Nová éra kachliarstva
Napriek modernej počítačovej dobe stále sú tu a sú žiadané – kozuby, kozubové vložky, stavané pece, sporáky, transportné spotrebiče. Tie tradičné, babičkine, z ktorých dýcha človečina, rodinné teplo, pohoda. Kapustnica buble na platni. Detiská sa občas popália a vreštia. Patria asi k životnému štýlu, ktorého sa nechceme vzdať. Oheň je v nás, a nie a nie zhasnúť.
Nová éra kachliarstva
Usporiť energiu na vykurovanie, a teda i náklady na jej výrobu, možno aj pomocou pece či kozuba. Palivom je najdostupnejšie kusové drevo, ekobrikety či peletky. Hoci pomaly, ale predsa zjavujú sa na trhu aj brikety zo slamy a drevoštiepky. V klasickom kozube či peci kúrime zvyčajne ručne, drevo sa chystá, píli, rúbe, nosí do domu, vynášame popol. Je to akýsi archaizmus, rituál, ktorého sa nevzdávame. Kachliari a stavitelia kozubov majú práce dosť. Prichádza nová éra stavby pecí, odborne povedané – lokálnych spotrebičov s výkonom do 10 kW na tuhé palivo.
Moderné kachliarstvo a jeho cesty
Moderné kachliarstvo sa pomaly spája s kúrenárstvom. Pece všetkých druhov sa už zväčša integrujú do ucelených systémov ohrevu vody, solárneho ohrevu, iných výmenníkov tepla, radiátorov, podlahového vykurovania. Nový zateplený dom si vyžaduje nové pece. Odlišné, než na aké sme boli zvyknutí doteraz, aké trónia napríklad na chalupách či v netesných a nezateplených obydliach. Úsporný dom možno vykurovať pecou, no iným typom. Možno sa vydať dvomi cestami: zapojiť sa do elektroniky a sveta počítačov alebo zostať pri klasike, ktorú len mierne upravíme a zmodernizujeme.
Tepelná technika
Na úvod ešte trochu tepelnej techniky, bez matematiky a fyziky, skôr takej sedliackej úvahy.
Každý gazda sa snaží spáliť čo najmenej dreva. V minulosti bolo veľmi prácne hotoviť drevo na zimu. Dnes je zasa pomerne nákladné kúpiť a skúriť ho bez úžitku. Snažíme sa spáliť málo paliva v cenovo dostupnej peci, aby počas 20 rokov životnosti vrátila investície do nej vložené. Treba porovnať cenu paliva, cenu pece a jej životnosť. Mnohé predražené palivá sú iba nenávratný luxus, v mnohých prípadoch by bolo lacnejšie kúriť hoci aj naftou. Na druhej strane – pec je akýsi symbolom, môže sa stať umeleckým dielom. No a umenie má morálnu nadhodnotu. A tá sa nedá zaplatiť.
V starých domoch boli netesné okná. Prievan zásoboval pec vzduchom potrebným na horenie a zároveň sa postaral o prúdenie teplého vzduchu do ostatných častí domu.
Vladimír Institoris
Spotrebiče možno rozdeliť do niekoľkých skupín podľa vlastností a obvyklých obchodných zaužívaných názvov.
Základné delenie
• transportná pec
• obstavaná či vstavaná pec (spotrebič)
• stavaná pec
• otvorené kozuby a ohniská
Podľa spôsobu odovzdávania tepla
• priamoohrevné – teplo sa odovzdáva cez jeden plášť pece priamo do vykurovaného priestoru (patrí sem napríklad tradičná kachľová pec)
• nepriamoohrevné – pec najprv ohreje teplonosnú látku (médium: vodu, vzduch), ktorá odovzdá teplo ďalej; ohriaty vzduch prúdi do rôznych miestností, voda do radiátorov – je množstvo kombinácií systémov (vzduch môže prúdiť aj do uzavretého systému, ohriať znova druhý plášť výmenníka a až odtiaľ sa teplo šíri do priestoru, tak funguje napríklad hypokaustová pec)
Podľa používania
• na každodenné vykurovanie – tepelný výkon musí pokryť tepelnú stratu objektu
• ako doplnkový zdroj tepla – využíva sa v prechodnom období alebo ako prídavný zdroj v extrémnych mrazoch; tepelný výkon je len rezervou (pokryje približne 50 % tepelných strát)
• ako príležitostný zdroj tepla – slúži naozaj príležitostne na posedenie pri ohníku, na vytvorenie pohody; tepelný výkon je potrebný, ale nie je definovaný
Podľa horenia
• stáložiarne – oheň v nich horí neustále, patria sem napríklad kozubové vložky bez akumulačných dodatkov (keď oheň zhasne, v miestnosti je zima); podobné sú peletkové pece (oheň horí pomaly a neustále podľa potreby)
• akumulačné – oheň horí určitý čas, potom sa teplo uskladní (akumuluje) a vydáva, patrí sem napríklad ťažká kachľová pec alebo kozubová vložka v ťažkej obstavbe; po skončení horenia teplo vydáva ešte 6 až 24 hodín
Podľa zapojenia na ostané zariadenia v dome
• nezávislá pec – bude dodávať teplo aj vtedy, keď nebude elektrina, je žiadaná do ekologických domov
• pec závislá od inej energie – na prevádzku potrebuje elektrickú energiu (na pohon podávača peliet, čerpadiel, ventilátorov a podobne), môže byť napojená na rezervný zdroj elektrickej energie, vtedy je samostatná, nezávislá
• pec zapojená do celkového energetického systému domu – je komplikovaná, riadi ju počítač, vyrobené teplo sa meria a podľa výkonu počítač utlmuje iné zdroje tepla; možnosti systémových prepojení je mnoho, napríklad pec – voda – radiátory či pec – elektrina v podlahe či priamoohrevy, prípadne pec – solárne systémy (pec ohreje vodu, ktorá sa ukladá v hlavnej nádrži domu, tu sa k nej pridáva výkon v podobe teplej vody zo solárnych článkov či z iných výmenníkov (voda/vzduch, voda/voda), z centrálnej akumulačnej nádrže sa teplo pomocou média (vody) distribuuje po objekte)
Po zateplení a utesnení starších domov sa prúdenie vzduchu výrazne spomalí. Stáva sa, že v blízkosti pece je nepríjemne teplo a ďalej cítiť chlad. Treba pootvoriť okno na prízemí aj na poschodí a prúdenie vzduchu sa dá do pohybu. Nevýhodou je, že síce máme teplo, ale púšťame ho von.
Vladimír Institoris
Porovnanie
Do roku 1950
Dom bol netesný, rovnako aj okná, murovaný (približne 20 % domov do roku 1950 boli drevenice). Objemovo bol menší a obývalo ho viac osôb. Neustále bol niekto doma a v zime kúril, prikladal. Varilo sa na sporáku a zvyškové teplo vyhrialo aj priľahlé priestory. V prechodnom období postačilo na temperovanie domu zväčša varenie na sporáku. Neboli vyššie nároky na teplo. Niektoré izby sa nevykurovali, napríklad spálňa, predsieň, kúpeľňa, toaleta. Nebola ani neúmerná spotreba paliva. V dome mohla byť pec i otvorený kozub. Netesné okná i dvere dodali dostatok vzduchu potrebného na horenie. Prievan zasa pomáhal rozšíriť teplo od spotrebičov po dome. Na zimu sa k oknám dávali ťažké závesy. Vo dvojitých oknách boli vložené matrace alebo vankúše. V izbách boli kachľové alebo liatinové pece, neskôr kovové so šamotovou výmurovkou. V izbe veľkej 5 × 5 m bola potrebná pec s výkonom približne 5 kW. Aj liatinové prenosné pece na dostupné a lacné uhlie mali výkon do 6 kW. Pec bola potrebná v každej izbe.
Po roku 1960
Narástla potreba tepelného komfortu. Vykurujú sa takmer všetky priestory domu. Plyn, uhlie a elektrina sú cenovo dostupné. Kúri sa aj naftou. Väčšinou má každý bývajúci svoju izbu, niekedy aj s príslušenstvom. Narastá objem stavieb a aj ich plné pokrytie teplom. Kúri sa všade, ba až sa prekuruje. Treba viac paliva, energie. Svetom vládne optimizmus – uhlia, nafty a elektriny je dosť.
Pomerne jednoduché riešenie je postaviť pec do centrálnej polohy – teplo sa šíri pomalšie, no predsa. Táto alternatíva je vhodná pre nízkoenergetické domy alebo domy po rekonštrukcii.
Vladimír Institoris
Po roku 1990
Rastú ceny energie. Nastáva vytriezvenie z energetického mrhania. Domy sa zatepľujú, okná sa vymieňajú za nové, tesnejšie. Znižuje sa únik tepla. Vetrá sa len na nevyhnutnú mieru. Objavuje sa energeticky úsporný a pasívny dom. Pece však potrebujú vzduch na horenie. A tu sa začínajú problémy. Niektoré pece po utesnení domov zlyhávajú. Prichádzajú nové metódy stavby pecí. Otvára sa neznáma problematika. Ak chceme v energeticky úspornom dome pec – niečo zo starého sveta, je to možné, ale treba nový náhľad, riešenia. Prichádza nová éra kachliarstva, inovované typy klasických pecí a spotrebičov na kusové palivo. Požiadavky a ich vlastnosti možno v skratke definovať takto:
• Každá pec potrebuje samostatný prívod vzduchu na horenie.
• Sú žiadané pece s nízkym výkonom – 4 kW a menej.
• Stavaná pec klasického typu vyžaduje väčšiu povrchovú plochu (nad 6 m2) a nižšiu povrchovú teplotu (do 45 až 60 °C).
• Treba sofistikované, „vyhútané“ riešenie transportovania tepla po dome.
• Väčšinou postačí jediná pec pre celý dom.
• Pec možno napojiť na ovládanie domovým počítačom.
• Dispozíciu – usporiadanie miestností v dome ovplyvňuje inštalácia pece.
• Pec sa môže napojiť na celkový energetický systém v dome.
• Prebytočné teplo z ľahších spotrebičov (kozubových vložiek a pecí) sa môže uskladniť v ich ťažkých obstavbách alebo prechádza pomocou vodného obehu do akumulačných nádrží.
Doplnok na zvýšenie účinnosti pece postavenej v centre domu: samostatný prívod vzduchu na horenie – otvory v stropoch, ktorými ohriaty vzduch lepšie prúdi. V hornej časti domu rekuperačná jednotka odvetráva vydýchaný vzduch a časť tepla dokáže vrátiť do priestoru.
Vladimír Institoris
Rozoberieme si možnosti výroby tepla klasickou pecou v generácii nových domov.
Ako ušetriť energiu i peniaze. Čo a kde zohnať, aby sme nekúpili výkonné teleso, ktoré nepotrebujeme. Inými slovami, aby sme nemontovali motor z nákladnej lode do trabanta. Aby pec nedymila a bola v súlade s architektonickým štýlom domu.
Všetky pece sa snažia o maximálnu účinnosť, ekologické spaľovanie. Nie každá je však vhodná do nízkoenergetického alebo pasívneho domu. Okrem toho máme aj chaty a chalupy, ktoré tiež zatepľujeme alebo staviame ako energeticky úsporné či pasívne. No čo by to bolo za chalupu bez ohňa?
V dome plnom techniky môže byť pec na ľubovoľnom mieste. Prebytočné teplo ide do radiátorov, centrálnej akumulačnej nádrže. Tu sa spojí s teplom zo solárneho ohrevu. Všetko riadi počítač. Počiatočná investícia je vysoká. Vykurovanie potrebuje revízie.
Vladimír Institoris
Transportná pec
Možno ju kúpiť hotovú alebo dať vyrobiť na zákazku. Jednoducho sa dovezie, zapojí do komína a funguje. Býva pomerne ľahká – do 200 kg. Jej hmotnosť zároveň prezrádza, že nedokáže akumulovať teplo. Po skončení horenia je o chvíľu v miestnosti zima. Máme aj stáložiarne pece. Dávka paliva v nich vďaka tzv. hornému a regulovanému horeniu horí aj 4 hodiny. Napriek tomu treba povedať, že využitie transportnej pece v nízkoenergtickom dome je obmedzené. Tu potrebujeme malý výkon, a ten nie vždy možno dosiahnuť pri transportnej peci. Okrem toho je malý spotrebič na povrchu pomerne teplý, až horúci – teplota môže dosiahnuť až 200 °C. V praxi to znamená, že v jeho blízkosti je teplo a obďaleč už chladnejšie. Samozrejme, v nízkoenergetickom dome sa to tak intenzívne neprejavuje. Môže nastať i opačný efekt. Tým, že v nízkoenergetickom dome je obmedzené prúdenie vzduchu, pri malej horúcej peci môže byť neznesiteľné teplo, ďalej od pece síce nie je zima, ale ten citeľný rozdiel nie je príjemný. Tak vzniká tepelná nepohoda. V nízkoenergetickom dome je vhodné umiestniť transportnú pec do veľkej centrálnej otvorenej miestnosti, z ktorej zvyškové teplo môže unikať do okolitých izieb. Ak zvažujeme použitie takejto pece v energeticky úspornom dome, konštrukcia domu by mala mať vnútorné akumulačné steny, minimálne v okolí spotrebiča.
Nevýhodou je, že pri transportných peciach sa väčšinou zabúda na priestor na uloženie paliva. V zime sú potom pri peci pohodené kutáče, zápalky, košík, debnička… Moderný dizajn spotrebičov nerieši, kam zložiť palivo, udržať vykurovadlo v poriadku, aby sa priestor v okolí spotrebiča nezmenil na domovú kotolňu. Možno to prirovnať k situácii, keby sme kúpili auto bez nádrže na palivo a spolujazdec by musel priamo v aute držať bandasku s palivom na kolenách.
Golemka – pec organického tvaru. Výkon asi 5 kW, váha 1 200 kg. Dokáže akumulovať teplo približne 12 hodín.
Vladimír Institoris
Pece na peletky
Ako transportné pece si u nás pomaly razia cestu pece na peletky. Horia aj na malý výkon a niekoľko hodín. Na prevádzku však potrebujú elektrický prúd. Pri zvažovaní takejto pece do nízkoenergetického domu si treba overiť, či je schopná podať aj malý výkon pod 2 kW (napríklad počas našej neprítomnosti pec môže iba temperovať). Peletková pec je schopná (ak má elektrický prúd) zapáliť sa sama podľa skutočnej teploty v miestnosti. Niektoré koncepcie energeticky úsporných domov nepovažujú za vhodné, aby boli zdroje tepla závislé od vonkajšej energie. Ak máme vlastný zdroj prúdu, je to iné.
Do klasickej pece možno inštalovať aj adaptér na spaľovanie peletiek. Tak pec počas našej neprítomnosti spaľuje peletky, po príchode domov peletkový systém odstavíme a možno riadne zakúriť polenami.
Čo ušetríme transportnou pecou
Obvyklú dostupnú pec možno zadovážiť v cene od 300 do 1 000 €. Sú však aj drahšie modely. Ak pec nemá zabudovaný prívod vzduchu z exteriéru, treba rátať s nákladmi navyše. Je potrebná dodatková dielenská úprava prívodu vzduchu pre spaľovanie. Takisto treba doriešiť aj akumuláciu zvyškového tepla do stien. Mení sa konštrukcia stien v okolí pece. Architektonicky je pec vhodnejšia skôr do veľkopriestorov. Všeobecne možno o klasickej malej piecke uvažovať len ako o núdzovom alebo príležitostnom zdroji tepla. Ak ju použijeme, môžu vzniknúť náklady na dodatkové akumulačné obmurovanie stien. Na druhej strane nedoceniteľnú službu vykoná malá transportná pec na chalupe alebo v priestoroch, ktoré potrebujeme ohrievať len príležitostne. Po príchode do nevykúreného alebo len temperovaného objektu je transportná pec schopná ohriať vzduch v dome v priebehu niekoľkých minút. Na porovnanie: veľká vykurovacia pec na tuhé palivo dodáva teplo až po niekoľkých hodinách. Aj v rôznych dielničkách či hosťovských izbietkach vykoná malá piecka dobrú službu za úmerné peniaze.
Peletková pec je drahšia, jej cena sa pohybuje od 2 300 do 8 000 €. Nepotrebuje ďalšie úpravy priestoru, pracuje samostatne, dá sa napojiť aj na počítač. Má nadrž – zásobník na peletky. Nepotrebujeme zápalky ani kutáč. Niektoré automatizované typy možno zapojiť na ohrev vody. Nie každý typ tejto pece má zabudovaný exteriérový prívod vzduchu. Okrem vysokej zriaďovacej ceny za úvahu stojí aj cena paliva – peletky sú v porovnaní s klasickým kusovým drevom trojnásobne drahšie. Ďalšie náklady zatiaľ nie sú známe, ak nerátame možné zmeny projektu. Pec spotrebúva počas prevádzky elektrický prúd. Výhodou je veľká čistota, luxus – nenosíme drevo, popol sa vynesie dvakrát za vykurovaciu sezónu. Atmosféra ohňa z peletkovej pece je síce podobná ako tá, ktorú vytvára klasická pec, ale klasiku nenahradí.
Obstavané a vstavané spotrebiče
Ich hlavným predstaviteľom je kozubová vložka. Je to vlastne transportná pec. Inštaluje sa a funguje aj bez obstavby. Následne sa obstavia a dosahuje žiadané parametre. Zaužívané typy vložiek sú pre energeticky úsporné domy menej vhodné. Hľadáme vložky s nízkym výkonom a dlhodobým horením. Nízky výkon pri obvyklom horení kusového dreva nemožno dosiahnuť jednoducho.
Dlhodobé horenie dreva zabezpečuje tzv. horné odháranie paliva a ťažká šamotová výstelka ohniska. Tu sa skĺbi novátorstvo (horné horenie) a tradícia (ťažká výmurovka). Spaľovanie je rovnomerné a palivo dokonale dohorí. Výstelka zabezpečuje dobrú teplotu horenia. Oheň pre svoju potrebu spotrebuje asi 10 % aj viac ním vyrobeného tepla. Ak by sme mu ho odobrali, zhasne (niečo podobné ako studený motor v zime, dupnete na plyn a motor zhasne). Nemá podmienky na spaľovanie. Preto sa odporúča kozubová vložka so šamotovou výstelkou a s kombinovaným spaľovaním. Možno použiť roštové a horné odháranie.
1190149
Vladimír Institoris
Úspornými a ekonomickými riešeniami do moderných zateplených domov sú nasledovné možnosti obstavby kozubovej vložky:
• Ťažká obstavba
Ide o trendové riešenie. Prebytkové teplo vyrobené mohutným horením sa ukladá do ťažkých stien obstavby. Výkon je pomalší, rovnomerný, teplo sa akumuluje.
• Akumulačné jadro v obstavbe
Na vylepšenie akumulačných vlastností sa môže realizovať aj akumulačná výplň do jestvujúcej obstavby. Je to v podstate veľká hromada (aj 120 kusov) šamotových tehál poukladaná vo voľných priestoroch medzi vložkou a obstavbou. Vzduch môže obtekať. Toto riešenie je vhodné ako dodatková úprava, nie je plnohodnotné.
a) Možným riešením v nízkoenergetickom dome je veľmi ťažká akumulačná pec. Teplo sa uloží do jej plášťa, ktorý ho pomaly vydáva. Ťažkú pec potrebujeme v dome, ktorý má malú akumulačnú schopnosť. |
b) V niektorých nízkoenergetických domoch sú inštalované akumulačné vnútorné steny, do ktorých sa počas vykurovania ukladá teplo (hrubé omietky, vnútorné priečky z klasických tehál, nepálených tehál, kameňov) a odtiaľ sa postupne vydáva von. Tu možno použiť aj ľahšie pece. Nepríjemnejšie môže byť len krátkodobé intenzívne kúrenie. To však možno riešiť typom spotrebiča a citlivou obsluhou. (kresby: Vladimír Institoris) |
• Ľahká obstavba
Ako trvalý zdroj tepla je nevhodná do moderných zateplených domov. Rýchly nábeh teplôt priskoro prehreje dom a teplo sa nedá uskladniť. Uplatní sa v domoch s vnútornou akumulačnou vrstvou. No i tak vzniká v prvej fáze horenia nepríjemné prehriatie.
Pomalé horenie
Novšie konštrukcie kozubových vložiek využívajú tzv. horné odháranie. Palivo horí aj niekoľko hodín. Vzduch na spaľovanie sa privádza zhora nad vrstvu paliva. Kyslík potrebný na horenie musí postupovať proti plameňom a horenie je pomalé. V zaužívanom roštovom horení vzduch prichádza roštom. Postupuje spolu s plameňmi a masa paliva sa doslova celá vychytí horieť a blčať. Ako najvhodnejšia je kombinácia vložky s pomalým horením a ťažkej obstavby.
Náklady sa pohybujú od 1 200 € (vložka), drahší typ 2 500 €, obstavba od 2 000 €, kompletná dodávka od 2 800 do 5 000 €.
1190168
Vladimír Institoris
Výhody kozubových vložiek a ľahkých spotrebičov
Ľahkou kozubovou vložkou možno aj rýchlo a krátkodobo prikúriť. Teplo máme do dvoch hodín, aj skôr. To oceníme v prechodnom období.
Dodávané typy kozubových vložiek možno ľahko napojiť na domové kúrenie teplou vodou a podobne. Tu sa však zvyšujú náklady. Pozor, nepleťme si kozubovú vložku s plnohodnotným kotlom na vykurovanie. Vložku chápeme ako doplnkový a rezervný zdroj tepla.
Úpravy jestvujúcich domov
Po zateplení domu sa často stáva, že pôvodná kozubová vložka má neúmerne vysoký výkon. Tu pomôže výmena obstavby za ťažkú. Možná je aj rekonštrukcia vložky na čiastočné horené spaľovanie. Nie je však vhodná v každom prípade. Po dodatkových úpravách starších domov musíme rátať s nákladmi aj na úpravy vložiek. Výmena obstavby stojí približne 3 000 €, kompletná výmena spotrebiča do 5 000 €.
Stavaná pec
Po mohutnom nástupe kozubových vložiek sa pomaly dostáva k slovu aj stavaná pec.
Dokáže teplo naakumulovať aj na 24 hodín. (Ťažká obstavba kozubovej vložky to dokáže asi na 12 hodín.) V dobre utesnenom a zateplenom dome tak niekedy postačí kúriť každý druhý deň. Stavaná pec funguje samostatne, no dá sa napojiť aj na elektronickú reguláciu. Postupne si razí cestu nová generácia ťažkých akumulačných pecí vážiacich aj 2 tony. Stavaná pec sa šije na mieru. Môže byť omietaná či kachlicová. V ekologických stavbách sa začína nanovo uplatňovať aj nepálená hlina.
Nevýhody stavanej pece
Stavba trvá dlhšie ako obostavba vložky, niekedy aj 3 týždne. Typizovanú kozubovú vložku obstavajú šikovní majstri za 3 dni.
Do stavaných pecí sa zatiaľ zriedkavo montuje ohrev vody. Je to atypická práca.
Pec je pomerne drahý špás, náklady sa môžu vyšplhať až na 15 000 €, no dá sa realizovať i sčasti svojpomocne a ekonomicky za 3 000 €. Pri stavbe je potrebná súhra objednávateľa a realizátorov. Treba si uvedomiť, že realizácia pece si vyžaduje čas a konzultácie s dodávateľom, navyše, nie vždy si možno vybrať z katalógu. Je to teda investícia náročná aj na čas, a ten je, samozrejme, takisto drahý.
Výhody stavanej pece
Vykurovanie stavanou pecou je príjemné. Väčšina opýtaných popisuje príjemnejší pocit z tepla zo stavanej pece ako z tepla, ktoré vydáva obstavaná kozubová vložka alebo ľahká kovová piecka. Stavaná pec je atypický skvost domu. Môžu sa vyhotoviť drobné detaily naozaj na mieru. Rieši sa aj skladovanie paliva na dennú potrebu, čo nie je vždy uplatniteľné pri typizovaných kozuboch. Napriek výhodám stavané pece predstavujú približne 10 % z celkového objemu realizácií.
Fínsky typ
Fínska pec je veľmi ťažký typ pece. Pomaly sa udomácňuje aj u nás. Je vhodná do zateplených domov ako hlavný zdroj kúrenia. Môže byť omietaná alebo z režného muriva. Zo Škandinávie pochádzajú aj ťažké kamenné pece. Dodávajú sa ako stavebnice, vyrábajú sa z odrody mastenca (nemecky speckstein, anglicky soapstone – slaninkovec alebo mydlovec; dodnes sa nenašiel adekvátny hovorový slovenský názov). Tieto pece môžu vážiť až 1 200 kg a veľmi dobre akumulujú teplo. Sú však pomerne drahé, stoja aj 14 000 €.
Európsky typ
Tento typ pece je u nás známy ako tzv. izbová alebo sieňová pec. Je ľahšia, zvyčajne sa jej hmotnosť pohybuje do 1 000 kg. V nízkoenergetickom dome sa však dá použiť len s obmedzeniami. Preto vzniká novší typ, akýsi hybrid – veľmi ťažká kachľová pec. Klasická kachľová pec sa plošne i váhovo zväčšuje. Výtvarné pôsobenie takéhoto „nakysnutého“ telesa je pomerne ťažkopádne. Sme v štádiu prehodnocovania nového vývoja európskej pece pre potreby energeticky úsporného domu.
1190151
isifa.com
Otvorené ohniská a kozuby
V novej ére domov sa skoro vôbec nerealizujú. Použitím otvoreného kozuba v nízkoenergetickom dome sa tento dom už nespráva ako nízkoenergetický. Naopak, môže sa stať, že aj malý výkon otvoreného kozuba utečie hore komínom.
Takýto kozub potrebuje na horenie veľa vzduchu. Mohutný komín preto musí mať protipól – hrubé potrubie privádzajúce vzduch zvonku do kozuba. Komínová klapka nie je dostatočne tesná a zateplená. V čase mimo prevádzky sa otvorený kozub stáva chladičom domu.
Aj pre tieto dôvody sa v moderných domoch realizuje veľmi málo otvorených kozubov. Vyžadujú mnoho dodatkových riešení, technických detailov, atypických vzduchotechnických kominárskych výrobkov a podobne. Navyše, niektoré riešenia nie sú definované normou, preto sú problémy pri schvaľovaní kozubov.
Porovnanie veľkosti spotrebiča a jeho výkonu
Pri rovnakom výkone musí byť chýbajúca povrchová plocha nahradená vysokou teplotou.
a) Aby malý spotrebič dosiahol výkon, musí mať veľkú povrchovú teplotu (niekedy až 250 °C), čo môže byť nepríjemné, ba až nebezpečné. V úspornom dome je použitie týchto spotrebičov nevhodné.
b) Kachľová pec alebo vložka máva povrch asi 5 m2 a povrchovú teplotu 60 °C. Použitie klasickej kachľovej pece v nízkoenergetickom dome je rizikové a vyžaduje vysokoodborné úpravy i montáž.
c) Ťažká akumulačná pec alebo hypokaustová pec je najvhodnejšia do nízkoenergetického domu. Nepotrebuje iné zdroje energie alebo počítač. Podobne sa správa aj ťažká obstavba kozubovej vložky. (kresby: Vladimír Institoris)
Vladimír Institoris
Porovnanie veľkosti spotrebiča a jeho výkonu Pri rovnakom výkone musí byť chýbajúca povrchová plocha nahradená vysokou teplotou. a) Aby malý spotrebič dosiahol výkon, musí mať veľkú povrchovú teplotu (niekedy až 250 °C), čo môže byť nepríjemné, ba až nebezpečné. V úspornom dome je použitie týchto spotrebičov nevhodné. b) Kachľová pec alebo vložka máva povrch asi 5 m2 a povrchovú teplotu 60 °C. Použitie klasickej kachľovej pece v nízkoenergetickom dome je rizikové a vyžaduje vysokoodborné úpravy i montáž. c) Ťažká akumulačná pec alebo hypokaustová pec je najvhodnejšia do nízkoenergetického domu. Nepotrebuje iné zdroje energie alebo počítač. Podobne sa správa aj ťažká obstavba kozubovej vložky. (kresby: Vladimír Institoris)
Kozuby na bioalkohol
V ponuke trhu sa zjavujú aj kozuby na bioalkohol. Nepotrebujú komín. (Nahrádzajú otvorené kozuby, ktoré by boli v nízkoenergetickom dome problematické.) Predávajú sa ako spotrebiče s tepelným výkonom, hoci by sa mali používať len ako dekoračné príležitostné zdroje. Tak to definuje aj TÚV a DIN. Pri spaľovaní liehu vzniká značné množstvo CO2, ktoré sa musí odvetrávať. Pri spálení 1 kg liehu treba vymeniť približne 150 m3 vzduchu, aby koncentrácia vznikajúceho CO2 bola na hladine stanovenej normou.
Naše predpisy však zatiaľ tento problém neriešia.
Vykurovanie energeticky úsporných domov klasickým spotrebičom je nová problematika. Pri jej riešení nás čaká ešte veľa pokusov a omylov. Dôsledkom toho budú aj domy s tepelnou nepohodou, nekonečné prestavby pecí a špina v už zabývaných domoch, odymené steny, možno i popáleniny. Ale k vývoju patria aj omyly. Treba s tým rátať a treba urobiť všetko pre to, aby ste sa nestali obeťou nevydareného pokusu práve vy.
Klasická pec funguje bez elektriny, bez počítača. Jej životnosť je až 25 rokov. Možno ju vnímať ako záchranný čln, ako zopár konzerv v komore či fľašu vína v pivnici, keby niečo.
1190153
isifa.com
Praktické rady
• Vzduch – vzduch – vzduch
Energeticky úsporné a zateplené domy sú maximálne tesné, ba až vzduchotesné. Používať v takomto dome pec na klasické palivo je problematické, ba až životu nebezpečné. Pec či spotrebič je naozaj spotrebičom vzduchu. Vysáva ho z domu, no dnu už neprúdi. V komíne začne búchať, zadymuje sa do miestnosti. Ku každému spotrebiču, kozubovej vložke alebo uzavretej peci je nutné privádzať vzduch potrebný na horenie. Na tento účel slúžia rôzne potrubia. Spoliehať sa len na to, že vzduch stačí priviesť napríklad pootvorenými oknami (mikroventiláciou), nie je schodná cesta. Ak zakúrime, potom od jedného okna ťahá studený vzduch. Výrobcovia a dodávatelia stavaných pecí neuvádzajú v návodoch objem vzduchu potrebný na horenie. Až počas realizácie stavby, keď je problém už na svete, sa dodatočne hľadajú možnosti. Riešenie problematiky je však ešte len v plienkach. Pri zadávaní lokálnej pece do nízkoenergetického domu treba tento problém konzultovať s viacerými odborníkmi. Sami často pec v nízkoenergetickom dome nepovažujú za problematickú. Dodatočne sa však hľadá vinník – zlý komín, zlá pec. No podstata uniká – malinká diera do domu, ktorou prúdi vzduch.
• Rutinérstvo v praxi
Je najnebezpečnejším zdrojom nedorozumení a nefunkčností klasických pecí v nízkoenergetických domoch. Tepelnotechnickým výpočtom sa zvyčajne iba stanoví potreba tepla pre daný objekt. Hľadá sa vykurovacie teleso s požadovaným výkonom. Kúpi sa, postaví alebo inštaluje a – nefunguje, ako má. Pri rutinérskom výpočte sa pozabudlo na nové vlastnosti utesnených domov, napríklad na akumulačné vlastnosti vnútorných stien, celkovú dispozíciu miestností i nábytku. Niektoré domy sú síce izolované, ale aj superľahké. Teplo neakumulujú. Pri nesprávnej voľbe vykurovacieho telesa je výsledkom neznesiteľné teplo. Naopak, ak dom má akumulačné steny, neodporúča sa umiestiť doň ťažkú, napríklad hypokaustovú pec. Na posúdenie situácií nemáme jednoduché vzorce. Výpočet by bol veľmi zdĺhavý a výsledky nie sú zaručené. Hľadanie je v mnohých prípadoch nielen logické, ale aj intuitívne. Viac o problematike vedia stavitelia (zatiaľ skôr netradičných) energeticky úsporných domov. Rutinér je nebezpečný. Všetko vie a nič nie je problém. Odborník váha, dokonca môže byť neistý do poslednej chvíle.
Kategória:
Energia
Zdieľať článok
