Ako si chytiť teplo

Obstarať si správny kotol

Ak plánujete rekonštrukciu vykurovacej sústavy, vymeňte starý kotol za nový modernejší – nízkoteplotný alebo kondenzačný. Níkoteplotný kotol je navrhnutý na prevádzku so suchými spalinami, pričom môže pracovať aj s teplotami vstupnej vody do kotla 35 až 40 °C. Napojenie na vykurovaciu sústavu môže byť priame bez zmiešavacích armatúr s priamym riadením výkonu kotla podľa vonkajšej teploty. Priemerná účinnosť takéhoto kotla je 93 %. Kondenzačný kotol pri výrobe tepla využíva aj teplo z vodnej pary odpadových spalín. Priemerná účinnosť kotla býva v závislosti od okamžitého prevádzkového stavu 96 až 108 %.

Horenie zemného plynu je chemická reakcia, ktorú sprevádza vznik tepla a vody. Voda sa vplyvom tepla okamžite premení na paru, ktorá pri využívaní starších, klasických kotlov unikala komínom bez ďalšieho využitia. Technológia kondenzačných kotlov spočíva v tom, že sú schopné maximálne využiť energetický obsah zemného plynu. Pracujú totiž na princípe, ktorý dokáže využiť aj teplo obsiahnuté vo vodnej pare spalín. Využívaním kondenzačného tepla sa preto znižuje spotreba plynu aj celkové náklady.

Tienenie má svoj význam

Vhodným (nielen dekoračným) doplnkom okenných otvorov je inštalácia vonkajších alebo vnútorných žalúzií, okeníc alebo vonkajších roliet. V zime účinne znižujú percento úniku tepla cez sklené plochy a naopak, v lete zabraňujú prehrievaniu interiéru.

Výmena okien a vstupných dverí

K väčšiemu komfortu bývania patria nové okná a vchodové dvere, ktoré dokážu znížiť tepelné straty vášho domu o 25 až 35 % (v byte až do 45 %). Tieto straty tepla sú úmerné tepelnoizolačným vlastnostiam okien a dverí a ich plochám – čím sú tepelnoizolačné vlastnosti horšie a čím väčší je ochladzovaný povrch, tým sú straty väčšie. Jedným z hlavných meradiel kvality okna, ale aj dverí, je jeho súčiniteľ prechodu tepla (v súčasnosti označovaný U), ktorý sa udáva v jednotkách W/(m² . K).

Utesnenie okien a dverí

Ak vám finančná situácia nedovoľuje celkovú výmenu okien a dverí, investujte aspoň do utesnenia ich rámov. Dôležité je kvalitné dvojstupňové tesnenie po obvode dvier. Na tesnenie medzi dverami a prahom sa, žiaľ, často zabúda. S utesňovaním to ale netreba preháňať, a to najmä z dôvodu hromadenia vlhkosti v interiéri. Tento problém by mali riešiť okná s takzvaným mikrovetraním (čo je v podstate medzera v rámovom tesnení). Pri takmer nepriedušnom utesnení treba častejšie vetrať.

Na platby za vykurovanie má vplyv aj izolácia rozvodov – obmedzuje tepelné straty pri prenose teplonosnej látky. Ako izolant sa používajú najmä minerálnovláknité materiály opláštené kovom alebo plastom. (Knauf Insulation)

Vlhkosť vzduchu

Vo vykurovaných miestnostiach udržujte optimálnu vlhkosť vzduchu – 50 % (± 10 %). Ak je vlhkosť vzduchu nízka, máme tendenciu  zvyšovať teplotu v miestnosti o niekoľko stupňov na dosiahnutie tepelnej pohody. Ochladením vzduchu (vetraním) sa jeho relatívna vlhkosť zvýši, ohrievaním vzduchu sa relatívna vlhkosť znižuje. Udržanie optimálnej vlhkosti vzduchu dosiahnete napríklad pestovaním izbových rastlín, ale aj sušením bielizne v interiéri, prípadne zvlhčovačmi vzduchu.

Vetranie cez zatvorené okná

Z hygienického hľadiska by sa mal vzduch v miestnosti vymeniť raz za dve hodiny.  V energeticky pasívnych, nízkoenergetických, ale aj v štandardných rodinných domoch vetranie tradičným spôsobom (cez okná) znamená relatívne vysokú stratu tepelnej energie a značnú tepelnú nepohodu (prievan, studený vzduch). Preto boli vyvinuté systémy riadeného vetrania, ktoré optimalizujú potrebu výmeny vzduchu v dome. Takéto systémy možno doplniť o jednotku so spätným získavaním tepla – rekuperátor, čo má podiel na znížení straty tepelnej energie. Vetrací systém s rekuperáciou zaisťuje stály prívod čerstvého vzduchu do obytných priestorov, vytvára príjemnú vnútornú klímu, pričom teplo z odvádzaného vzduchu s viac ako 60-percentnou účinnosťou odovzdáva čerstvému privádzanému vzduchu.