Nie je eko ako eko. Ako si vybrať stavebné materiály, ktoré naozaj nepoškodzujú zdravie ani planétu?

Súčasný svet je presýtený termínmi ako prírodný, zelený, bio či udržateľný. Komplikované je aj zvoliť si materiál, ktorý bude nielen zdravotne neškodný a ohľaduplný k životnému prostrediu, ale splní aj ďalšie požiadavky – rozumné vstupné a nízke prevádzkové náklady, úspora, trvácnosť, odolnosť, spoľahlivosť a dlhá životnosť. Pozrime sa preto, čo si pri výbere stavebných materiálov všímať.

5 kritérií ekomateriálov

Ekologický stavebný materiál alebo produkt je v súlade so životným prostredím a rešpektuje prírodné zákonitosti. Musí však spĺňať aj ďalšie kritériá:

• Materiál sa vyrába z obnoviteľnej suroviny.
• Alternatívne sa recykluje, resp. ponúka kombináciu obdivoch možností.
• Surovina sa získava čo najbližšie k miestu výroby aj výstavby.
• Materiál sa spracúva udržateľným spôsobom.
• Pri výrobe ani v prevádzke neuvoľňuje žiadne škodliviny, čiže látky, ktoré poškodzujú prostredie okolo nás a priamo či nepriamo negatívne vplývajú na naše zdravie.

Materiálom bez obsahu škodlivých látok hovoríme netoxické. Ale pozor, toxické produkty si ľudia často automaticky spájajú s chémiou, všetko chemické však nemusí byť nevyhnutne škodlivé. Podľa čoho teda rozoznať zdravé od nezdravého?

Strašiak so skratkou VOC

V prvom rade treba sledovať, či materiály obsahujú tzv. VOC, čo je skratka pre prchavé organické zlúčeniny. Nachádzajú sa v rôznych výrobkoch a už pri bežnej teplote a tlaku sa vyparujú do ovzdušia, teda aj do obytných priestorov. Predstavujú potenciálne nebezpečenstvo pre naše zdravie. Dokážu ovplyvniť nervovú sústavu, spôsobiť podráždenie dýchacích ciest alebo alergie, pri dlhodobom vystavení dokonca zapríčiňujú rakovinu.

K najčastejším VOC patrí napríklad formaldehyd, ktorý obsahujú najmä lepidlá, nájdete ho aj v drevotrieskach, nábytku a textíliách. V lakoch a vo farbách sa zasa môže vyskytovať benzén, toluén či xylén.

Medzi ďalšie prchavé organické zlúčeniny sa zaraďujú tetrachlóretylén, ktorý sa používa na odmasťovanie a čistenie, trichlórmetán známy aj ako chloroform či diizokanáty – tie nachádzajú uplatnenie v stavebníctve pri výrobe stavebnej chémie a produktov na báze polyuretánov a epoxidov, ako sú lepidlá na parkety, izolácie, stierky, škárovacie hmoty, laky a nátery.

Organické prchavé látky často odhalíte aj podľa typického zápachu. Pri používaní takýchto farieb a lakov nezabudnite dobre vetrať. Zdroj: Shutterstock

Ako odhalíte škodlivé látky?

Pripravte sa na to, že pri výbere ekologických a neškodných produktov vás neminie trochu štúdia, prípadne dôkladná porada s odborníkmi. Ani nulový obsah VOC totiž nemusí znamenať, že máte vyhraté. Napríklad latexové farby často obsahujú petrochemické látky, ktoré sú takisto škodlivé.

Nespoľahnite sa teda len na „pekný“ názov, ekologické prívlastky a prázdne marketingové frázy. Pred kúpou si všímajte etikety a bezpečnostné listy produktov. Pýtajte sa predajcov a výrobcov na zloženie výrobkov a preverujte si vplyv neznámych látok v ich zložení.

VOC sa zvyčajne udávajú v gramoch na liter (g/l) alebo v gramoch na kilogram (g/kg). Ak materiál nemá byť rizikový, musí spĺňať normu, ktorá stanovuje prípustný obsah prchavých látok. Ten sa môže líšiť vzhľadom na typ materiálu a miesta, kde sa použije. Napríklad materiály určené do interiéru, ktoré majú priamy kontakt s ľuďmi, by mali mať nižšie hodnoty VOC než materiály, ktoré sa umiestňujú v exteriéri, kde je tolerancia ich výskytu vyššia.

Mnohé predpisy v rámci územia EÚ trebárs povoľujú obsah VOC vo farbách v interiéri maximálne 30 g/l. Materiály sa potom označujú buď ako produkty či materiály bez VOC, s nízkym obsahom VOC, alebo nízkoemisné, čiže buď vôbec neznečisťujú prostredie, alebo minimalizujú vypúšťanie škodlivých chemických látok do ovzdušia. A to nielen počas ich aplikácie, ale aj po nej. Práve materiály s nízkym obsahom prchavých látok sú vhodným kompromisom, pokiaľ si nemôžete dovoliť čisto prírodné materiály.

Úrovne prchavých organických látok (VOC) môžu byť v exteriéri päťkrát vyššie než vnútri. Zdroj: Shutterstock

Pomôžu vám ekoštítky

Je jasné, že málokto z bežných kupujúcich sa vyzná v stavebnej chémii a ekológii. Ako teda zistiť, či daný materiál spĺňa kritériá ohľaduplnosti voči prírode?

Pri výbere vám môžu pomôcť certifikované ekologické štítky. V Európe poznáme okolo 60 značiek, ktoré označujú ekologicky priateľské stavebné produkty a materiály. Jednou z najznámejších je EPD, čiže environmentálne vyhlásenie o produkte. Výrobca ho spracúva ako komplexnú správu, a to na základe platných noriem (napr. ISO 14025 alebo EN 15804). Ponúka prehľad o všetkých stránkach a vplyvoch daného produktu na životné prostredie v rámci celého životného cyklu, čiže vrátane jeho likvidácie.

V celej Európe je tiež dobre známy štítok EU Ecolabel, resp. ekoznačka. Udeľuje sa výlučne na základe toho, či daný stavebný materiál spĺňa minimálne environmentálne a zdravotné normy vo svojej kategórii.

Zarátava sa sem jednak spôsob získavania základných surovín, obmedzenie škodlivých látok v prísadách, samotný výrobný proces, ale aj nakladanie s odpadmi a charakter obalu. Na Slovensku podobný certifikát poznáme pod menom environmentálne vhodný produkt, v susednej Českej republike sa tento štítok nazýva ekologicky šetrný výrobek alebo ekologicky šetrná služba.

Certifikačná spoločnosť Eurofins zasa vytvorila „nálepku“ Indoor Air Comfort Certification, ktorou môžu výrobcovia preukázať, že ich stavebné alebo nábytkové produkty majú nízke emisie organických prchavých látok. Špecificky v prípade podláh a podlahových lepidiel sa zaviedla značka FloorScore®. Pečať kvality z hľadiska komplexných zelených štandardov dáva produktom aj známy certifikát natureplus®.

Pri výbere produktov sa vždy pýtajte na zloženie výrobkov. Zdroj: Shutterstock

Nie je drevo ako drevo

Ak sa rozhodnete zamerať sa na zdravé stavebné materiály, existuje množstvo vhodných alternatív. K ekologickej klasike patrí aj drevo či bambus. Aj tu však treba vyberať rozumne, a to najmä pri drevených výrobkoch.

Samotné drevo je totiž nielen vynikajúci izolant, ale neobsahuje ani žiadne organické prchavé látky. Pri kúpe dreva a výrobkov z neho si však všímajte aj to, či má certifikát FSC (Forest Stewardship Council). Znamená totiž prísľub, že surovina sa vypestovala v lesoch, o ktoré sa lesníci starajú ekologickým spôsobom, a že aj ťažba dreva prebehla citlivo s ohľadom životné prostredie. Vlastníci tohto certifikátu musia na udelenie značky splniť až 56 kritérií. Potom je, samozrejme, dôležité, akými nátermi drevo ošetríte, aby dokázalo vzdorovať vrtochom počasia, slnku i prípadnej vlhkosti. Zdravou alternatívou sú rastlinné oleje či tmely na báze sóje, prírodných voskov alebo sadry.

Bambus sa ako rýdzo prírodná surovina považuje za materiál budúcnosti. Je absolútne čistý, lebo sa pestuje bez pridaných hnojív, a teda neobsahuje žiadne škodlivé chemické látky. Dokáže sa tiež extrémne rýchlo obnovovať a vhodný je aj na výrobu pevného a trvácneho nábytku, ktorého výroba nevyžaduje náročné technológie zaťažujúce prostredie.

Do tretice treba spomenúť aj korok ako obnoviteľný materiál s čistým prírodným zložením. Vyrábajú sa z neho okrem iného aj podlahy. Zabudnúť netreba ani na linoleum, ktoré je zmesou živíc ľanového oleja, korku aj zvyškov dreva – v súčasnosti pritom nejde o zabudnuté retro, ale o moderný materiál, ktorý slávi svoj návrat a rovnako prispieva k zdravému bývaniu.

Všímajte si štítky a certifikáty na výrobkoch. Zdroj: Shutterstock

Vrátime sa k hline?

Tehly tiež môžeme považovať za zdravý ekologický materiál, vyrábajú sa totiž z hliny a prímesí, ktoré neobsahujú škodliviny. A hoci výroba pálených tehlových blokov si stále vyžaduje veľké množstvo energie, producenti ju dokážu znižovať spätným využívaním tepla pri výpale. Vyrábajú sa zo suroviny, ktorá sa ťaží v blízkosti tehelne a navyše sa dá recyklovať. Neobsahuje ani toľko vlhkosti, pretože výrazný podiel stráca už pri výpale. Súčasne umožňuje prirodzený prestup vodných pár do exteriéru, takže znižuje riziko vzniku plesní.

Svoju pomalú renesanciu zažívajú aj nepálené tehly, hoci sa stále využívajú skôr výnimočne. Okrem dobrej regulácie vlhkosti, schopnosti akumulovať teplo a pohlcovať škodlivé výpary si poradia napríklad aj s elektrosmogom. Hlina často nachádza uplatnenie v kombinácii s drevom a so slamou, ktoré dokáže ochrániť pred pohlcovaním nadbytočnej vlhkosti a prispieva aj k požiarnej ochrane. Okrem hrubej stavby nesmieme zabudnúť ani na hlinené škridly, ktoré sa vyrábajú z prírodných zemných rúd a neobsahujú ropu ani chemikálie.

k prírodný stavebným materiálom bez obsahu škodlivých prchavých látok patria aj tehly či škridly z pálenej hliny. Zdroj: Nest/GAN

Zdravý sveter pre každý dom

K nízkoemisným patria aj prírodné izolačné materiály, ako ovčia vlna, slama či celulóza. Ich dôležitým prínosom je, samozrejme, aj výrazná energetická úspora. Slama má štyrikrát väčšiu izolačnú schopnosť než výplne stien zo sklenej vaty. Finálne stavebné výrobky sa vyrábajú lisovaním pod tlakom, vďaka čomu neobsahujú žiadne rizikové spojivá. Zvykne sa ešte oblepiť recyklovateľnou lepenkou, čím vzniká tzv. ekopanel, ktorý je robustný, pevný a zároveň ohňovzdorný.

Celulóza sa zvyčajne zhotovuje z recyklovaného novinového papiera či ďalších materiálov na báze dreva. Ovčia vlna sa považuje za biodegradovateľný a obnoviteľný materiál, keďže zvieratám pravidelne dorastá. Dobre pohlcuje vlhkosť, takže bráni kondenzácii vodných pár, a teda aj vzniku nepríjemných plesní. Zároveň je odolná proti hmyzu a škodcom.

 Aktívni bojovníci

Kým niektoré materiály prispievajú k zdravému prostrediu v dome svojou prírodnou povahou, iné vďaka špeciálnym technológiám dokážu priamo pôsobiť na toxíny v prostredí. Už spomenutá ovčia vlna sa správa ako „čistička“ vzduchu. Zlepšiť vnútorné prostredie pomáhajú aj vápenné omietky, ktoré majú nielenže dezinfekčné účinky a regulujú vlhkosť v interiéri (dokonca trikrát lepšie než sadrové omietky), ale takisto dokážu z okolitého vzduchu pohlcovať škodlivé látky. Dostupné sú aj sadrokartónové dosky, ktoré pohlcujú formaldehyd z ovzdušia, premieňajú ho na neškodné látky a súčasne bránia jeho opätovnému vylučovaniu. Takto znižujú jeho koncentráciu v interiéri až o 70 pecent.

Text Anna Salvová
Foto Shutterstock, Nest/GAN