„Londýn je štát, nie mesto“: Benjamin Disraeli (Lothair, 1870)

17. 11. 2006
Zdieľať

Londýn vždy bol a zostáva výnimočný, je to mesto zvláštností a protirečení, ktoré nepatrí ani Anglicku, ani Británii, ale patrí svetu. Londýn je vďaka svojej veľkosti a svojim obyvateľom, ktorých len tak niečo nerozhádže, úžasne tolerantné miesto. Keď chcú Angličania povedať o Londýne niečo pekné, hovoria, že je to „hromada dedín“. Tento výrok síce do istej miery odráža jeho čarovne chaotické usporiadanie, avšak Londýnčan, ktorý je na svoje mesto skutočne hrdý, by niečo také nepovedal.

Briti mali vždy slabosť pre rady a vtipy o tom, ako sa človek postaví do radu bez toho, aby vedel na čo, aj v Londýne získavajú reálne kontúry. Poradie v radoch na pošte, v banke alebo v obchode je posvätné, každý pokus o predbiehanie dokáže roznietiť výbuch a nesúhlasné bručanie viac ako čokoľvek iné.


„Londýn je štát, nie mesto“: Benjamin Disraeli (Lothair, 1870)

70461
Kamila Ďuríková

Prvé zaznamenané meno mesta dnes známeho ako Londýn bolo Londinium. Bola to osada, ktorú v roku 43 n. l. založili rímske légie cisára Claudia. Július Cézar však prišiel do Británie už o 97 rokov skôr a prekročil rieku Temžu blízko neskoršieho Londýna. V tom čase však iba prišiel, videl a odišiel, nezanechajúc akékoľvek stopy osídlenia. Pravdepodobne najväčšiu premenu Londýna v posledných sto rokoch spôsobila nemecká Luftwaffe, ktorá ho bombardovala počas 2. svetovej vojny. Pri bombardovaní bolo zabitých viac ako 30 000 obyvateľov Londýna a zničených mnoho budov. Nasledujúca zástavba na zbombardovaných miestach v 50., 60. a 70. rokoch bola veľmi rozmanitá a novodobá architektúra týchto domov sa často nehodí k štýlu pôvodných budov.









„Londýn je štát, nie mesto“: Benjamin Disraeli (Lothair, 1870)

70463
Kamila Ďuríková


„Londýn je štát, nie mesto“: Benjamin Disraeli (Lothair, 1870)

70469
Kamila Ďuríková

Rub a líce obytných domov elegantnej a drahej londýnskej štvrte Notting Hill, ktorú asi najviac preslávil film z roku 1999 s Hughom Grantom a Juliou Robertsovou. Kedysi honosné radové domy sú dnes premenené podľa finančnej situácie majiteľov na množstvo bytov. Zadnú stranu objektov si každý upravuje podľa vlastných potrieb.










„Londýn je štát, nie mesto“: Benjamin Disraeli (Lothair, 1870)

70470
Kamila Ďuríková


„Londýn je štát, nie mesto“: Benjamin Disraeli (Lothair, 1870)

70472
Kamila Ďuríková

Pekný príklad citlivého prístupu k architektúre čias minulých. Historizujúci, ale zároveň súčasný detail vstupu do domu. Architekti to majú v Londýne niekedy ťažké, pretože sú pod silným tlakom tradicionalizmu a len niektorým sa podarí skĺbiť súčasnú predstavu o bývaní s prostredím starého Londýna.









„Londýn je štát, nie mesto“: Benjamin Disraeli (Lothair, 1870)

70473
Kamila Ďuríková


„Londýn je štát, nie mesto“: Benjamin Disraeli (Lothair, 1870)

70475
Kamila Ďuríková

Novoty boli v Londýne vždy tvrdo kritizované. Je to hlavné mesto krajiny, kde sú staré veci tradične uctievané bez ohľadu na ich estetickú kvalitu alebo súčasnú úžitkovosť. Všetko nové je vždy pochybné. Stavebný boom v podobe modernej architektúry prepukol v Londýne až v posledných rokoch, vďaka veľkým investíciám súkromného sektora. Londýn je miesto, kde sa stretáva prežitá minulosť, živá súčasnosť a budúcnosť. Napríklad prestupné uzly londýnskeho metra sú ako vytrhnuté z filmu Matrix – pulzuje nad nimi život súčasného mesta, doplnený o kulisy budov z minulosti. Zmes histórie, prelomovej architektúry a kultúry vytvorila úchvatné a neustále sa vyvíjajúce mesto.


„Londýn je štát, nie mesto“: Benjamin Disraeli (Lothair, 1870)

70474
Kamila Ďuríková

Súčasná londýnska architektúra sa asi pred pätnástimi rokmi zrodila vo štvrtiach Docklands a City. Aj tu sa však prejavil sklon lipnúť na každom pozostatku minulosti. Veľa existujúcich budov sa zachovalo, no prispôsobili sa novému využitiu. Z toho by sme sa mohli poučiť aj my a nebúrať všetko, čo nám stojí v ceste za budúcnosťou. 

Londýn bol kedysi najväčším prístavom na svete a počnúc 18. storočím až po druhú svetovú vojnu tu doky rástli ako huby po daždi. Zbombardované doky neboli schopné držať krok s povojnovými technickými a politickými požiadavkami, a preto ich hromadne zatvárali rovnakým tempom, ako ich kedysi zriaďovali. V 80. rokoch 20. storočia vznikol Spolok pre rozvoj londýnskych dokov, ktorého cieľom bolo dostať do týchto oblastí život, a preto sa začala výrazne podporovať výstavba kancelárií a bytov v tejto časti Londýna. Začali sa tu objavovať aj populárne loftové byty, s novou tvárou. Bývalé skladové objekty prešli kompletnými rekonštrukciami a na mnohých voľných pozemkoch v blízkosti dokov boli postavené aj úplne nové bytové domy, ktoré ponúkajú loftové byty.










„Londýn je štát, nie mesto“: Benjamin Disraeli (Lothair, 1870)

70476
Kamila Ďuríková


„Londýn je štát, nie mesto“: Benjamin Disraeli (Lothair, 1870)

70477
Kamila Ďuríková



Chaos s ľudskou tvárou predstavujú skoro všetky bočné ulice a uličky Londýna. A, samozrejme, neodmysliteľné lícovky.
Skrytá tvár honosných londýnskych domov. „Naše zlaté prísne normy v stavebníctve.“


„Londýn je štát, nie mesto“: Benjamin Disraeli (Lothair, 1870)

70481
Kamila Ďuríková

Boli časy, keď každý Angličan vedel, čo znamená byť Angličanom, a na otázku, ako by sa charakterizoval, mal vždy pripravený celý rad odpovedí. Povedal by vám o sebe, že je zdvorilý, pokojný a rezervovaný. Priznal by, že sex ho príliš nezaujíma a v posteli sa radšej pritúli k termoforu. Slovo anglického džentlmena mávalo rovnakú cenu ako sľub spečatený krvou.










„Londýn je štát, nie mesto“: Benjamin Disraeli (Lothair, 1870)

70482
Kamila Ďuríková


„Londýn je štát, nie mesto“: Benjamin Disraeli (Lothair, 1870)

70478
Kamila Ďuríková

Londýn je tolerantné mesto a Londýnčania si potrpia na to, aby si nevšímali nikoho a nič, čo sa snaží upútať na seba pozornosť, pretože prejaviť nejaký záujem – to sa proste nerobí. V obytnej štvrti v blízkosti známeho trhu Portobello, kde žije zmes všetkých národov sveta, je tolerancia povinnou výbavou. Platí to aj pre úpravu fasády vlastného domu. Čo vy na to, grafiťáci, teraz buďte frajeri! Na rozdiel od Paríža alebo Budapešti sa výstavba Londýna veľmi neplánovala. Mesto sa rozvíjalo a rozvíja takzvaným organickým spôsobom, ako delenie buniek. Vždy tu bola averzia proti všetkému novému, a to aj proti novostavbám a prístavbám v novom duchu. Budovy boli až donedávna súčasťou väčšieho plánu mesta iba výnimočne. 

Kategória: Nezaradené
Tagy: londýn
Zdieľať článok

Diskusia