Čo je na živej „RAW“ strave také zázračné?

{R1}

Živá strava život dáva, mŕtva, tá ho ubíja

•  Prírodná strava je kompatibilná, teda zlučiteľná s naším genetickým kódom; ľudovo povedané, na tejto surovej živej strave sa vyvinulo nielen ľudstvo, ale aj ostatné živé bytosti, ktoré na rozdiel od človeka na nej žijú dodnes a nepoznajú civilizačné choroby.

•  Je to strava, v ktorej nič prírodné nie je zničené ani tepelne či inak deformované.

•  Je to ako transfúzia či transformácia jedného živého tvora (živej potravy) do druhého, respektíve do nás.

•  Podstatou tohto života sú enzýmy, teda látky, ktoré sú produktom len živých bytostí a ktoré v týchto bytostiach vykonávajú všetky látkové premeny, ba i syntézy všetkých mnohorakých stavebných, tráviacich, komunikačných, detoxikačných, rozmnožovacích a i. látok, bez ktorých nie sme schopní existovať.

•  Rozdiel medzi živou a mŕtvou stravou je ten, že v živej strave sú enzýmy zachované, v mŕtvej sme ich najmä tepelnou úpravou zabili, takže tam nie sú (enzýmy neprežijú totiž teplotu vyššiu ako cca 45 °C).

•  Pri tepelnej úprave jedál sa však neničia len enzýmy, ale aj vitamíny a mnohé pre nás dôležité bioaktívne látky. Svoju kvalitu a užitočnosť menia aj bielkoviny, sacharidy, tuky, z ktorých sa navyše často tvoria mutagénne, dokonca karcinogénne látky, takže takáto mŕtva a znehodnotená strava je pre nás príťažou i zdravotným rizikom.

•  Všetky tieto nezmysly, ktoré do seba s mŕtvou stravou dostaneme, by nás zakrátko buď zlikvidovali, alebo vyvolali vážne choroby, keby nebolo nášho obranného systému, ktorý negatívne látky a vplyvy musí eliminovať; lenže keď je náš imunitný systém zahltený takouto náročnou prácou, ktorú len ťažko zvláda, nestačí nás už chrániť pred ďalšími, napríklad infekčnými útokmi zvonka, príp. je sústavne vo vysokej aktivite, čo sa prejavuje zápalmi, ktoré následne podporujú vznik mnohých vážnych civilizačných ochorení (každé sa prakticky začína zápalom), ale i autoimunitných chorôb.

•  Okrem toho, v živej strave prijaté enzýmy pomáhajú aj tráviť nami prijatú stravu, a tým šetria aj naše telesné tráviace enzýmy, čo je veľmi dôležité, lebo ich tvorba stojí telo veľa energie i cenných látok.

•  Živá strava sa preto, že je jej štruktúra nedeformovaná teplom, ľahšie a kratšie trávi, ale i oveľa lepšie sa v tele vstrebe a využije, čiže takéto stravovanie je aj efektívnejšie a plnohodnotnejšie; stačí nám teda aj menej zjesť na plné uspokojenie potrieb organizmu.

2128149
isifa/shutterstock

Naše ozdravné benefity získané živou stravou 

•  Táto strava by sa mala skladať z prírodných celkov, teda nie z odšťavenej mrkvy, ale z celej, hoci nastrúhanej či rozmixovanej, z celých obilných zŕn, hoci zomletých, a nie iba z bielej múky, z celej cukrovej repy a nie iba z rafinovaného cukru.

•  Keď túto živú stravu pripravíme z prírodných celkov, tak sa z nej stane strava komplexne zložená zo všetkého, čo naše telo potrebuje, teda jej makrozložky (bielkoviny, sacharidy, tuky) tu majú prítomné aspoň sčasti aj potrebné tráviace enzýmy, ale tiež vitamíny a minerály dôležité na látkovú premenu a stavbu nášho tela.

•  Takto zložené prírodné celky sú prirodzeným prírodným princípom, ktorý platí v celej prírode, preto si k pestrej surovej strave, ktorá je takto komplexná a plnohodnotná, už nemusíme kupovať žiadne výživové doplnky.

•  Surovou stravou sa zvyčajne nedá prejesť, ako to často býva pri varenej strave, lebo nás dobre a rýchlo zasýti (aj vplyvom vysokého obsahu vlákniny, vody), zásobí telo potrebnými výživnými i ochrannými látkami; treba sa len naučiť správne skladať potraviny v týchto jedlách.

•  Táto strava nám po zvyknutí si na ňu celkovo zlepší trávenie a fungovanie tráviacich orgánov, odstráni nebezpečné zápchy a postará sa o dobrú detoxikáciu tela a prevenciu črevných chorôb i divertikulózy. 

•  Pri surovej strave dosiahneme optimálnu hmotnosť aj bez razantných diét.

•  Odrazom dobrého fungovania metabolizmu a očisty tela pri tejto strave je aj zlepšenie stavu a omladenie pokožky, pleti, vlasov, nechtov.

•  Surová strava normalizuje a optimalizuje zloženie našej črevnej mikroflóry.

•  Vysoký antioxidačný stupeň surovej stravy pôsobí ako účinná ochrana pred voľnými radikálmi a tým i pred civilizačnými chorobami.

•  Množstvo v tejto strave prijímaných bioaktívnych látok, vitamínov, minerálov, chlorofylu, antokyanových farbív a pod. silne stimuluje náš imunitný systém, ktorý je však súčasne stimulovaný aj optimálne zloženou črevnou mikroflórou (70 – 80 % našej imunity pochádza z čriev).

•  Vplyvom takto zvýšeného príjmu aj protizápalových látok sa v tele eliminujú zápalové ložiská, ktoré sú aj ohniskami bolesti, prestane sa tiež zbytočne dráždiť imunitný systém, čím sa eliminuje aj možný vznik autoimunitných chorôb.

•  Konzumáciou surovej živej stravy získame nielen lepšiu postavu, mladšiu pleť, ale celkové mnohostranné aj psychické omladenie, vitalitu, väčšiu energiu, zbavíme sa únavy, zlepšíme si i spánok a získame novú chuť do života.

tip

Už 30 – 50 % surovej stravy v našom jedálničku s nami dokáže urobiť divy.

Bonusy surovej stravy pre náš každodenný život

•  Ak máme záhradu a mnoho potravín si dopestujeme či aj dochováme ako bio, tak nám to nielen výrazne podporí zdravotný účinok surovej stravy, ale ušetrí aj veľa peňazí a predovšetkým nám to aj účinne doplní to, čo nám ani tá najlepšia strava nemôže nikdy nahradiť, teda zdravý pohyb v zdravom a krásnom prostredí.

•  Kto si musí všetko kúpiť, nech si na trhu nájde seriózneho pestovateľa, ktorý sa aspoň sčasti snaží o biopestovanie, ale tu nám ešte výraznejšie môžu pomôcť aj prírodné zeleniny a ovocniny, ktoré získame na prechádzkach a pri aktivitách v čistej prírode.

•  Pri samotnej príprave surových jedál sa používajú len nôž, strúhadlo, strojový sekáč, mixér.

•  Surová strava ušetrí nielen náš čas, ale aj energiu na varenie či pečenie.

•  Zníži sa aj množstvo cenného odpadu z potravín (šupky, zeleninové vňate, napr. z mrkvy, zeleninové listy z kalerábu, karfiolu, brokolice, reďkovky, cvikle atď., pretože ich všetky skonzumujeme ako cenné a chutné potraviny).

•  Surovú zeleninu si navyše môžeme aj kyslomliečne zakvasiť do zásoby, a tým si jednodušiť, zrýchliť, spestriť i ozdraviť prípravu jedál.

•  Takéto jedlá si môžeme aj predpripraviť a zobrať do práce, čím si aj tam skvalitníme, ozdravíme i zlacníme svoje stravovanie.

•  Nedajme sa zmiasť starým mýtom, lebo neexistuje žiaden dôkaz o tom, že človek musí mať aspoň raz do dňa teplú varenú stravu.

• Prirodzeným dôsledkom nášho, hoci zatiaľ aspoň čiastočného prechodu na surovú prírodnú stravu je znížený príjem živočíšnych potravín, čo je vhodné ako pre náš ozdravný zámer, tak i z environmentálneho hľadiska, lebo výroba živočíšnych potravín je neefektívna a nadmerne zamoruje našu Zem.

Na surovejšiu, živšiu stravu prechádzame postupne tak, že z jedálnička odstraňujeme jedlá, ktoré považujeme zo zdravotného hľadiska za najhoršie (údené, smažené, chemicky konzervované, plné „E-čok“, polotovary a pod.) alebo zdravotne nevyvážené (presladené, presolené, prehnane sacharidové, tučné), a nahrádzame ich zdravšími, ale i surovými jedlami.

text: Ing. Jaroslav Pížl
foto: isifa/Shutterstock
zdroj: časopis Tvorivé bývanie