Svojpomocná stavba obnoviteľného domu - diel 5.

17.04.2014  |     

Lepšie je projektovať na základe poznania nevýhod ako výhod. Celá stavba vás napokon dokáže oveľa príjemnejšie prekvapiť, čo je určite lepšie, akoby vás mala sklamať. Pôvodný návrh drevodomu sme nakoniec zmietli zo stola. Cestou od tohto kroku po realizáciu obvodových stien sme zdolali niekoľko úskalí, až kým sme nedosiahli cieľ, a tým sa stal...

„Najväčšou nevýhodou drevodomov je to, že nevedia dobre udržať teplo,“ začína rozprávanie o výbere materiálu na obvodové steny architekt Tesák a pokračuje: „pre jeho horšie udržiavanie tepla sme sa rozhodli naukladať pozdĺž celej vnútornej strany domu tehly, ktoré dokážu absorbovať a akumulovať teplo, ktoré sa vytvorí vo vnútri domu.“ Po tehlách by nasledovala OSB doska, izolácia a znovu OSB doska. Toto bol však už v poradí druhý architektov návrh obvodových stien. 

Slamené metamorfózy

Od slamy je len malý krok ku kvalitnému stavebnému materiálu. Slama ako stavebný materiál bola úplne prvou architektovou voľbou. Mali ju nielenže už objednanú, dokonca sa architekt Tesák zúčastnil aj workshopu, ktorý bol názornou ukážkou stavby slameného domu. „Pôvodne sme to chceli spraviť tak, ako ukázali na workshope – slamu dávali medzi nosníky. Myšlienka nielen slamy a hliny sa mi nesmierne páčila, až kým som nezačal nad celou koncepciou uvažovať,“ spomína na celú situáciu architekt. Nakoniec od pôvodného zámeru upustil, a to hneď z niekoľkých dôvodov.

Prvým bol čas. Ak by sa rozhodli pre slamu a hlinenú omietku „ešte teraz by sme tu pobehovali so slamou v rukách.“ Hlavný dôvod bol však úplne prostý. Štyridsať kubíkov slamy, ktorú sme potrebovali na dom, by muselo priviezť nákladné auto s vlečkou. To by sa však na vinohradnícky pozemok nedostalo, pretože cesta k domu je veľmi strmá a kamenistá. Slama by sa musela vyložiť dole pod kopcom, čo by síce až taký problém nebol, ak by bolo dobré počasie.

Slamené baly by sa postupne vyvážali, v čom architekt Tesák videl problém: „Predstavte si takých 500 až 600 balíkov. Slamu by sme k domu museli voziť postupne. Ak by sme použili tento náš prívesný vozík, otočili by sme sa asi 40-krát, na lepšom, hlavne však väčšom vozíku by sme to odviezli možno na 20-krát a ak by sme si zohnali traktor, tak asi na 5-krát. Dole by musela byť skupinka tak štyroch ľudí, ktorí by balíky nakladali a hore by museli byť ďalší, ktorí by ich z vlečky vykladali. Hrozilo nám však jedno, a to, že nám slama niekde po ceste k domu navlhne, pretože by musela čakať na svoj čas – do momentu, kým by sa nezačala zapracovávať do stavby.“ Slama mala tvoriť vnútornú izolačnú vrstvu medzi OSB doskami. Ide o ideálny materiál, a to najmä vtedy, keď sa nachádza v blízkosti vášho domu, ak nie priamo za ním, alebo ak máte k dispozícii vlastnú slamu. Ale ak by ste ju museli privážať z väčšej diaľky, dalo by sa podľa architekta Tesáka živo diskutovať o tom, či ešte ide o ekologický materiál, keďže istú uhlíkovú stopu predsa len zanechá.

A tá nie je malá, ak nie je malá vzdialenosť, odkiaľ sa slama priváža. „My by sme slamu museli priviezť z myjavských kopaníc, čo už ja osobne nepovažujem za príliš ekologické – mnoho ľudí v tomto asi nebude so mnou súhlasiť. Benzín či diesel, oba zanechávajú uhlíkové stopy, čo však možno hovorím len preto, aby som obhájil svoje rozhodnutie,“ komentuje s úsmevom architekt Tesák a zároveň myšlienku dopĺňa: „začal som sa preto nad slamou viac zamýšľať a dospel som k názoru, že stavať dom zo slamy nebude pre mňa riešenie. Práca so slamou je veľmi náročná a ja nie som človek, ktorý by mal s niečím takú trpezlivosť a staval niekoľko mesiacov. Workshop je vždy niečo iné, ako skutočnosť. Tridsať zanietených ľudí sa zmení na stavbárov a dom zo slamy postavia za niekoľko dní, ak nie hneď za jeden. Ja by som však 30 ľudí k dispozícii nemal. Veľmi veľa času by mi zabralo upravovanie slamených balíkov, keďže nie sú presné, dokonca by som ich musel upraviť podľa vlastnej potreby. Navyše by som slamené baly omietal hlinou. Ak ideme do dôsledkov, nepatrím k ľuďom, ktorí by boli schopní venovať nejakej činnosti pol roka deň čo deň. Malo by to za následok moju zvýšenú nervozitu a možno by som aj od celého projektu nakoniec odstúpil.“

Architekt Tesák preto zvolil inú metódu, iné materiály, ktoré boli a sú zárukou jednoduchej a rýchlej výstavby, ktorá určite nie je na úkor kvality. „Hlavne som sa snažil, urobiť si veci sám a teraz si uvedomujem, že sám by som obvodové konštrukcie podľa pôvodného návrhu asi nepostavil. Možno aj áno, ale trvalo by to veľmi dlho. Aj napriek tomu si myslím, že slama je materiálom budúcnosti. To, čo bolo kedysi zvykom, sa postupne vracia, a to je dobre. Vo svete sa už mnoho vecí stavia zo slamy a jednu takú špecialitu máme aj na Slovensku. Je to samonosná slamená kupola v Hrubom Šúre, prikrytá zeminou, čo len dokazuje, že slama má vlastnosti, ktoré jej mnohí ľudia odopierajú. No a hlavne príjemne vonia.“

Rosný bod je miesto, kde teplota klesá natoľko, že sa para neudrží v plynnom skupenstve, ale skondenzuje – skvapalnie, čo pre stavby môže znamenať ohrozenie.
Difúzne uzatvorené či difúzne otvorené stavby predstavujú dva odlišné spôsoby, ako sa vyrovnať so vzdušnou vlhkosťou prestupujúcou obvodovou konštrukciou domu. Počas zimy teplotný rozdiel medzi exteriérom a interiérom kolíše najviac. Stena je z vonkajšej strany studená až ľadová, vzduch vonku je suchší a studený, na rozdiel od vykurovanej a vlhkej vnútornej strany. Pary majú preto tendenciu dostať sa von. Prestupom stenou sa môžu v konštrukcii natoľko ochladiť, že skondenzujú, a teda skvapalnia sa, čo má za následok výskyt plesní a húb a postupné narúšanie vnútornej konštrukcie obvodovej steny.
Aby neprichádzalo k tomuto nechcenému javu, stavitelia majú dve možnosti. Jednou z nich je vlhkosť z interiéru do konštrukcie nevpustiť (difúzne uzatvorený systém) a druhou nechať vlhkosť cez konštrukciu voľne prestupovať (difúzne otvorený systém). Obe možnosti majú svoje opodstatnenie a obe sa snažia o jedno, a tým je tendencia, aby paronepriepustnosť materiálov v konštrukcii smerom von klesala. Pri difúzne otvorenom systéme je však krivka klesania plynulejšia.

Každý centimeter sa ráta

Slama teda bola zamietnutá, nastal čas vrátiť sa späť k druhej alternatíve – tehla, OSB doska, izolácia, OSB doska. „Známy ma upozornil na problém rosného bodu a difúznosti stien. Nie že by som tieto dva pojmy nepoznal, nikdy som však konkrétne neriešil ich aplikáciu v praxi. Nechceli sme žiadne fólie ani iné barličky. V mojej mysli stále rezonovala jednoduchosť – stavať čo najjednoduchšie, bez zbytočných vrstiev.“ Pri stavbe domu je dobré dodržať jedno nepísané pravidlo, a to stavať od materiálov, ktoré majú najväčší difúzny odpor, až po tie, ktoré majú tento odpor najnižší. V praxi to znamená – od konzistentného po najporéznejší materiál smerom von. 

Architektovi tak nič nebránilo v tom, aby zrealizoval svoj druhý plán s tehlou, až kým... „Začal som premýšľať nad tým, ako to bude asi celé vyzerať. Do detailov som riešil celý priestor a dospel som k jednému záveru: Úžitková plocha domu by sa vďaka tehlám zmenšila hneď o niekoľko centimetrov. Každá stena by bola hrubšia až o 7,5 cm, čo by každú izbu zmenšilo z vnútornej strany o 15 cm, a to nie je práve málo,“ aj po čase situáciu rovnako hodnotí architekt Tesák. Okrem nevýhody zmenšenia úžitkovej plochy prichádza však ešte s niekoľkými ďalšími: „Murovanie, maltovanie, to bola pre mňa ďalšia komplikácia. Steny by som musel stavať s niekým zručnejším a skúsenejším, pretože tie, ktoré by vznikli svojpomocne, by rovné určite neboli. V tom vidím ďalšiu nevýhodu stavieb z tehál.“ 

Ako na Sibíri

Tehly už teda neprichádzali do úvahy a finálnou vnútornou vrstvou sa stala OSB doska. Medzi ňou a fasádou bolo 30 cm izolácie a vysokodifúzna paropriepustná fólia. Fasáda je zhotovená zo sibírskeho smrekového dreva ukladaného prekladom. Bude odvetrávaná, aby sa v nej pary nekondenzovali niekde v strede obvodovej steny. Na súčasný stav fasády, končiaci sa poslednou vrstvou – OSB doskou – použijeme vertikálne lišty, ku ktorým fasádu jednoducho pripevníme. Ochrana drevenej fasády bude spočívať len z naolejovania jednotlivých smrekových dosiek. Olejovať ich nemusíte každý rok, ako sa to traduje. Drevo podľa architekta stačí naolejovať raz, po siedmich rokoch druhýkrát a potom už na olej môžete zabudnúť. „Túto teóriu ešte len vyskúšam, vždy je to o tom – jeden odborník povedal... No ja osobne to považujem za vyhovujúcu teóriu.“ Lakovanie dreva, podľa slov architekta Tesáka, drevo zabíja: „Možno ho na čas ochráni, ale na niektorých miestach môže lak opadnúť, na túto neochránenú časť sa dostane voda, ktorá sa v praskline zažerie a drevo poškodí. Drevo potom začína podliehať hnilobnému procesu. Architektovi sa preto olejovanie javí ako prirodzenejšia impregnácia oproti laku. Olej drevo neudusí, veď niektoré stromy ho aj samy obsahujú. Druhou neopomenuteľnou stránkou je jemná povrchová úprava. „Keď sa dotknem čistého či naolejovaného dreva, mám pocit, akoby to bolo niečo osobné, jemné, teplé a ľudské,“ hovorí architekt.

Ako už pri architektovi Tesákovi býva zvykom, pôvodný plán fasády bol úplne iný. Fasáda mala byť len z OSB dosiek, ktoré by namaľoval, prípadne by na ne dal len čistú omietku. Od OSB dosiek prešiel k tetradoskám, ktoré sú vhodné bez akejkoľvek úpravy aj do interiéru. Nakoniec však predsa len vyhralo drevo, a nie hocijaké. Víťazom v súťaži všetkých fasádnych možností sa stal sibírsky smrek, a to aj napriek tomu, že bol o čosi drahší.

Od škatúľ od mlieka po stavebné dosky

Každoročne sa na Slovensku dostane do obehu približne 8 000 ton kompozitných nápojových obalov, pre ktoré sa zaužíval názov tetrapaky, podľa ich najväčšieho producenta. Kým v roku 2002 sa výskyt tohto ťažko spracovateľného materiálu na Slovensku nesledoval, v roku 2008 sa už približne 19 % z celkového množstva tetrapakov uvedených na trh vyzbieralo. Recyklované tetrapaky obohatili ponuku stavebných materiálov. Vďaka neustále sa zdokonaľujúcim recyklačným technológiám sa na trhu objavujú produkty, ktoré pred pár rokmi ešte neexistovali. Medzi ne patria aj tetrapakové dosky, ktoré predstavujú zaujímavú alternatívu k štandardným sadrokartónovým doskám. Jediným spracovateľom tejto komodity na Slovensku je v súčasnosti spoločnosť Kuruc Company. Ročne spracuje približne 2 000 ton tetrapakových nápojových obalov, z ktorých vyrába kompozitné dosky a výrobky pre stavebníctvo. Na otázky, ktoré by vás mohli zaujímať, odpovedá riaditeľ spoločnosti Kuruc Company – František Kurucz.

Z čoho sa vyrábajú kompozitné dosky?
Dosky sa vyrábajú recyklovaním kompozitných nápojových obalov (tetrapakov). Materiály, z ktorých sú tetrapaky vyrobené (papier, polyetylén a hliníková fólia), sa rozomelú a znovu sa spoja pôsobením vysokej teploty a tlaku, bez pridania lepidiel. Doska má potom vlastnosti primárneho produktu a patrí do kategórie ľahkých, ale pritom veľmi húževnatých materiálov. Povrch dosky tvorí kartónový papier, na ktorý sa dajú nanášať rôzne povrchové úpravy vrátane fasádnych náterov. 

Odkiaľ pochádza váš výrobný materiál?
Spolupracujeme asi so 600 školami po celom Slovensku, ktoré zabezpečujú približne 60 % objemu spracovávanej suroviny, zvyšok pochádza zo zberných dvorov samospráv a od spoločností zabezpečujúcich nakladanie s komunálnym odpadom. Takýmto spôsobom sa vychováva nová generácia spotrebiteľov, pre ktorých bude separovaný zber kompozitných nápojových obalov rovnakou samozrejmosťou ako zber papiera. Nápojové obaly odovzdávajú deti do škôl vyčistené a neznehodnotené iným odpadom, čo je často veľký problém pri surovine získanej pri likvidácii komunálneho odpadu. Úplne by pritom stačilo, aby sa s tetrapakmi narábalo ako s potenciálnou surovinou, a nie nepoužiteľným odpadom. Školám za kilogram tetrapakových obalov vyplácame 1,7 centa, obciam vydávame potvrdenie o vytriedení a odovzdaní suroviny na ďalšie spracovanie. To obce oprávňuje na získanie príspevku do recyklačného fondu a priamo znižuje ich náklady na umiestnenie odpadu na skládku.

Ešte jedna zvedavá otázka: Koľko tetrapakových obalov potrebujete na výrobu jednej dosky?
Tridsať litrových balení od mlieka váži približne 1 kg. Keďže 1 m2 dosky váži 8,5 kg, v 1 m2 je približne 255 kusov týchto obalov.

Aké sú možnosti využitia tohto produktu?
Možnosti sú skutočne široké. Tetrapaková doska si svoje miesto našla pri výrobe cestných paliet, rôznych obalov aj ako stratené debnenie pri betónovaní. Osvedčila sa ako ochranné krytie položenej dlažby a iných podlahových krytín vo veľkých obchodno-zábavných centrách. Ak by sme mali pri výpočte ich využitia pokračovať, tetrapakové dosky sa môžu používať pri výstavbe vnútorných nenosných priečok v kombinácii s drevenou rámovou konštrukciou a tepelnoizolačnými i zvukovoizolačnými materiálmi, ako materiál na dočasné alebo trvalé vypĺňanie otvorov v stavbe, na výstavbu dočasných ľahkých stavieb a prístreškov, výstavbu záhradných domčekov, ako stropné podhľady, ako pomocný materiál na ochranu iných materiálov pred mechanickým poškodením, na čiastočnú ochranu proti hluku. Výrobky sa môžu používať aj v exteriéroch, ktoré sú chránené pred priamymi poveternostnými vplyvmi. Nedávny test v skúšobnom laboratóriu však potvrdil požiarnu odolnosť priečky vytvorenej z tetrapakových dosiek na 60 minút.

Toto sú možnosti využitia. Na aký účel tetradosky neodporúčate?
Určite nie pri vysokej požiarnej záťaži, pri vysokom statickom a mechanickom zaťažení, na výrobu nosných konštrukcií alebo do vlhkého prostredia bez povrchových úprav dosky.

Poďme však k cene: S akými nákladmi môže stavebník rátať pri 1 m2 tohto materiálu?
Toto je práve tá obrovská prednosť dosiek z recyklovaných tetrapakov. Jeden meter štvorcový sa dá kúpiť už za 1,42 €. Vďaka tomu sú tetrapakové dosky dostupné pre každého stavebníka, ktorý stavia či rekonštruuje rodinný dom.

A čo ich ekologický rozmer?
Ich výroba má významný ekologický rozmer. Ide o jediný spôsob recyklácie a druhotného využitia tetrapakových či iných vrstvených kartónových obalov na Slovensku. Všetky naše výrobky však dokážeme v našom závode recyklovať podobne, ako sa to robí v prípade papiera.

 

Nasledujúci diel si budete môcť na stránkach môjdom.sk prečítať už o týždeň.

Prvý diel

Druhý diel

​Tretí diel

Štvrtý diel


Text: Mgr. art. Juraj Tesák, František Kurucz
Foto: Juraj Tesák perovky: Juraj Tesák
Zdroj: JAGA GROUP, Všetko o ekodome a ekobývaní

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Rozsiahly dom na samote sa ukrýva pod zelenou strechou

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky