Prečo stavať energeticky úsporný dom?
Ak by sme v roku 2006 rátali staviteľov nízkoenergetických domov, stačili by nám na to prsty dvoch rúk. V roku 2008 ponúkalo energeticky úsporné rodinné domy už takmer päťdesiat firiem, niektoré ponúkali dokonca aj energeticky pasívne domy! Narástol aj počet architektov a projektantov ochotných a schopných pripraviť projekt týchto domov. Stavebníci tak často stoja pred pomerne dramatickým rozhodnutím: v akom dome vlastne majú bývať?!
Investícia, ktorá sa vráti
Aké sú teda výhody bývania v energeticky pasívnych rodinných či bytových domoch v porovnaní s domami stavanými takzvanými klasickými postupmi a konvenčným technickým vybavením? Táto otázka sa týka priamo finančných nákladov na výstavbu domu (rozdiely budú aj v porovnaní murovaného a montovaného dreveného domu!) a energetickej prevádzky obydlia. Nie je podstatné, či uprednostníme murovaný, alebo montovaný drevený rodinný dom – dôležité je stanovenie jeho energetickej kategórie!
Bežné, neveľmi kvalitné murované domy sú pri výstavbe najlacnejšie, ale v prevádzke energeticky príliš náročné, často ani nespĺňajú aktuálne normy. Ich vylepšenie „zateplením“ nenahradí koncepčný a komplexný energeticky úsporný projekt. Relatívne nižšie vstupné investície na ich výstavbu sa odrazia v sumách za spotrebovanú elektrickú energiu a plyn.
Nízkoenergetické domy (NED) s izoláciou okolo 18 cm, s kvalitnými oknami, riadeným vetraním a precíznym vyhotovením stavby sú, samozrejme, drahšie. Rozdiel ich ceny oproti štandardným stavbám sa vráti v podobe úspor v platbách za energiu.
Náklady na energeticky pasívne domy (EPD) z vybraných stavebných materiálov, s izolačným trojsklom a špeciálnymi exteriérovými dverami, s izoláciou do 40 cm, s riadeným vetraním a nekompromisne dôkladným vyhotovením stavby budú v porovnaní so štandardným domom vyššie aj o 20 %; no so serióznym staviteľom a dobrým stavebným manažmentom toto zvýšenie nemusí byť pravidlom. Energetické úspory na vykurovaní dosiahnuté v EPD v porovnaní s porovnateľným štandardným domom môžu tvoriť až 90 %! Rozdiel v investíciách predstavuje už samotný stavebný systém – skúsenosti potvrdzujú, že montované drevené stavby sú lacnejšie. Vyššie náklady na niektoré stavebné prvky (okná, dvere, špeciálne konštrukcie) a technológie (vzduchotechnika) sa investorom vrátia. Ak si stavebník porovná ceny stavebných materiálov, čas prípravy stavby a ľudskej práce, ľahšie sa rozhodne pre typ stavby a jej dodávateľa.
Skutočnú pohodu bývania dosiahneme dokonalým utesnením stavby (preukáže ho takzvaný blower door test), v ktorej sa o pravidelnú a hygienicky nevyhnutnú výmenu vzduchu (bez potreby otvárať okná) postará riadené vetranie s rekuperáciou odpadového vzduchu (s vysokou efektivitou – až 95 %) pri nízkej spotrebe elektrickej energie.
Cena a dom na mieru
Významnou položkou v stavebnom rozpočte je cena projektu. Cena katalógového projektu je v porovnaní so samotnou stavbou nepodstatná, no cena individuálneho projektu predstavuje približne 10 % z ceny domu! Pripomína to cenu konfekčného obleku, ktorý vám vcelku vyhovuje, len rukávy saka sú trochu krátke, nohavice trochu tesné a kvalita látky… skrátka, oblek pre nenáročných. Aj súčasné katalógové nízkoenergetické domy sú zväčša iba konfekciou – aj keď je látka o poznanie lepšia, parametre a vzhľad sú stále priemerné.
Dom na mieru vám ušije iba architekt-špecialista alebo invenčný projektant, pričom zohľadní nielen potrebné technické parametre, ale aj vaše potreby a požiadavky. Pritom nie je podstatné, či budete žiť v takzvanom inteligentnom dome, alebo v ňom budete ovládať svetlo, žalúzie a televízor ručne. Dôležité je, že v energeticky pasívnom dome získate klimatický komfort za netušené ceny v optimálne riešenom priestore, ktorého vonkajší dizajn bude prezentovať váš postoj k okoliu.
Aj keď platí zásada, že najlacnejšia je nevyrobená energia, na Slovensku stále preferujeme výrobu jadrovej energie a stavebné úrady bez váhania povoľujú výstavbu energeticky náročných budov.
Skúsenosti a výsledky
Skúsenosti z bývania v rodinnom dome veľmi blízkom energeticky pasívnemu štandardu máme aj na Slovensku. Predpoklad celoročnej potreby elektrickej energie domu s úžitkovou plochou 130 m2 vo Veľkom Bieli (plyn v ňom nie je zavedený) potvrdili pravidelné mesačné odpočty spotreby. Trojčlenná rodina zaplatila za rok 2008 len 601,17 €, teda priemerne 50,10 € za mesiac! Samotné dohrievanie vzduchu si vyžiadalo asi tretinu uvedenej sumy, t. j. asi 200 €! Dom vo Veľkom Bieli pritom nevyužíva žiadne doplnkové ohrevné systémy. Počas zimy 2008 až 2009 bolo v oblasti Veľkého Bielu len asi šesť celých slnečných dní, čím sa pasívne solárne zisky domu znížili prakticky na nulu. Celú pomerne dlhú zimu bolo treba dohrievať privádzaný vzduch teplou vodou z integrovaného zásobníka tepla, čím nečakane vzrástla spotreba elektrickej energie. Aj napriek tomu považuje rodina sumu za ohrev interiéru za viac ako prijateľnú.
Hygienický aj klimatický komfort zabezpečujú výlučne:
• pasívne solárne zisky cez vypočítané plochy okien,
• 35- až 38-centimetrová izolácia obvodového plášťa a strechy domu,
• presne vyrátaná akumulačná vrstva betónových podláh,
• perfektné utesnenie výplní stavebných otvorov a ostatných priestupov vonkajších stien,
• systém riadeného vetrania s rekuperáciou odpadového vzduchu a jeho uvážlivé využívanie.
Zahraničná realita
Kým Slovensko je aj vo výstavbe pasívnych rodinných domov na konci „eurochvosta“, lídrami vo výstavbe energeticky pasívnych budov sú Nemci a Rakúšania.
Za necelých 20 rokov postavili približne 30 000 samostatných pasívnych objektov, no ani bytové sídliská s komplexnou sociálnou infraštruktúrou v energeticky pasívnom štandarde v Nemecku a Rakúsku už nikoho neprivádzajú do úžasu. Desiatky architektonických a projekčných ateliérov ročne pripravia stovky projektov pasívnych budov. Vlády oboch spomínaných krajín a komerčné banky všemožne podporujú developerov aj individuálnych stavebníkov pasívnych budov. V niektorých spolkových krajinách dokonca stavebné úrady nepovolia realizáciu projektu, ktorý nespĺňa parametre takmer pasívnych budov (30 kWh/(m2 . a))! Stavebný systém sa v Nemecku a Rakúsku, vo Švajčiarsku a Dánsku, Francúzsku a Taliansku, v Anglicku a Írsku stal životnou filozofiou ľudí ohľaduplných k prírode – veď výroba elektrickej energie od počiatku súvisí so životným prostredím.