Ako si vážime ľudovú architektúru? Ohodnoťte s nami niekoľko slovenských dreveníc
Dokážeme si ich uchrániť v ich prirodzenej kráse alebo sa premenia na gýč a turistickú atrakciu? Ako si vážime svoju tradičnú ľudovú architektúru? Po desaťročiach nezáujmu svitá na lepšie časy a moderné ekotrendy obracajú pozornosť aj na tradičné slovenské drevenice.
Unikátne drevenice v Čičmanoch s ornamentálnou výzdobou, pôvodne vápennou maľbou na ochranu dreva s motívmi tunajšej výšivky. Tieto drevenice sú dôkazom filigránskosti a technickej vyspelosti slovenských tesárov v minulosti, ktorým nechýbalo estetické cítenie.
V čase, keď sa stavali drevenice, ešte nevedeli vyrobiť sklo s väčšími rozmermi, takže okná sú členené na malé časti. Na ich veľkosť vplývali aj vedomosti a praktické skúsenosti o úniku tepla, a preto boli čo najmenšie, najmä v severných častiach Slovenska.
Dreveníc v pôvodnom stave sa už veľa nezachovalo, ale práve v nich by sme mali hľadať vzor a inšpiráciu výstavby na vidieku. Svojou primeranosťou, mierkou adekvátnou k prostrediu, citlivým zasadením do krajiny či farebnou estetikou a použitými materiálmi sú vzorom overeným skúsenosťami mnohých generácií, na ktorých treba stavať.
Našťastie, existujú aj takí, ktorí pochopili krásu našej tradičnej horskej zrubovej architektúry a aj po rekonštrukcii a adaptácii na moderné bývanie dokázali zachovať to pekné, čo drevenica ponúka. (Až na ten satelit. Ale dobre, chápeme.)
Architektúra slovenských dreveníc dlho odolávala módnym vplyvom a novým slohom vo vývoji architektúry, pretože sa vždy pri ich výstavbe preferovala funkcia. Základom bol súzvuk s prírodou a využívanie miestnych, ľahko dostupných materiálov.
Veľmi dôležité je, aby samotní majitelia dreveníc pochopili, že pri kontrolovanej adaptácii ide o dobrý zámer zachovať našu históriu a nielen o samoúčelné byrokratické obmedzovanie.
Toto nie je architektúra s prvkami tradície. Tvári sa síce ako drevenica, ale z guľatiny sa u nás nestavalo, toto je prvok privezený zo zámoria a iných krajín. Prečo sa neobzrieme okolo seba a nehľadáme inšpiráciu v miestnych stavebných tradíciách, ktoré sú rokmi overené u nás? Prečo sem vnášame prvky, čo sem nepatria?
A toto je absolútna neúcta k vlastnej histórii! Naozaj neexistoval iný spôsob tienenia okna ako táto facka drevenici?
Výstavba drevenice bola v minulosti spojená so skúsenosťami miestnych tesárov. Dôležitý bol správny výber stromu a jeho výrub v správnom čase, ako aj vedomosti o tom, ktorou stranou bol strom otočený ku konkrétnym svetovým stranám, kde je jeho štruktúra hustejšia a kde redšia a ako sa drevo v budúcnosti prehne pri postupnom zosychaní. Možno by bolo dobré sa nad tým zamyslieť pri výstavbe nových dreveníc.
Adaptácia dreveníc na nové funkcie, predovšetkým rekreačné, alebo ich prispôsobovanie modernému spôsobu života by malo byť viac kontrolované. Práca pamiatkarov a architektov, ktorí sa zaoberajú touto problematikou, by mala byť automatickou súčasťou zásahov do týchto vidieckych stavieb. {R1}