Budú účty za energie stúpať?

Rast cien plynu aj elektriny v ostatných rokoch mal vplyv nielen na výrobcov, ale aj na domácnosti. Napriek tomu, že sa u nás na začiatku roka 2005 otvoril trh s energiami, v praxi (alebo lepšie povedané vo faktúrach za energie) sa to zatiaľ veľmi neprejavilo. V júli tohto roka by sa do trhového energetického mechanizmu mali zapojiť aj domácnosti, ktoré sa samy rozhodnú, od koho a za akú cenu budú energiu odoberať.

Situácia by sa mohla zdať priaznivo naklonená našim peňaženkám, v skutočnosti však ceny energií príliš nezávisia od konkurenčného boja, ale oveľa podstatnejší vplyv na ne majú vonkajšie faktory, ako sú cena ropy, zemného plynu a elektriny na svetových trhoch, ako aj vývoj kurzu koruny.

Prečo rastú?

V roku 2001 slovenský parlament schválil zákon, na základe ktorého vznikol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Do konca roka 2002 boli energie dotované štátom, čo v praxi znamenalo, že domácnosti aj firmy platili menej, ako bola reálna cena energií. Pri regulácii sa brali do úvahy len politické a sociálne priority vlády.

Energetika sa financovala nielen zo štátneho rozpočtu (ktorého súčasťou sú aj naše dane), ale aj rozličnými krížovými dotáciami. Na základe uvedeného možno konštatovať, že vyššie ceny za plyn, vodu a elektrinu sú dôsledkom nielen tých udalostí, ktoré sa dejú za hranicami Slovenska, ale aj takzvaného naprávania cenových deformácií spred roka 2003.

Stagnácia? Ako dlho?

Zatiaľ čo mierna zima (v spolupráci s vysokými zásobami palív v spotrebiteľských krajinách) sa začiatkom tohto roka postarala o zlacnenie benzínu a nafty (ako však nedávny vývoj ukázal, nie nadlho), na cenách energií sa výkyvy tepla príliš neprejavili (hoci teplárenské spoločnosti, plynárne aj distribútori elektriny zaznamenali ku koncu minulého roka zníženie predaja energií takmer o 20 %). Z finančného hľadiska teda výkyvy počasia energetikov netešia.

Napriek tomu možno povedať, že ceny energií na Slovensku klesať nebudú. Určite nie z dlhodobého hľadiska. Môžu krátko stagnovať na momentálnej úrovni, prípadne o niečo málo klesnúť (ako sa predpokladá pri plyne), ale analytici sa zhodujú v tom, že ceny energií budú postupne rásť. Pre Slovensko je charakteristická vysoká energetická závislosť (najmä od dovážanej ropy a zemného plynu z Ruska). Tá sa bude pravdepodobne v budúcnosti zvyšovať, pretože hrozí, že nedokážeme v najbližších rokoch pokryť domácu spotrebu elektriny z vlastných zdrojov.

Takmer 80 % produkovanej energie na Slovensku pochádza z jadrových elektrární. Koncom roka 2006 bol po dohode s Európskou úniou odstavený prvý blok jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, čo znížilo domácu výrobu asi o desatinu a Slovensko tak prišlo o možnosť vyvážať elektrickú energiu do zahraničia. Na budúci rok sa plánuje odstavenie aj druhého bloku V1, takže Slovensko príde takmer o 20 % elektrickej energie (v porovnaní so súčasnosťou) a hrozí, že nakoniec budeme nútení elektrinu dovážať.

97181

Plyn, voda – zahalené v otáznikoch

V novembri minulého roku vzrástli ceny zemného plynu pre domácnosti v priemere o 4,26 %. Slovenský plynárenský priemysel odôvodnil toto rozhodnutie vyhlásením, že bez úpravy cien plynu by sa toto odvetvie slovenského hospodárstva dostalo do straty. Od januára však ceny plynu klesli o 4,04 %. Táto úprava sa na účtoch domácností, ktoré plyn nevyužívajú na vykurovanie, ale len na varenie, odrazila len v malej miere. Premiér Fico sa ešte vo februári tohto roka vyjadril, že do konca roka by mohol plyn ešte raz klesnúť.

Premiér tvrdí, že na to, aby sme neohrozili vstup Slovenska do Európskej menovej únie, treba udržať ceny energií a zabrániť vysokej inflácii. (TASR) To, či budeme teda platiť za plyn menej ako doteraz, zostáva nevyriešené. Rusko je naším najväčším dodávateľom ropy a zemného plynu. Súčasný slovenský premiér plánuje otvoriť aj ďalšie trhy, konkrétne s Líbyou, s ktorou malo Slovensko už v minulosti priaznivé styky.

Rovnako neistá je aj otázka cien za ďalšie energie, ako sú teplo či vodné a stočné. Ešte v decembri minulého roka uviedol pre SITA šéf regulačnej rady, že ceny tepla by tento rok nemali presiahnuť hodnoty z roku 2006. Nuž, zdá sa, že predpokladať vývoj cien energií (aspoň v najbližších mesiacoch) je ako chytať mydlo vo vani plnej vody.

Paneurópska energetická politika

Klimatické zmeny, ktoré sa konečne dostali do pozornosti európskych politikov, majú a budú mať veľký vplyv na vytváranie zákonov a opatrení týkajúcich sa energetickej politiky. Európska únia sa stala svetovým vodcom v snahe zabrzdiť klimatické zmeny. Podľa nariadení Bruselu do roku 2020 by mala pätina všetkých spotrebovaných energií pochádzať z obnoviteľných zdrojov.

Jedným z najdôležitejších bodov z „energetického balíčka návrhov na boj s klimatickými zmenami“ je aj 20-percentné zníženie emisií CO2 v rámci Európskej únie. Jednotiacim bodom je avizovaný rok 2020. S tým nevyhnutne súvisí rast cien za energie. Začiatkom tohto roka sa európsky komisár pre energetiku Andris Piebalgs vyjadril, že nové návrhy týkajúce sa energetiky (klimatické zmeny nevynímajúc) v budúcnosti nevyhnutne povedú k vyšším spotrebiteľským cenám. Napokon cena ropy bude stúpať. A to isté platí aj o zemnom plyne. Vzhľadom na prebiehajúce klimatické zmeny je nevyhnutné obmedziť spaľovanie uhlia, ropy a takisto aj zemného plynu.

Podľa doterajších výskumov členské krajiny Európskej únie dovážajú 50 % svojej spotreby energetických surovín. Ak by sa neprijali nijaké opatrenia, táto energetická závislosť (najmä od ropy a zemného plynu) by do roku 2030 vzrástla o 70 %. Aj preto je potrebné (a zároveň istejšie) začať získavať energiu z obnoviteľných zdrojov (biomasa, veterné parky). Čo sa týka jadrových elektrární, tie zostávajú predmetom rokovaní. Isté však je, že závislosť od fosílnych palív začína byť alarmujúca.

Zelená energia na Slovensku

Pretože viac ako 40 % plochy Slovenska pokrývajú lesy, javí sa biomasa ako jedna z najprístupnejších foriem využívania obnoviteľných zdrojov, najmä čo sa týka výroby tepla. V článku Zelené dotácie aj pre domácnosti (Trend, apríl 2007) sa uvádza, že Ministerstvo pôdohospodárstva SR pripravuje koncepciu, ktorá by mala nastaviť pravidlá. Predbežné odhady ministerstva hovoria o možnosti využiť biomasu na pokrytie približne 15 % spotreby energií.

Na Slovensku sa začínajú udomácňovať aj veterné elektrárne, ktoré v susednom Rakúsku využívajú už niekoľko rokov. V súčasnosti u nás fungujú tri veterné parky, o budúcnosti veternej energie však rozhodnú financie. Zatiaľ nás tlačí záväzok zvýšiť podiel spotreby elektriny vyrábanej z alternatívnych zdrojov do roku 2015 takmer o jednu tretinu (v súčasnosti sa kvóty pohybujú na úrovni 1 %) daný pri vstupe do Európskej únie. Investori čakajú. Treba totiž zvážiť aj také faktory, ako sú ohrozenie vtáctva, hlučnosť či narušenie scenérie krajiny.

Ako uviedol Trend (Zelené dotácie aj pre domácnosti), Ministerstvo hospodárstva plánuje finančne dotovať využívanie obnoviteľných zdrojov v domácnostiach. A to predovšetkým biomasy a solárnej energie. Podľa Trendu by ročne malo ísť na program podpory v podmienkach domácností 100 miliónov korún. Tri štvrtiny z toho na podporu nákupu solárnych technológií, zvyšok na príspevky na nákup kotlov spaľujúcich biomasu. Masívnejšiemu rozšíreniu solárnych technológií bráni vyššia obstarávacia cena, najmä v porovnaní s klasickými vykurovacími systémami. (Cena solárnych technológií potrebných na ohrev vody je ešte stále dvakrát vyššia ako napríklad pri plyne.)

Tlak spomínaných vnútorných (obmedzené domáce zdroje, vysoká energetická náročnosť a závislosť) aj vonkajších faktorov (rastúce ceny energií na svetových trhoch), ktoré majú veľký podiel na pretrvávajúcom rastúcom trende cien energií, je podnetom pre vládu, aby venovala zvýšenú pozornosť energetickej politike štátu. Kým sa však príde na efektívne opatrenia a ich zavedenie do praxe, čo by malo mať pozitívny vplyv nielen na ekológiu, ale aj na naše peňaženky, zostávajú prognózy do budúcich rokov nezmenené: Ceny energií budú s najväčšou pravdepodobnosťou stúpať.