Strecha v (ba)vlnke (2.)
Typický spôsob zateplenia predstavuje osadenie tepelnej izolácie medzi krokvy. Postup je pomerne jednoduchý.
Medzi krokvy
Strešný plášť musí byť pripravený s už aplikovanou poistnou difúznou kontaktnou fóliou. Pozor! Nesmie sa zabudnúť na typ plášťa – pokiaľ ide o jednoplášťovú či dvojplášťovú strechu, musí sa použiť správny druh fólie, ktorá umožňuje trvalý kontakt s izoláciou. V prípade, že ide o trojplášťovú konštrukciu, môže sa použiť iný typ difúznej fólie.
Rozmer izolácie, ktorá sa bude vkladať medzi krokvy, musí byť väčší o 20 mm ako vzdialenosť krokiev. Väčší rozmer izolácie pomôže lepšie vyplniť priestor medzi krokvami, bez medzier. Izolácia sa zvlášť neupevňuje, nelepí ani neskrutkuje. Z interiéru sa na strešný plášť aplikuje spojenou parotesnou fóliou (parozábrana, parobrzda). Spoje parotesniacej vrstvy treba vytvoriť s presahom minimálne 100 mm a prelepiť ich originálnou obojstrannou lepiacou systémovou páskou. Parozábrana musí presahovať rozmer plášťa aj o 5 až 10 cm, aby dostatočne izolovala v problematických miestach, ako je napríklad napojenie plášťa na pomúrnicu či na štítovú konštrukciu (spoje na omietku sa lepia tmelom). Plášť sa ukončí upevnením vnútorného obkladového materiálu – najčastejšie sadrokartónovej dosky.
| Upevnenie nadkrokvovej izolácie pri rekonštrukciina debnenie po demontáži krytiny z exteriéru. (foto: Isover) | Je dôležité dodržať správnu orientáciu zatepľovacieho materiálu. (foto: Isover) |
| Drevo vedie teplo štvornásobne lepšie ako izolácia. Preto je dôležité zatepliť nielen samotný strešný plášť, ale aj ostenia strešných okien. (foto: Isover) | Inštalačné priestupy sú nesmierne citlivým miestom, preto im treba venovať zvláštnu pozornosť. (foto: Isover) |
|
Špecifiká nadkrokvového systému Toto riešenie je náročnejšie na zaťaženie strešnej konštrukcie – je nevyhnutný statický výpočet! |
Hoci ide o overený a jednoduchý, finančne najmenej náročný spôsob, nie je dostačujúci. Zvyčajne sa aplikuje tepelná izolácia s hrúbkou podľa výšky krokiev, najčastejšie do 200 mm, ktorá má síce skvelé tepelnoizolačné vlastnosti, no únikom tepla nezabráni. Problém nie je v izolácii, ale v konštrukcii – drevo krokiev vedie teplo niekoľkonásobne lepšie ako minerálna izolácia a výsledný efekt nestačí. Výrobcovia uvádzajú pri takomto riešení hodnotu „magického“ U (súčiniteľ prechodu tepla) prinajlepšom 0,25 W/(m2 . K), čo zodpovedá hodnote D v známom energetickom štítku obvodového plášťa budovy. Čiže – z hľadiska energetických úspor nevyhovuje. Navyše, toto riešenie nespĺňa ani základné normové požiadavky – izolácia medzi krokvy dnes už nestačí.
Medzi a pod krokvy
Riešenie nie je vôbec komplikované. Jednoduchým pridaním ďalšej vrstvy tepelnej izolácie sa hodnota U pri piatich centimetroch izolácie zlepší na 0,16 W/(m2.K), ďalšia päťcentimetrová vrstva uberie z hodnoty U ďalšie stotinky – 0,11 W/(m2.K), keď sa podľa kategórií energetického štítku možno posunúť do kategórie C (vyhovujúca) až B (úsporná). Ďalším bežným variantom uvádzaným inými výrobcami je skladba 160?mm medzi krokvy a 80 mm pod krokvy. V prípade pasívnych domov sa bežne pohybuje hrúbka izolácie v súčte až 400 mm, vtedy hodnota súčiniteľa prechodu tepla U klesá až na 0,08 W/(m2.K).
Samozrejme, nestačí sa spoľahnúť iba na prostú hrúbku izolácie, záleží aj na type a vlastnostiach konkrétnej izolácie. Pri niektorých výrobkoch nestačí ani 300 mm na dosiahnutie zodpovedajúcich parametrov, iné typy izolácií majú parametre s oveľa lepšími hodnotami U pri rovnakej hrúbke.
Postup zatepľovania je rovnaký ako v prípade opísaného riešenia: aplikuje sa izolácia medzi krokvy. Potom sa upevní kovový rošt (používaný napríklad na montáž sadrokartónových obkladov), do ktorého sa vkladajú jedna alebo dve podkrokvové vrstvy, a ďalej sa aplikuje parotesniaca fólia a vnútorný obklad (tento postup platí pri montáži zvnútra – z interiéru, čiže zo spodnej strany).
