Efektívne bývanie

Efektívne bývanie

28. 02. 2007
Zdieľať

Energeticky pasívne obytné domy môžu mať vzhľad ktorejkoľvek kvalitnej architektúry. Pasívny štandard môže byť riešením aj pre kancelárske budovy, školy a škôlky, výrobné priestory, nákupné centrá či telocvične. V západoeurópskej architektúre sa téma efektívneho bývania dostáva do povedomia veľkého spektra ľudí. Je načase, aby sa stala témou aj u nás.


Efektívne bývanie

81071

Staršie domy, ktoré tvoria väčšinu nášho bytového fondu, majú ročnú spotrebu tepla približne 200 až 300 kWh/m2 vykurovanej plochy. Ak staviame nový dom, ktorý spĺňa dnešné platné normy, na energiu spotrebujeme približne 100 kWh/m2. S rovnakými stavebnými nákladmi a bez akýchkoľvek špeciálnych opatrení však môžete postaviť dom, ktorého spotreba energie na vykurovanie bude ešte o polovicu nižšia. Takýto dom nazývame nízkoenergetický. Toto označenie vyplýva aj z predpokladanej ročnej spotreby energie, ktorá by nemala presiahnuť 70 kWh/m2. Ďalšiu tretinu nákladov usporíme kvalitnejšou izoláciou a riešením bez tepelných mostov. Pri rovnakom komforte tak môžeme bývať pomerne úsporne. Stupeň efektivity však môžeme zvyšovať ešte oveľa dôslednejšie.

Energeticky pasívny dom


Efektívne bývanie

81072

Cieľ, ktorý by sme mohli považovať za optimálne riešenie, sa dá vyjadriť pojmami faktor 4 a faktor 10, čo znamená zvýšiť efektivitu štvor- až desaťnásobne. Vo viacerých európskych krajinách spĺňajú faktor 10 tisícky domov. Riešením na dosiahnutie takého vysokého stupňa efektivity je koncept takzvaného pasívneho domu, ktorý potrebuje v zime tak málo tepla, že tretinu z celkovej potreby pokryje slnečná energia získavaná bez špeciálnych zariadení, len cez sklené plochy (tzv. pasívny spôsob). Ďalšiu tretinu pokryje teplo z pobytu ľudí a prevádzky domácich spotrebičov. Len zvyšnú tretinu treba doplniť z vonkajšieho zdroja energie a zaplatiť za ňu. O pasívnom dome hovoríme vtedy, ak jeho potreba energie na kúrenie klesne pod 15 kWh/m2 za rok. V porovnaní s dobrými novostavbami je to len 15 percent obvyklej potreby. Ak do energetickej potreby zahrnieme aj prípravu teplej vody a prevádzku technického vybavenia domu, reálna úspora je približne 80 percent. Zároveň môžeme hovoriť aj o dvojnásobnom zlepšení kvality bývania. Aj keď nejde o merateľné hodnoty, interiér pasívneho domu ponúka vďaka teplým povrchom stien a okien väčšiu tepelnú pohodu. Bezprievanové riadené vetranie s účinnou filtráciou zabezpečuje stále čerstvý a bezprašný vzduch (bez ohľadu na vonkajšie podmienky) a v lete vytvára príjemné podmienky aj bez drahej klimatizácie.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste


Efektívne bývanie

81074

Finančné pokrytie

Ak premýšľate o stavbe pasívneho domu, určite vás zaujímajú otázky finančného pokrytia takejto stavby. Najviac pasívnych domov sa stavia v Rakúsku a Nemecku. Štatistiky tu hovoria o osem- až desaťpercentnom zvýšení investičných nákladov v porovnaní s tamojším priemerom. U nás bude tento rozdiel väčší, avšak ešte stále prijateľný. Zvýšenie nákladov môžeme takmer úplne „vynulovať“ premysleným architektonickým riešením. A to tak, že k bežnému riešeniu nielen pridávame (viac tepelnej izolácie, kvalitnejšie okná, vetranie s rekuperáciou tepla), ale aj uberáme (konvenčný vykurovací systém). Pasívny dom je skutočne dom bez kúrenia, čo umožňuje jeho veľmi dobrá izolácia. Okrem vnútorných zdrojov a slnka stačí na jeho vykúrenie tak málo tepla, že ho do izieb môžeme priviesť jednoduchým ohrevom vetracieho vzduchu. Napríklad na vykúrenie priemerne veľkej spálne v pasívnom dome by stačilo desať sviečok. Nepotrebujeme žiadne radiátory či podlahové kúrenie, veľké kotly ani komíny.

Pravda je, že pasívny dom predstavuje technicky náročnú záležitosť. Hrúbka tepelných izolácií dosahuje 25 až 40 cm, okná musia mať parametre o polovicu lepšie, ako je dnešný slušný štandard (pochopiteľne, aj s primerane vyššou cenou), nevyhnutnosťou je riadené vetranie s rekuperáciou tepla a architektonický návrh i konštrukčné riešenie domu majú množstvo špecifík, ktoré si vyžadujú odborníka. Na druhej strane môže vyzerať ako bežný dom a nepotrebuje nijaké drahé a špeciálne technológie ako domy s nulovou spotrebou energie. Vidno to aj na grafe, ktorý vyjadruje prevádzkovú a investičnú náročnosť domu pri rozličných hodnotách spotreby energie. Pri 15 kWh/m2 sa krivka investičných nákladov skokom znižuje, ale pri znižovaní spotreby sa opäť prudko šplhá nahor.


Efektívne bývanie

81075

Prevádzková náročnosť zase s rastúcou spotrebou rovnomerne stúpa. Ak spočítame investičné a prevádzkové náklady, dostaneme krivku s dvoma minimálnymi hodnotami, pri ktorých sú investičné a prevádzkové náklady najnižšie: jedna pri 15 kWh/m2 (oblasť pasívnych domov) a jedna pri 30 kWh/m2.a (oblasť veľmi kvalitných nízkoenergetických domov). Tieto domy sa nazývajú trojlitrové, čo pripomína najúspornejšie sériové autá, ale vyjadruje to ich skutočnú spotrebu energie – približne 3 l vykurovacieho oleja na 1 m2 ročne. Cena oboch typov domov sa mení podľa konkrétnych podmienok. Napríklad pasívna bytovka je relatívne menej náročná ako malý nízkoenergetický rodinný dom.

Ako je to v lete

Ďalší parameter, ktorý by sme si mali všímať, je letná tepelná pohoda. Nízkoenergetické a pasívne domy sa v zime snažia využívať energiu slnka na ohrev interiéru cez okná. V lete musíme okná zvonka tieniť presahom konštrukcií (strechou, balkónom) alebo markízami či žalúziami. Ak túto zásadu dodržíme, slnko nám nebude prehrievať interiér. A ak máme riadené vetranie so zemným výmenníkom tepla, aj počas najhorúcejšieho leta bude interiérová teplota o 6 až 8 °C nižšia ako teplota vonkajšieho vzduchu – a to bez klimatizácie či iného aktívneho chladenia.


Efektívne bývanie

81073

Možnosti úspor

Nízkoenergetické a pasívne domy nedosahujú svoje parametre len znižovaním potreby energie na kúrenie. Pri pasívnom dome je energie na kúrenie tak málo, že je často nižšia než potreba tepla na ohrev vody či potreba elektriny na prevádzku domácich spotrebičov. Preto sa musíme venovať aj potenciálu úspor v týchto oblastiach. Zníženie potrebného množstva energie na ohrev vody nám môže zabezpečiť aktívny solárny systém (približne na polovicu) či tepelné čerpadlo (zvyčajne na tretinu). Použitím úsporných spotrebičov – kvalitnou chladničkou a práčkou, kompaktnými žiarivkami namiesto žiaroviek, LCD monitorom počítača – možno ušetriť približne tretinu spotrebovanej elektriny. V ekologickej rovine nás zaujíma nielen množstvo spotrebovanej energie, ale aj odkiaľ sa získava. Väčšinu elektrickej energie vyrábame v tepelných elektrárňach spaľovaním fosílnych palív, a kým sa dostane k nám, až dve tretiny pohltia rôzne straty. Preto sa pri posudzovaní kvality riešenia pasívnych domov zisťuje aj celková potreba primárnej energie na ich prevádzku – mala by byť nižšia ako 120 kWh/m2 ročne.

Kategória: Nezaradené
Tagy: pasívny dom úspora energie
Zdieľať článok

Diskusia