Príbeh škaredého káčatka

10. 08. 2005
Zdieľať

Istotne poznáte rozprávku o škaredom káčatku, z ktorého sa stala krásna labuť. Tak niečo podobné sa stalo aj so sklobetónom. Začínal ako praktický, ale neveľmi estetický presvetľovací prvok, ktorý „zdobil“ fasády socialistických „kociek“ alebo výrobných hál. Našťastie časom sa podarilo využiť jeho skrytý potenciál a sklobetón sa vypracoval na vysnívaný architektonický prvok – elegantný, trendový a dokonalý v každom detaile.

Aj dnešné steny zo sklenených tvárnic sa murujú v podstate rovnako ako zdrvujúco nenápadité fasády, ktoré boli typické pre rodinné domy spred tridsiatich rokov. Dnes je však neporovnateľne širšia ponuka dezénov a farieb sklenených tvárnic a podstatne sa zvýšila úroveň vypracovania detailov. A tak pomocou dutých sklenených tehličiek môžeme pustiť svetlo tam, kam treba, a zároveň učiniť zadosť našej túžbe po originalite. Trochu bizarné spojenie krehkého skla s takým robustným materiálom, ako je železobetón, nás pritom provokuje skúšať jeho neuveriteľné možnosti – pri pohľade cez sklobetónovú podlahu sa nám zovrie žalúdok a práve preto sa po nej prechádzame pomaly a vychutnávame si adrenalínový pocit podobný jazde na horskej dráhe. Podobne silno na nás zapôsobí aj pohľad cez strechu na oblohu v búrke či pohyb pri priesvitnej fasáde na x-tom poschodí. Sklenené tvárnice sa tak napriek svojej priehľadnosti (alebo skôr práve vďaka nej) stali v modernej architektúre neprehliadnuteľným prvkom.

Sklobetón sa presťahoval


Príbeh škaredého káčatka

27259

Moderný sklobetón presunul svoje hlavné pôsobisko z exteriéru do interiéru a s týmto posunom v situovaní súvisel aj posun v kvalite a vypracovaní detailov. Vďaka novým materiálom a technológii výstavby sa vzhľad a pravidelnosť sklobetónových rastrov približujú k dokonalosti a precízne vyhotovené škáry bez najmenšej chybičky sú dokladom sofistikovanosti tejto konštrukcie. Nové typy tvárnic ponúkajú množstvo farieb a dezénov, umožňujú elegantne ukončiť stenu v priestore a vytvoriť brilantné voľné rohy. Niektoré prvky sú konštruované tak, že na hotovej stene sú škáry široké iba dva milimetre, takže zvonka vidíte stenu takmer z čistého skla a železobetón ostáva ukrytý vnútri konštrukcie. Na vnútorných hranách týchto tvárnic je navyše nanesená kovová vrstva, ktorá odráža svetlo z okolia podobne ako zrkadlo a sklobetónová stena sa potom ligoce ako interiérový šperk. Na sklobetónovej tvárnici môže byť dokonca z jednej strany tenká, asi dvojmilimetrová vrstva mramoru, vďaka čomu vznikne priesvitná stena so štruktúrou kameňa a s charakteristickým žilkovaním. Stena z takýchto zaujímavých sklenených prvkov je potom naozajstným útokom na zmysly (i keď, pravdupovediac, aj útokom na peňaženku, pretože jedna skleneno-mramorová tvárnica stojí až okolo 900 korún; aj pri sklobetóne totiž platí: čím lacnejšie, tým jednoduchšie).

Kam s ním?


Príbeh škaredého káčatka

27252

Steny zo sklobetónu sa v interiéri uplatnia najmä vtedy, ak chceme rozdeliť miestnosť na dve časti a pritom potrebujeme zachovať denné svetlo aj v kúte bez okien alebo ak potrebujeme miestnosť bez okien (v takejto situácii sa najčastejšie ocitá kúpeľňa) presvetliť cez steny. Deliaca priečka zo sklobetónu je síce pevná (a je takpovediac definitívnym riešením), ale nie je to tehlová stena a v priestore pôsobí veľmi ľahko – akoby bol rozdelený len farbou alebo svetlom. Pomocou sklobetónu možno napríklad v izbe vytvoriť spací, pracovný alebo jedálenský kút, v kúpeľni originálne vyčleniť miesto na sprchovanie alebo efektne a zároveň prakticky oddeliť záchod od kúpeľne či kúpeľňu od spálne a pod. Možnosti sú naozaj široké, a to nielen v interiéri, ale aj v exteriéri – zo sklobetónu sa dajú postaviť rovné aj zakrivené steny, priečky zalomené aj s nepravidelným zakončením, môžu sa z neho vytvárať v stenách obrazce podľa fantázie a používa sa aj na stropné a strešné konštrukcie, klenby a kopuly.

Florencia alebo Duchcov


Príbeh škaredého káčatka

27257
Ivan Karlík

U nás sa môžete stretnúť so sklobetónom českej a talianskej výroby – talianske tvárnice pod názvom Vetroarredo a české so značkou Vitrablok. Medzi talianskym a českým sklobetónom nie je rozdiel v kvalite , ale líšia sa šírkou ponuky a cenou. Podobne ako pri nábytku, keramike či automobiloch taliansky dizajn určuje trend aj v tejto oblasti. Taliansky sklobetón ponúka viacero špecialít, tvarových, farebných a vzorových možností ako český, český je zas cenovo dostupnejší (to je asi hlavný dôvod, prečo sa u nás používa častejšie). Rozdiely sú aj v niektorých ďalších detailoch. Napríklad tvárnice farbené v dutine sú z produkcie Vitrablok a nie sú vhodné do exteriéru, tvárnice z produkcie Vetroarredo sú farbené v hmote a môžu sa používať v interiéri aj exteriéri. Talianske matné tvarovky sú leptané veľmi jemne – chemicky, český matný sklobetón má pieskovaný povrch s hrubšou štruktúrou a ochranným nástrekom. (Matné tvárnice sú chránené fóliou, ktorá sa odstraňuje až po začistení steny, čím sa odstráni prácne čistenie.)

Dokážete si vybrať?


Príbeh škaredého káčatka

27255

Nové farby, odtiene a vzory dnes ponúkajú obrovské množstvo alternatív stvárnenia sklobetónových konštrukcií. Modrá, akvamarínová či zelená vnesú do priestoru ľahkosť a pocit chladivej čistoty, ružová, žltá a bronzová dodajú svetlu príjemnú mäkkosť, sivá a biela nevtieravo a neutrálne podčiarknu eleganciu interiéru. Ďalšie možnosti sa otvárajú vďaka rôznym úpravám povrchu, ako sú matovanie, vlnkovanie, raster či diagonálny vzor.

A bude svetlo…

Svetlo, ktoré prichádza do interiéru cez sklenenú tvárnicu, je mäkké, rozptýlené a rovnorodé a tvárnice zabezpečujú rovnomerné osvetlenie interiéru bez ohľadu na počasie alebo denný čas. Svetelná priepustnosť čírych tvárnic je pri kolmo dopadajúcom svetle asi 80 %, čo približne zodpovedá bežnému dvojsklu. Pri farebných tvárniciach sa priepustnosť pohybuje od 50 do 70 %, podľa farby a sýtosti. Voľbou farebnosti tvárnic teda možno ovplyvniť množstvo vstupujúceho svetla a zároveň vytvoriť zaujímavé farebné efekty v interiéroch aj exteriéroch. Farebnosť a dezén tvárnic majú vplyv aj na priehľadnosť sklobetónovej steny – číre a hladké tvárnice umožňujú pohľad z interiéru do okolia (ale aj naopak), vzorovaný, matný a farebný sklobetón zas vytvára intímne zákutia.

… a teplo


Príbeh škaredého káčatka

27256

Steny zo sklenených tvárnic dosahujú súčiniteľ prechodu tepla (U) 2,34 W/(m2.K1)a tepelný odpor (R) až 0,26 m2.K/W. Vďaka týmto parametrom môže sklobetón zabezpečiť v interiéri dostatok svetla a zároveň dobrú tepelnú pohodu – v zime sa obmedzí únik tepla do exteriéru, v lete zas prehrievanie interiéru. Vysoký tepelný odpor zároveň zabraňuje kondenzácii vodných pár na vnútornom povrchu sklobetónových fasád (takýto problém nastáva v prípade moderných tvaroviek iba pri extrémnych mrazoch).
Tepelnoizolačné vlastnosti sklobetónu pritom vyplývajú z technológie výroby sklenených tvárnic – polovice tvarovky sa zvárajú za tepla, preto je vzduch vnútri tvaroviek po vychladnutí pod nižším tlakom (vytvorí sa čiastočné vákuum). Tým sa zlepšia tepelnoizolačné vlastnosti sklobetónu na podobnom princípe ako pri vákuovanom dvojskle okien.

V tichu a v bezpečí

Vďaka vákuu vnútri tvárnic má sklobetón nielen lepšie izolačné vlastnosti než bežné dvojsklo, ale aj výborne tlmí hluk (tepelno- a zvukovoizolačné vlastnosti sklobetónu možno porovnať s konštrukciami z klasických murovacích materiálov). Sklobetónové steny zároveň odolávajú vysokému zaťaženiu aj ohňu, takže ich nezdolá ani vietor, ani zemetrasenie či požiar, ani vaše trochu divšie deti. Pri použití oceľových výstuží sú sklobetónové steny vlastne nepreniknuteľné. A ak predsa len nastane drobná deštrukcia, netreba búrať celú stenu, stačí vymeniť poškodené tvárnice.

Polykarbonát

Na prvý pohľad vyzerá ako sklobetón, ale tvarovky sú vyrobené z iného materiálu – z plastu. Výhodou polykarbonárových tvaroviek je najmä nízka hmotnosť (plastová tvárnica váži len niekoľko dekagramov, sklobetónová asi 2 až 7 kg) a jednoduchá montáž na spôsob skladačky. Nevýhodou je obmedzená ponuka farieb a dezénov, pomerne vysoká cena (jedna polykarbonátová tvárnica stojí asi 400 Sk, sklenená od 70 Sk) a oproti sklu nepomerne nižšia životnosť. Polykarbonátové tvárnice sú určené iba do interiéru a o ich tepelnoizolačných vlastnostiach či požiarnej odolnosti vôbec nemá zmysel hovoriť. Hodia sa na vytvorenie ľahkých interiérových deliacich stien a konštrukcií napríklad pri rekonštrukciách podkrovia, kde sa pre nízku únosnosť pôvodných stropov nemôže použiť klasický sklobetón alebo tam, kde potrebujeme stenu iba dočasne. Polykarbonátová skladačka sa totiž dá ľahko rozobrať.

Konštrukčné zásady


Príbeh škaredého káčatka

27272

Steny zo sklenených tvárnic nie sú nosné. Preto nesmú byť namáhané nijakým vonkajším statickým zaťažením (okrem vlastnej hmotnosti) a musia byť úplne oddelené od okolitých konštrukcií dilatáciou. Ďalším dôvodom na použitie dilatácie je skutočnosť, že pri zmene teploty (zohrievanie za slnečných dní alebo ochladenie za mrazivých nocí) sklenená konštrukcia mení svoje rozmery – sťahuje sa a rozťahuje. Na tento pohyb musia byť vytvorené podmienky, inak by tlakom na okolité konštrukcie sklenené tvárnice popraskali. Maximálne rozmery dilatačného celku sú pri sklobetónových stenách 6 x 6 m (viacnásobne zakrivené steny sa delia v bodoch zmeny krivosti).
Sklobetónové steny medzi interiérom a exteriérom sa osádzajú do oceľových U-profilov, v interiéri sa môže dilatácia vytvoriť pomocou pružnej polyuretánovej peny. V prípade interiérových priečok nie sú teplotné zmeny veľmi dramatické, preto sú aj objemové zmeny materiálu len minimálne. Naopak pri exteriérovej fasáde je správne dilatovanie sklobetónových konštrukcií veľmi dôležité. Nevhodná alebo nedostatočná dilatácia je hlavnou príčinou praskania sklobetónových tvaroviek.
Škáry sklobetónových stien, teda medzery medzi sklenenými tvárnicami, vyplnené cementovou maltou alebo betónovou zmesou, sú široké minimálne 2 mm, maximálne 16 mm. Podľa rozmerov a umiestnenia steny (v interiéri alebo na rozhraní interiéru a exteriéru) sa odporúča použiť v každej alebo v každej tretej škáre oceľovú výstuž a vo všetkých kríženiach ju pevne spojiť (napr. viazacím drôtom). Výstuž sa používa na zvýšenie pevnosti konštrukcie, pri stenách širších ako 2 m vždy vo dvojiciach, v horizontálnom aj vertikálnom smere. Spojením výstuže a betónu vznikne v škárach medzi tvárnicami pevná železobetónová mreža.
Na sklobetónové podlahy a stropy sa používajú špeciálne tvárnice s podstatne hrubším, až dvojcentimetrovým sklom (prípadne aj s protišmykovou úpravou) a medzery medzi tvárnicami majú hrúbku až 3 cm. Hrubšia je aj oceľová výstuž v pásoch betónu.

Čím sa spája sklobetón?


Príbeh škaredého káčatka

27263

Sklobetónové tvarovky sa spájajú pomocou betónovej zmesi alebo cementovej malty, novinkou je špeciálna zmes Vetromalta, ktorá je vhodná na spájanie aj škárovanie sklobetónu (v ponuke je biela a sivá, ale dá sa aj zafarbiť pigmentmi.) Je mrazuvzdorná a odolná proti vode, jej hlavnou výhodou je trvalá pružnosť, takže škáry v sklobetónovej konštrukcii nepraskajú. Okrem klasického železobetónového systému možno sklenené tvárnice spájať aj pomocou drevených profilov (farbu dreva si možno vybrať podľa farebnosti interiéru). Konštrukcia je rozoberateľná a kotví sa do podlahy, stropu a priečky.

Murovanie

Pri murovaní sa odporúča používať plastové dištančné vložky (krížiky), ktoré zabezpečia úplne rovnakú vzdialenosť medzi sklenenými tvárnicami, urýchľujú výstavbu a umožňujú uložiť tvárnice na sucho a skontrolovať rozmery steny pred použitým malty. Môžete si vybrať škáru s hrúbkou od 2 do 16 mm. Krížiky sú tvarované tak, aby sa medzi tvárnice zmestila aj roxorová výstuž, a ostávajú v konštrukcii aj po vymurovaní (odstránia sa z nich iba čelné plôšky). Tvarované múry (napríklad oblúky, ktoré sú dnes veľmi moderné v sprchovacích kútoch) sa robia zo štandardných sklobetónových prvkov, ktoré sa do požadovaného tvaru osádzajú podľa šablóny, na oblúky s malým polomerom sa používajú tvarovky s polovičnou šírkou. Existujú aj špeciálne krížiky, ktoré zabezpečia, aby škáry oblúkovej steny boli pravidelné a zároveň vnútorné užšie než vonkajšie.
Zo sklobetónu možno aj predpripraviť panely s potrebnými rozmermi. Takáto montáž je výhodná najmä pri horizontálnych konštrukciách, ale pri stenách sa tým zbytočne komplikuje manipulácia a dolaďovanie detailov.

Najčastejšie chyby

Najčastejšou chybou (a to nielen pri sklobetóne) je, že sa šetrí na nesprávnom mieste – na spájanie sa použije nevhodné stavebné lepidlo len preto, že je lacnejšie, a sklobetónová stena sa vyškáruje lacnejšou hmotou na keramické obklady. Tá je však určená do menších medzier a na materiál s menšou tepelnou rozťažnosťou a tak škáry po čase popraskajú (v prípade sprchovacích kútov sú trhliny nielen chybičkou krásy, ale môže cez ne aj presakovať voda). Častou chybou je aj to, že sklobetónová stena sa „utopí“ pod okolitými podlahami. S ukladaním tvaroviek treba začať v dostatočnej výške – spodný rad by mal byť minimálne 1 cm nad úrovňou okolitých podláh, pričom treba rátať s hrúbkou všetkých vrstiev (sklobetónová stena sa väčšinou realizuje v štádiu hrubej stavby celého objektu na podkladový betón). Vhodné je začať ju soklom, ktorý sa nakoniec môže napríklad obložiť keramikou.

Kategória: Materiály
Tagy: materiál murovanie sklobetón svetlo teplo
Zdieľať článok

Diskusia