Ako budeme stavať v roku 2021? (časť 1.)

Ako budeme stavať v roku 2021? (časť 1.)

10. 02. 2011
Zdieľať

Budovy sa podieľajú na celkovej spotrebe energie v Európe až štyridsiatimi percentami. To je viac než spotrebuje priemysel či doprava. A keďže vedľajšie účinky výroby energie zaváňajú fatálnymi dôsledkami a Európskej únii nie je osud našej modrej planéty ľahostajný, plánuje pre ne prísnu energetickú diétu. V objektíve termovíznej kamery tak budú musieť byť už onedlho aj naše domy všetky pekne tmavomodré.

Slovensko je aj v tejto oblasti „spiacou krásavicou“ – vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie sme v rámci Európy niekde na chvoste a o podpore pre pasívne či nízkoenergetické domy, ktoré sú priam príkladne úsporné, v tomto štáte (na rozdiel od našich susedov) ešte stále nepočuť. Motiváciou pre investora, ktorý nepristupuje k stavbe domu krátkozrako, tak ostáva len úsporná prevádzka, sľubujúca návratnosť snáď ešte za jeho života, ekologické cítenie a budúcnosť jeho vlastných detí. Práve toto je však cesta, ktorú bude musieť už o pár rokov povinne nastúpiť celá Európa, Slovensko nevynímajúc.

Izolácia spodnej stavby doskami z extrudovaného polystyrénu StyrodurC. Styrodur C je mimoriadne tvrdý, zelený extrudovaný polystyrén, pre ktorý sú okrem vynikajúcich tepelnoizolačných vlastností charakteristické aj vysoká pevnosť v tlaku a nenasiakavosť. V ponuke sú rozličné typy, ktoré sa používajú na ochranu stavieb proti mrazu nad aj pod zemou, na izolácie obvodových stien, obrátených plochých aj šikmých striech, tepelných mostov, podláh, stropov atď. (foto: Isover) Pri rekonštrukcii by výmena okien mala byť spojená aj so zateplením fasády. Spolu s dobre tesniacimi oknami sa totiž zníži infiltrácia škárami a zvýši sa vlhkosť vzduchu v interiéri. Ak nie sú obvodové steny dostatočne izolované, teplota ich povrchu na strane interiéru môže byť taká nízka (najmä v miestach tepelných mostov – nad oknami, v kútoch a pod.), že na ňom začne kondenzovať voda. A vlhké steny sú prvým krokom k tvorbe plesní. (foto: Baumit)

 

Naša norma, ktorá určuje, aký minimálny tepelný odpor majú mať jednotlivé stavebné konštrukcie (STN 73 0540 z roku 2002), je navyše beznádejne zastaraná. A hoci len stanovuje najnižšiu hodnotu, ktorú sme pri stavbe alebo rekonštrukcii domu povinní dodržať, a nebráni izolovať lepšie, mnohí projektanti stále považujú splnenie týchto minimálnych požiadaviek za postačujúce riešenie. A hoci je už pár rokov známe, že EÚ pripravuje novú smernicu, ktorá pravidlá pre stavbu a rekonštrukciu budov dramaticky sprísni, u nás sa ešte stále realizujú projekty „na hranici“ starej normy.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

V objektíve termovíznej kamery sa konštrukcie, ktoré prepúšťajú veľké množstvo tepla, javia v zime ako červené až žlté, dobre izolujúce majú tyrkysovú až modrú farbu – čím tmavšia modrá, tým menej energie v podobe tepla prechádza cez konštrukciu. Podľa novej smernice Európskej únie budú musieť byť už čoskoro všetky domy v Európe na podobných snímkach modré. (foto: Baumit)

 

Už pred dvoma-troma rokmi pritom bolo jasné, že domy, ktoré dnes za drahé peniaze takýmto spôsobom postavíme a zrekonštruujeme, budú už onedlho beznádejne zastarané a budeme na ne hľadieť rovnako, ako sa dnes pozeráme na nezateplené paneláky. Projektanti aj investori by navyše mali hodnotiť tepelnoizolačnú schopnosť konštrukcií aj z iného, energetického hľadiska, ktoré je podstatne modernejším prístupom – iba ak dom dosiahne pri energetickej certifikácii minimálne triedu B, má šancu splniť aj kritériá budúcnosti.

Aby sa pri streche nad obytným podkrovím dosiahla dostatočná hrúbka izolácie (odporúča sa aspoň 30 cm, najmä v tomto prípade však platí, že hrubšiu vrstvu neoľutujete), často je potrebné umiestniť tepelnoizolačný materiál nielen medzi krokvy, ale aj pod alebo nad ne. (foto: Rockwool)

 

Deň D práve nastal a nová direktíva je schválená. Do našich zákonov, pochopiteľne, ešte zapracovaná nie je, ale teraz už naozaj niet pochýb o tom, že stavať naďalej tak ako doteraz je krátkozraké.

Pri rekonštrukcii bytového domu sa dá len zateplením znížiť spotreba energie na vykurovanie o 40 až 60 %. Najlepším riešením je komplexná obnova, ktorá okrem tepelnej izolácie všetkých súčastí obvodového plášťa (fasády, strechy a podláh) zahŕňa aj výmenu okien, dverí a vyregulovanie kúrenia. Väčšia hrúbka tepelnej izolácie pritom znamená na jednej strane vyššiu investíciu, na druhej strane však aj jej rýchlejšiu návratnosť. Naopak, nedostatočným zateplením si minimálne na ďalších tridsať rokov (respektíve na dobu životnosti zateplenia), znižujete možnosti úspor. (zdroj a foto: Knauf Insulation)
Kategória: Stavba
Tagy: dom
Zdieľať článok

Diskusia