Povrchová úprava stien

Dokončovacie dekoračné omietky ponúkajú množstvo štruktúr a farieb. Netradičnú štruktúru na omietke dosiahnete použitím špeciálnych štruktúrovaných valčekov, stierok alebo štetcov. Možno ju využiť na zdôraznenie určitej steny alebo stavebného prvku, napríklad kozuba. Nevýhodou je, že sa na nej viac usádza prach. 

Najstaršou a najznámejšou štruktúrovanou omietkou je mníchovská drsná omietka. K obľúbeným patria aj drsná, rustikálna a šľachtená omietka – môžu sa natierať alebo zhotovovať z prifarbenej omietkovej zmesi, ktorá vytvára výslednú farbu omietky. Štruktúrovaný efekt možno doplniť kombináciou viacerých farieb, čo pridáva omietke na plastickosti. 

Dokonalá kópia mramoru, tzv. benátska štuka, sa dá dosiahnuť špeciálnou štukatérskou technikou – nanášaním špeciálneho tmelu pomocou špachtle. Tmel sa jemne zbrusuje a po zaschnutí sa pridá ďalšia vrstva už v konkrétnej farbe, do ktorej sa zamiešajú ďalšie odtiene. Ich súhra vytvorí výsledný mramorový efekt. Nakoniec sa povrchová vrstva ošetrí voskom, ktorý štuke dodá vodoodolnosť a lesk. Výhodou benátskej štuky je trvanlivosť, umývateľnosť a odolnosť proti vlhkosti. Prináša výsledný efekt s nádychom luxusu a starých čias, ale len za predpokladu perfektne zvládnutej realizácie. Vynikne najmä pri správne zvolenom osvetlení. 

Z dekoračného hľadiska je zaujímavá aj bavlnená omietka, ktorá ponúka veľký rozsah štruktúr od jemných až po vzhľadovo neopracované. Do základného materiálu omietok sa pridávajú zafarbené viskózové vlákna – tak vznikajú mramorované omietky s farebnými akcentmi alebo aj s rovnomerným zafarbením. Na vytvorenie estetických efektov sa využívajú aj vlákna zafarbeného polyesteru, sľudy, granitu, perlete.

 

Každý farebný náter vytvorí na existujúcom podklade, respektíve omietke novú vrstvu. Pritom môže zabezpečovať niekoľko funkcií: dekoratívnu, ľahkú údržbu, zušľachtenie steny i ochrannú. Náter preto vyberajte nielen podľa tohto, na aký podklad ho budete nanášať, ale aj podľa toho, ktorý z týchto cieľov chcete dosiahnuť.

Dôležitými vlastnosťami farebných náterov sú priedušnosť, krycia schopnosť a stálofarebnosť. Priedušnosť znamená, že farba neuzavrie mikroskopické póry v omietke a dýcha. Krycia schopnosť vyjadruje sýtosť farby, jej schopnosť prekryť farebné rozdiely v podklade a schopnosť svetlého odtieňa zakryť pôvodný tmavý náter. Stálofarebnosť je odolnosť farby predovšetkým proti pôsobeniu priameho slnečného svetla.

V minulosti sa používali na nátery stien a stropov rôzne prípravky. Bohatá paleta ponúkala výber od jednoduchých vápenných náterov bielym vápnom cez vápenno-kazeínové farby až po rôzne farebné hlinky. Oproti moderným disperzným náterom mali tieto náterové materiály výrazné nevýhody – predovšetkým pokiaľ išlo o ich trvanlivosť, odolnosť proti oteru a poveternostným vplyvom, kryciu schopnosť a podobne.

V súčasnosti sa pri náterových látkach používajú predovšetkým syntetické disperzie. Jednotlivé zložky týchto farieb nie sú rozpustené, ale dispergované – plávajú v nich v podobe najmenších častíc bez toho, aby sa usadzovali alebo oddeľovali. Ako spojivá sa používajú akrylové živice alebo latex.

Pri natieraní nových povrchov a renovovaní starých stien je správna príprava podkladu jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu a pekný vzhľad finálneho farebného filmu. Impregnácia, ktorá by mala byť zvolená v závislosti od druhu podkladu a záverečného náteru, preniká hlboko do podkladu, spevní ho, zmenší jeho absorpciu a podstatne zlepší priľnavosť vnútorných tmelov a farieb na steny. Dôležité je penetrovať staré i nové podklady.

Tapety si v posledných rokoch získali veľkú popularitu. Okrem možnosti jedinečne stvárniť priestor ponúkajú aj výhody, ako sú lepšia údržba, umývateľnosť a bezproblémová demontáž.

Môžete si vybrať medzi dvomi základnými druhmi – jednovrstvovými a dvojvrstvovými. Tie prvé tvorí jeden pás papiera alebo fólie. Dvojvrstvové tapety sú odolnejšie a pevnejšie – sú vyrobené z dvoch vrstiev papiera alebo z jednej papierovej vrstvy doplnenej vrstvou z ďalšieho materiálu.

 

Tapety vždy pred lepením a strihaním skontrolujte – rovnaké musí byť číslo tapety a výrobná šarža. Nezabudnite si uschovať baliace lístky od tapiet pre prípad, že by ste v budúcnosti potrebovali dokúpiť tapetu rovnakého vzhľadu. Reklamovať môžete len celé kotúče s baliacim lístkom.

 

Výber farby a vzoru tapety by mal byť podriadený veľkosti miestnosti a netreba zabúdať ani na strop. Veľmi nízka miestnosť bude pôsobiť vyššia, keď strop otapetujete svetlou či bielou tapetou a na steny použijete jednofarebnú tapetu v svetlých odtieňoch. Optické zníženie miestnosti s vysokým stropom docielite, keď kombináciu dvoch tapiet prerušíte vodorovne umiestnenou bordúrou alebo bordúru využijete na ukončenie steny pri strope, prípadne použijete na strope tmavšie farby. Malá miestnosť sa opticky zväčší, keď zvolíte tapety svetlejších farebných odtieňov s drobnejším vzorom alebo jednofarebné a iba jednu zo stien (bez dverí a okien) otapetuje tapetou s veľkým vzorom. Veľká miestnosť sa zútulní, keď zvolíte tapety tmavších farieb a na väčšine stien budete mať väčšie vzory.

 

Obkladanie stien zvyšuje mechanickú odolnosť povrchu stien, odolnosť proti vlhkosti, ale aj tepelnú či zvukovú izoláciu. Pomocou vnútorných obkladov možno vytvoriť moderný interiér zodpovedajúci vysokým estetickým a technickým nárokom. Mnohé obkladové materiály používané v exteriéri sa využívajú dnes aj na obklady v interiéroch. Najčastejšie sa stretávame s obkladmi stien na báze dreva, kameňa a keramiky.

 

Drevené interiérové obklady

Obložením stien a stropov i mnohých konštrukcií meníme vzhľad interiéru, a tým aj jeho architektonické pôsobenie. Podmienkou je správna voľba druhu obkladu, materiálu, povrchovej úpravy, ako aj skutočnosť, či montáž (realizáciu) budete robiť sami, alebo ju zveríte do rúk profesionála. 

Drevené obloženie sa zväčša kladie na neomietnuté a dokonale suché steny. Dôležité je, aby bol interiér správne temperovaný. Na obklad stien a stropov nesmie pôsobiť vlhkosť stúpajúca od zeme ani kondenzovaná voda. Obloženie by nemalo priliehať bezprostredne na podklad, vhodné je nechať medzeru 20 až 30 mm. Túto medzeru zabezpečí nosná konštrukcia z lát alebo montážnych rámov, na ktorú sa obloženie pripevňuje.

Na obklady stien a stropov sa používajú drevené dosky (fošne, hranoly, hranolky) z masívu alebo dosky a iné prvky vyrábané priemyselným spracovaním drevín.

Na obklady stien sa najčastejšie používa masívny smrek (svetlé, veľmi smolnaté drevo), borovica (žltkastá beľ, červenohnedé jadro), smrekovec (žltkastá beľ a červenohnedé až červenofialové jadro), jedľa (sivobiela až hnedosivá), lipa (žltá až hnedobiela), breza (žltá, sivá alebo hnedobiela), dub (žltkastá až svetlohnedá beľ, svetlé jadro). Z tropických drevín sa často používa tík (s belavou a sivou beľou, zlatožltým až hnedozeleným jadrom).

 

Korkový obklad

Korkový obklad pri kvalitnom návrhu, montáži a ošetrení vylepší nielen vzhľad, ale aj fyzikálne vlastnosti miestnosti (tepelná a zvuková izolácia). Dobre „dýcha“ a pôsobí veľmi príjemným dojmom. Na obklady stien sa používa prírodný alebo lakovaný tenší variant s hrúbkou 2 až 3 mm vo forme štvorcov asi 30 × 30 cm alebo kotúča s rozmerom asi 1 × 0,6 m. Po nanesení lepidla na určitú časť steny sa na lepidlo postupne prikladajú jednotlivé diely. Dôležité je ich umiestniť tak, aby sa tesne dotýkali hranami. Nakoniec treba obložené časti pretrieť valčekom, aby dobre priľnuli k podkladu.

 

Keramické obklady

U ľudí majú výsostné postavenie. Na trhu je široká ponuka farieb a vzorov, vybrať si môžete aj z povrchovej úpravy. Vyrábajú sa v lesklých aj matných variantoch, s drsnejšou glazúrou, s imitáciou kresby prírodného kameňa aj s netradičným reliéfom. Keramické obklady sa výborne kombinujú, využiť môžete horizontálne alebo vertikálne členenie listelami, kombináciu jednoduchého vzhľadu s prírodnými či rustikálnymi motívmi, malé formáty – mozaiky či obklady vo veľkých rozmeroch. Vďaka kombinácii viacerých rozmerov môžete dosiahnuť zaujímavé vizuálne priestorové efekty a individuálne vyjadriť priestor podľa požiadaviek osobnosti. Mozaika dnes plní nielen dekoratívnu funkciu, ale čoraz častejšie sa používa na ochranu stien pred pôsobením nepriaznivých vplyvov. Mozaika však nemusí byť len keramická, ale aj sklenená, mramorová, z antikora, plastu či iných netradičných materiálov. Veľkou prednosťou je jej aplikácia aj na tvarovo komplikované priestory a rozličné zaoblené objekty. Efektný vzhľad dodá akémukoľvek priestoru tak vo väčších plochách, ako aj na vybraných detailoch vo forme dekoračného doplnku. Výhodou sklenenej mozaiky je prepúšťanie svetla, odľahčenie priestoru a vytvorenie neopakovateľnej farebnej nálady.

Obklady z kameňa a tehál

Prírodný kameň v interiéri podčiarkuje luxus a zvýrazňuje estetiku priestoru. Medzi najbežnejšie používané druhy kameňa patria mramor a žula. Na obkladanie sa používa aj pieskovec, travertín, vápenec, bridlica, syenit a rozličné druhy lomového kameňa. Kameň má veľkú hmotnosť, preto sa na obklady využívajú tenké dosky s rôznymi hrúbkami (závisí od druhu kameňa). Pri žulách a mramoroch sa dajú robiť tenkostenné obklady s hrúbkou asi jeden centimeter, štandardne sa však robia obklady hrubé dva až tri centimetre. Tenkostenné kamenné obklady majú obmedzené formáty, najčastejšie s rozmermi 30 × 30 cm, pri žule aj 40 × 40 cm. Hrubšie obklady možno získať aj vo väčších formátoch.

Okrem tradičných žulových a mramorových obkladov sa na náš trh dovážajú ďalšie druhy kameňa v rozmanitých farebných odtieňoch. Štiepu sa na základe prirodzenej doskovej odlučnosti, aby vytvárali charakteristický drsný povrch. Kamene sa dovážajú ako dosky s hrúbkou od 12 do 50 mm s pravidelnými alebo polygonálnymi (nepravouhlými) tvarmi. Pri prírodných kameňoch treba počítať s nasiakavosťou. Keď zvlhnú, stmavnú, ale po odparení vody kameň znova nadobudne svoj odtieň. Existujú vodoodpudivé prípravky na kameň, ktoré čiastočne zabránia nasiakaniu. Umývaním sa však časom zotrú, takže náter treba opakovať.

 

Betónové obklady

Svojím charakteristickým, veľmi prirodzeným povrchom a sfarbením sú prakticky nerozoznateľné od prírodného kameňa. Obklady, ale aj dlaždice sa vyrábajú zo zmesi kvalitných kremičitých pieskov, bieleho alebo sivého cementu najvyššej triedy, či betónu, ktorý sa po celom priereze farbí špeciálnymi pigmentmi. Ich hrúbka – 1,5 až 2,5 cm, ponúka univerzálne využitie. Výhodnými vlastnosťami sú stála farebnosť, veľká pevnosť, odolnosť proti oteru, nenasiakavosť, paropriepustnosť a nízka hmotnosť. V ostatnom čase sa čoraz častejšie využívajú v bytových interiéroch, napríklad na vytvorenie dojmu starého vidieckeho tehlového muriva.

Tehlové obklady

Tehly sa vyrábajú v jednotlivých formách – tehliarska hlina sa premieša a obalí pieskom, aby sa neprilepila na steny formy, vypieskuje sa aj forma na správne hrubý povrch tehál. Farebné piesky vytvárajú po výpale na povrchu rôzne zafarbenie. Podľa sily, ktorou je hlina natlačená do formy, sa vytvárajú na stenách tehly potrebné „vrásky“, ktoré pripomínajú staré, ručne vyrábané tehly. Tehly sa vypaľujú pri teplote okolo 1 100 °C. Razené tehly sú vždy plné a majú štyri pohľadové strany.

Jemnejším variantom razených tehál sú obkladové pásiky, ktoré sa môžu vyrábať buď rezaním z razených tehál, alebo ťahaním. Ich hrúbka sa pri rezaní pohybuje okolo 23 mm, aby povrchová štruktúra pásikov nepopraskala. Ťahané obkladové pásiky sa vyrábajú v hrúbke 10 až 13 mm. Obkladové lícové pásiky možno použiť na obloženie stien, múrov – exteriérových aj interiérových.