
Od sálavých až po konvekčné pece
Podľa prevládajúceho spôsobu odovzdávania tepla sa pece rozdeľujú na sálavé (akumulačné), konvekčné (teplovzdušné) a kombinované. Klasikou sú sálavé kachľové pece – sú postavené zo šamotu, veľmi kvalitného žiaruvzdorného materiálu. Ich vnútro tvorí okrem ohniska premyslený systém dymovodov.
{R1}
K typickým vlastnostiam akumulačných kachľových pecí patria veľká zotrvačnosť a sálavý ohrev, ktoré vyplývajú z ich základného stavebného materiálu – keďže ťažká žiaruvzdorná keramika má vysokú akumulačnú schopnosť, pec bude rovnomerne odovzdávať do miestnosti príjemné sálavé teplo ešte hodiny potom, ako v nej prestanete kúriť. To, ako dlho bude odovzdávať akumulované teplo do miestnosti, záleží na jej konštrukcii – podľa hrúbky stien sa pece rozdeľujú na ľahké, stredne ťažké a ťažké. Rovnako pomaly ako chladnú, sa však tieto pece aj rozkurujú – plný vykurovací výkon dosiahnu v závislosti od konštrukčného typu za dve a viac hodín. Aby sa teda naplno využili výhody akumulačnej pece, treba sa v nej naučiť kúriť.
Kachľové pece môžu byť aj kombinované – kombinuje sa pri nich sálavé vykurovanie s teplovzdušným. Zjednodušene možno povedať, že pec je vovnútri rozdelená na dve časti – prvá, teplovzdušná, obsahuje kozubové ohnisko, dym z nej však nejde priamo do komína, ale prechádza druhou, akumulačnou časťou pece s typickými prieduchmi (ťahmi) v konštrukcii. Spotreba paliva v kombinovaných peciach je vyššia ako v čisto sálavých, avšak nižšia ako v kozube. Ich výhodou je aj to, že z teplovzdušnej časti sa môžu viesť rozvody aj do vzdialenejších častí domu – praktickým riešením je využívať sálavé teplo v hlavnom dennom priestore, v ktorom pec stojí, a teplovzdušné vývody nasmerovať do ostatných miestností. Kombinovaná pec po dokúrení neudržuje teplo tak dobre ako sálavá. Jej výkon závisí od konštrukcie, kvality kozubovej vložky aj práce kachliara.
V tomto roku uvádza značka Romotop na trh niekoľko noviniek v oblasti kozubových vložiek a kozubových pecí s teplovodným výmenníkom. Slúžia nielen ako príjemný doplnok domácnosti, z ktorého sála teplo, ale predovšetkým ako významný zdroj energie na vykurovanie. Kozub s teplovodným výmenníkom je určený na zapojenie do vykurovacieho systému – môže ohrievať vykurovaciu vodu, ktorá cirkuluje v radiátoroch, aj vodu na priame použitie.
Romotop
Teplovzdušná kachľová pec pracuje na podobnom princípe ako teplovzdušný kozub – vzduch z miestnosti sa vtiahne do vnútra kachlí, vedením popri vykurovacej vložke sa ohreje a výduchovou mriežkou sa vyvedie späť do miestnosti. Teplo sa teda z väčšej časti odovzdáva konvekciou. Rozdiel oproti teplovzdušnému kozubu je najmä vo vzhľade, ktorý pripomína klasickú sálavú kachľovú pec. Ohrievaný vzduch a splodiny prechádzajú kachľami oddelene, takže teplý vzduch možno viesť samostatným vykurovacím kanálom aj do ďalších miestností.
Kozubové pece
Kozubové pece sa väčšinou kupujú ako hotový výrobok – na výber sú desiatky typov. Majú uzatvorené ohnisko prístupné cez veľké dvierka zo žiaruvzdorného skla a vonkajší plášť najčastejšie z liatiny alebo ocele, môže však byť aj z glazovaných keramických kachlíc, ktoré výborne akumulujú teplo a rovnomerne ho odovzdávajú do miestnosti, alebo z prírodného kameňa (veľmi dobre akumuluje teplo napríklad obklad z mastenca). Ohnisko sa na zvýšenie výkonu obkladá šamotovými alebo inými žiaruvzdornými a akumulačnými doskami.
Kozubové pece sú v podstate zariadenie konštrukčne podobné teplovzdušným kozubom – teplo z ohniska sa odovzdáva vzduchu, ktorý prúdi medzi jeho stenami a plášťom pece a potom ďalej do miestnosti, prípadne ho naakumuluje a neskôr sála vonkajší obklad. V porovnaní s kozubom je však ich výhodou jednoduchšia inštalácia, nižšie nároky na priestor aj nižšia cena.
Na spaľovanie využívajú primárny, sekundárny (môže byť predhriaty), niekedy aj terciálny vzduch, ktorými sa reguluje spaľovanie a vykurovací výkon a zvyšuje efektívnosť. Primárny vzduch sa privádza pod rošt, sekundárny vstupuje do pece obvykle nad dvierkami tak, že obmýva sklo, čím bráni jeho zadymeniu, a prípadný prívod terciárneho vzduchu vedie do hornej časti zadného priestoru ohniska. Vo väčšine kozubových pecí sa dá kúriť aj s otvorenými dvierkami, treba však zabezpečiť dostatočný prívod vzduchu, aby sa dym nedostával do miestnosti.
Plusy a mínusy sálavých pecí
Výhodou je nízka spotreba paliva – prikladať stačí približne dvakrát za deň. Sálavé vykurovanie je zdravé a teplo je v miestnosti rozložené rovnomerne.
Nevýhodou sálavých pecí je vyššia cena a dlhšie rozkurovanie (môže trvať aj celý deň) – odporúčajú sa preto do domov, ktoré sú trvalo obývané. Treba v nich tiež vedieť kúriť.
Plusy a mínusy kombinovaných pecí
Výhodou pece s kombináciou sálavého a teplovzdušného vykurovania alebo s hypokaustovým vykurovaním je, že sa pomerne rýchlo rozohreje (dá sa teda používať v trvalo obývanom dome, ale aj napríklad na chalupe) a to, že teplo z teplovzdušnej časti sa dá rozviesť do viacerých miestností.
Nevýhodou oproti sálavým peciam je o niečo vyššia spotreba paliva – závisí jednak od kvality vložky, jednak od zhotovenia pece. Na šikovnosti kachliara tiež záleží, či dokáže predísť prípadným problémom s prúdením vzduchu.
Dbajte na bezpečnosť
Všetky spomínané vykurovacie zariadenia musia byť umiestnené v dostatočnej vzdialenosti od horľavých predmetov a povrchov, na bezpečnosť treba dbať aj v mieste, kde odvádzaný dym prechádza horľavým stropom a strechou. Rúry na odvod dymu zo zariadenia musia zodpovedať rozmerom na napojenie tak na spotrebiči, ako aj na komíne. Dôležité sú tiež pravidelné kontroly a čistenie. Napríklad v kozubových peciach treba pravidelne kontrolovať priechodnosť v mieste odvodu splodín – ak sa priehradky pod dymovodným hrdlom zanesú popolčekom, znižuje sa výkon zariadenia. Kontrolovať treba aj stav šamotových dosiek v ohnisku a pohyblivosť regulačných prvkov primárneho aj sekundárneho vzduchu.
Plusy a mínusy teplovzdušných pecí
Výhodou je, že teplo sa vyprodukuje pomerne rýchlo (sú teda výhodné na víkendové kúrenie) a dá sa rozviesť do viacerých miestností – do izieb v okolí pece alebo priamo nad ňou aj bez ventilátora, do vzdialenejších pomocou kozubového ventilátora. Výhodou je aj jednoduchšia a rýchlejšia výstavba.
Nevýhodou je nerovnomerné rozloženie tepla v miestnosti a v dome a pomerne veľká spotreba paliva (tá však záleží od kvality vložky). Prikladať teda treba pomerne často, a keď oheň dohorí, pec i miestnosť vychladnú rýchlejšie ako pri sálavých typoch pecí.
Plusy a mínusy kozubových pecí
Výhodou je najmä rýchla a jednoduchá inštalácia – nevyžadujú si žiadnu stavebnú prípravu, stačí ich iba napojiť na komín a umiestniť na nehorľavú podlahu alebo nehorľavú podložku (teplovzdorné tvrdené sklo, kov alebo sklokeramickú dosku). Nezaberú veľa miesta a nároky na prierez komína sú menšie než pri kozuboch. Dokážu vyhriať aj viac miestností a sú dobrým záložným zdrojom tepla, dajú sa však využívať aj na varenie a pečenie – môžu byť vybavené varnou platňou, rúrou na pečenie alebo otočným roštom v ohnisku.
Nevýhody sú v podstate totožné s teplovzdušnými pecami a vyplývajú najmä z charakteru konvekčného vykurovania. Kozubové pece modernej konštrukcie však majú vyššiu účinnosť, a tým aj menšiu spotrebu paliva. Výrobcovia sa totiž neustále snažia konštrukčnými úpravami zlepšiť ich vlastnosti – napríklad šamotovou doskou umiestnenou nad ohniskom, na ktorej dohorievajú splodiny, sa z nich získa energia, ktorá by inak nevyužitá unikla komínom.