupracovníkov – Pavla Veleckého a Tomáša Horalíka – a z pôdorysov možno vyčítať, že okrem čiastočného podpivničenia sa do útrob domu vošli dve nadzemné podlažia a mezonet. Vchod mierne ustupuje z nižšie položenej bočnej steny, inak povedané z roviny severozápadného priečelia dovnútra do objektu. Tak vzniklo závetrie. Ďalej sa do domu vstupuje cez zádverie na chodbu, odkiaľ možno po troch schodiskových stupňoch vystúpiť na zvýšené prízemie alebo schodmi napravo od vstupu zostúpiť piatimi železobetónovými stupňami do pivnice, kde majú majitelia kotolňu a sklad dreva. V pivničnom priestore si tu zariadili jednu z kúpeľní so sprchovacím kútom, WC a práčkou. Z malej plochy prízemia sa dvíha otvorený priestor cez dve podlažia. Patrí knižnici a pracovni. Toto otvorenie a optické prepojenie so všetkými úrovňami interiéru sa stalo hlavným priestorovým motívom vnútornej architektúry domu. Z knižnice vedie jednoramenné schodisko do obývačky, ktorá sa zasklenou stenou spojila s vonkajším prostredím. Podobnú výsadu, i keď s o niečo menšou plochou, má aj susedná hosťovská. Od obývacej izby ju oddeľuje trojdielna posuvná stena s policami. Z kuchyne umiestnenej v rovnakej výške si možno dopriať výhľady cez klasické okná. Z obývacej miestnosti, oproti zasklenej stene, sa do horného podlažia dvíha dvojramenné drevené schodisko na oceľovej schodnici. V polovici výšky otvoreného priestoru sa pristaví a rozvinie do medzipodesty. Tá sa ťahá popri severovýchodnom obvodovom múre a vytvára ďalší priestor na knižnicu. Z medzipodesty sa priamo vchádza do kúpeľne a WC. Napokon stačí vystúpiť po poslednom ramene schodiska, prejsť krátkou chodbou a vojsť do jednej zo spální.
Poznámka na záver
Antiškatuľková architektúra, vrstvenie priestoru v dome, rozloženie výškových úrovní a usporiadanie miestností sa inšpirovalo prirodzeným sklonom terénu, z ktorého dom vyrástol, a sklonom architekta k osobitému tvarovaniu svojich domov. Členenie interiéru, ktoré malo minimalizovať obstavaný priestor, bolo architektonickým zámerom a vyhovelo tak požiadavke majiteľov na minimalizovanie nákladov na stavbu. Figuratívna architektúra, rovnako ako praktickosť tvorivých riešení, priťahuje do štúdia New Work nových záujemcov o bývanie v svojráznych obydliach s nečakanými, akoby však dobre známymi zaobleniami, výčnelkami, prechýleniami plôch, svojskými prístavbami a emóciou, ktorú nemožno týmto stavbám uprieť… Návštevy realizácií Svatopluka Sládečka a správy z nich sa už niekoľkokrát objavili na našich stránkach. Verím, že sa s jeho poľudštenými obydliami stretneme znova. Veď ako spomínal sám autor vo vysielaní Českého rozhlasu: „Dobré veci nevznikajú ľahko, publikum by malo byť nielen tolerantné, ale aj otvorené k veciam, ktoré sú v architektonickom objekte nachystané. Sú tam pre ľudí. Architektúra len tak nepreteká ľuďmi. Kto jej chce rozumieť, ten by si mal poodstúpiť, vidieť súvislosti, zamyslieť sa…“Ak má byť výsledkom snahy o dobrú architektúru nielen účelovosť, ale aj metafyzický rozmer, tak na vzhľade domov a domčekov navrhnutých v štúdiu New Work sa nepodpisuje iba remeselná zručnosť skúseného architekta, ale aj umenie vkladania myšlienok a radosti z poznania. Pre pána Sládečka sú inšpiráciou staršie industriálne objekty s ich zdanlivou jednoúčelnosťou, ktoré ale pritom oplývajú (ne)obyčajnou krásou a fantazijným tvaroslovím.
Majiteľ o dome v Hoštičkách: „Bývame tu s manželkou celoročne. Domček stojí na pozemku, ktorý sme dostali od manželkiných rodičov. Tí nám ho venovali, keď sa dozvedeli, že sme si zaumienili stavať. Keď sme rozmýšľali nad vzhľadom nášho nového príbytku, spomenuli sme si na Dom-Monitor z Rajhradu, ktorý sa nám už dávno páčil hoci naša známa nám ho ukazovala v časopise ako niečo pre ňu nestráviteľné. Pána architekta Sládečka sme oslovili aj preto, že sme síce chceli stavať drevostavbu, ale určite nie v rustikálnom slohu. Až architektonický návrh ozvláštnil drevený domček obkladom časti obvodového múru lomovým kameňom. Figuratívnej architektúry pána Sládečka sme sa neobávali. Na základe fotografie miesta nám navrhol dve možnosti a potom, keď sme sa na mieste stretli rozhodol, že to musí úplne prerobiť a pritom aj ostalo. Pritom všetkom sme sa nedožadovali ani nízkoenergetickej a vôbec už nie pasívnej stavby. Vedeli sme, že budeme kúriť drevom. Povolaním som lesník, tak som si pána architekta doberal, že kam presne dáme nad vchod jelenie parohy a že v pracovni nad stolom je dosť miesta na srnčie trofeje… Tak sme domčeku začali hovoriť horáreň.“ |
Z čoho a ako sa stavalo
Napokon steny opláštili smrekovcovými palubovkami bez povrchovej úpravy v hrúbke 18 mm. |
ZDROJ: časopis môj dom JAGA GROUP, s.r.o.