Zobytnenie podkrovia vás môže stáť vyše 100 000 eur, vraví architekt. Oplatí sa to?
Skvelá predstava zobytniť povalu, ktorá doposiaľ slúžila len na odkladanie nepotrebných vecí nemusí dopadnúť podľa očakávania. Preto je lepšie si ešte pred začatím rekonštrukcie dať stavbu preveriť skutočným odborníkom. Čo býva pri prácach najnákladnejšie a kedy sa zobytnenie podkrovia neodporúča, sme sa pýtali architekta Ing. arch. Martina Doršica z projektu spoločnosti VELUX RenovActive.
V akých prípadoch by ste určite neodporúčali pokus o rekonštrukciu podkrovia?
Rekonštrukcia podkrovia – jeho využitie a zobytnenie – závisí od viacerých faktorov, ktoré majú vplyv na celkovú výslednú ekonomiku riešenia.
V prvom rade je to technický a statický stav dreveného alebo iného krovu – či existujúca konštrukcia unesie skladbu strechy so všetkými vrstvami od novej strešnej krytiny až po vnútorný sadrokartón, respektíve iný obklad (drevený, preglejkový, z cementotrieskových dosiek).
Nemenej dôležitá je stropná konštrukcia nad prízemím, respektíve podlažím pod strechou, ktorá musí uniesť zaťaženie bytovej prevádzky. Najlepšie fungujú železobetónové stropné dosky alebo keramické skladané stropy. Drevené trámové stropy sa musia náročne vystužovať, poprípade komplikovane spevňovať, čo môže mať vplyv na bývanie v nižšom podlaží.
Čo je zvyčajne najnákladnejšie na premene pôjdu na obytné miestnosti?
Najnáročnejšie úkony sú: nový stužujúci veniec, následne nový krov a stuženie stropnej dosky. Keď treba vykonať všetky opatrenia naraz, je to nákladné. Okrem toho treba riešiť prístup, teda miesto na schodisko, po ktorom sa pohodlne dostanem do priestoru podkrovia.
Aký je postup pri takejto rekonštrukcii? Čím by sme mali začať?
Jednoznačne odporúčam obhliadku dvomi odborníkmi – architektom a statikom. Ideálne je, ak spolupracujú.
Zobytnenie podkrovia často znamená zároveň aj úpravu strechy alebo priamo novú strechu. Čo treba brať do úvahy pri rekonštrukcii strechy?
Tepelnotechnické vlastnosti. Strecha je zmenami teploty a klimatických podmienok najviac zaťažovaná plocha. Musí zvládnuť teplo, chlad, zrážky, zaťaženie slnečným žiarením, UV a podobne. Netreba zabúdať ani na spôsob presvetlenia priestorov – izieb pod strechou.
Strecha zároveň dostáva novú úlohu – treba do nej umiestniť strešné okná, pretože obytný priestor potrebuje prirodzené svetlo. Je možné osadiť strešné okná šetrne – bez veľkých búracích prác?
Strešné okno je najjednoduchší a najbezpečnejší spôsob, ako presvetliť podkrovie. Zároveň je relatívne efektívny, to znamená, že menšia plocha zasklenia postačuje na dostatočné množstvo denného svetla – parameter činiteľ dennej osvetlenosti a dĺžku insolácie. To je čas v priebehu roka, keď je potrebné obytný priestor presvetliť (insolovať) z hygienického hľadiska, a to v porovnaní s fasádnym, respektíve vertikálnym zasklením – oknom. Nutné je však zároveň projektovať aj tepelnú ochranu zvonku – vonkajšie screeny alebo rolety.
S akými chybami sa pri výbere strešných okien stretávate u bežných majiteľov domov? A, naopak, čo by ste pri ich výbere vypichli ako najdôležitejšie?
Najčastejšie sa okná poddimenzujú, čo platí aj pre fasády. Často nie je zabezpečený výhľad sediacej osobe v obytnej miestnosti, čo sa dá charakterizovať ako nesplnenie požiadavky pre obytnú miestnosť podľa normy STN 73 4301 Budovy na bývanie.
Keď podkrovie slúži len ako pôjd na odkladanie zbytočností, zvyčajne naň chodíme po rebríku či strmom skladacom schodisku. Ak ho chceme využiť ako obytný priestor, potrebujeme schodisko. To však zaberá priestor v hlavnom obytnom podlaží. Na čo by mali majitelia domov myslieť pri plánovaní schodiska na zobytnené podkrovie? Aké materiály sú dnes obľúbené?
Schodisko v rodinnom dome musí mať vždy šírku 90 cm, do podkrovia to platí takisto. Pri novom schodisku treba nájsť vhodné miesto z hľadiska dispozície a prevádzky, aby nezavadzalo a bolo na mieste pri komunikačných trasách v dome, ale môže tvoriť aj zaujímavý výrazný prvok v obývacom priestore popri stene.
Schodisko sa technicky rieši ako takzvané samonosné, kotvené v podlahe a strope, alebo podmurované, respektíve vybetónované. V prípade, že v dome chýba, je to relatívne veľký zásah.
Architekt veľmi rád používa a priznáva konštrukčný materiál schodiska: pohľadový betón a sklenené zábradlie alebo kovové nosné prvky, drevené stupne a zábradlie z ťahokovu, prípadne aj zvárané tenké platne zo stabilizovaného hrdzavého kovu (corten). Určite však nie je spôsobom súčasného vyjadrenia vyrezávané drevené rustikálne schodisko.
Ak je to možné, schody by mali byť osvetlené aj priamym denným svetlom.
V akých cenových reláciách sa pohybuje celková premena podkrovia na obytný priestor, keď hovoríme iba o stavebnej časti bez zariadenia pri dome, povedzme, z 80. rokov?
Nie je možné odhadnúť rekonštrukciu cenovo, pretože prípady domov sa veľmi líšia aj technicky, aj objemovo a nakoniec aj mierou zásahu. Niekomu postačuje zateplenie, schody má a celý priestor podkrovia ponechá otvorený. V inom prípade môžeme potrebovať kompletnú novú konštrukciu a spevnenie spodnej stavby.
V 80. rokoch sa stavali domy relatívne masívne, a teda stropy sú väčšinou vyhovujúce a nosné a nie je problém s chýbajúcim stužujúcim vencom. Viac problémov môže vytvoriť azbestocementová krytina alebo chýbajúca výška pod šikmou strechou.
Náklady sa môžu pohybovať od 100-tisíc eur vyššie pri získaní od 60 do 100 m2 novej obytnej plochy.
Text: Sabína Zavarská
Foto: Martin Matula
Zdroj: časopis Môj dom