Atmosféra záhrady

Trojrozmerné ohraničenie

Hranice záhrady prebiehajú po hranici pozemku, ale zároveň vizuálne ohraničujú jej priestor. Záhrada je väčšia než plocha pozemku, na ktorom sa rozprestiera. Jestvuje (dvíha sa) v priestore nad vlastnou plochou. Smerom nahor je jej rozmer takmer neobmedzený (iba oblohou), napriek tomu ho na hraniciach pozemku pohľadovo rámcujú výšky záhradných prvkov a vrcholky stromov. Záhradný priestor teda charakterizujú tri rozmery: k dvom plošným (dĺžke, šírke) pristupuje tretí – výška priestoru, vymedzená jeho ohraničením. Priestor záhrady býva len výnimočne uzatvorený zo všetkých strán.

121363

Výška

Pomer medzi plochou záhrady a výškou ohraničenia priestoru je rozhodujúci pre celkový priestorový dojem. So zväčšujúcou sa výškou ohraničenia rastie uzavretosť priestoru. Výška ohraničenia zároveň zužuje záhradný priestor. Malé záhrady sa vysadením vysokých drevín po obvode budú zdať ešte menšie, zatiaľ čo väčšie záhrady s nízkymi okrajovými výsadbami zasa rozľahlejšie. Výška ohraničenia teda rozhoduje o uzavretosti alebo otvorenosti vnútorného priestoru, a tak ovplyvňuje atmosféru záhrady.

Aj výška ostatných prvkov musí byť v určitom pomere k rozmerom záhradného priestoru. Ak je výška prvku k ostatnému priestoru – okoliu – primalá, prestane ju pozorovateľ vnímať ako samostatnú veličinu. Napríklad výška trávy je zanedbateľná v pomere k celkovej ploche trávnika, preto ju ani nevnímame. Okrem domu a oplotenia líniovo (dĺžka prevláda nad výškou) pôsobia pergoly a prístrešky, ktoré bývajú vzdušné a ľahké (podľa konštrukcie), ale najmä stromy a kríky, vytvárajúce hlavnú hmotu záhrady v niekoľkých poschodiach (zväčša sú vyššie ako širšie, kríky však môžu mať rovnakú výšku aj šírku).

121369

Hustota

Rovnako ako výška je dôležitá aj hustota priestorového ohraničenia. Široké a husté výsadby drevín – zelené steny – pôsobia mohutnejším dojmom než úzke a riedke výsadby tvorené jednotlivými drevinami. Priaznivým dojmom pôsobí striedanie vyšších a nižších prvkov v okrajových výsadbách. Vegetačné skupiny môžu rámovať priestor, pričom sa na nich zastaví oko pozorovateľa, prípadne usmernia pohľad na objekty v diaľke. Pri otázke, či vnútorný priestor záhrady cielene otvoriť, alebo uzatvoriť výberom charakteru ohraničenia, má rozhodujúci význam jej bezprostredné okolie.

Vplyv okolia

Záhradný priestor vymedzujú reálne hranice plochy, ale pohľadovo ho ovplyvňujú aj susedné objekty. Ak je záhrada umiestnená v zástavbe, aj steny susedných rodinných domov ju pohľadovo vymedzujú a svojím stvárnením ovplyvňujú pobyt v nej (napr. nevzhľadné zadné trakty stavieb). V prípade pohľadového spojenia s krajinou (záhrada na svahu, na okraji zástavby) sa zasa dá dosiahnuť veľmi otvorené pôsobenie v širokom priestore, ktoré susedné útvary ovplyvňujú len málo. Zaujímavé sú bližšie pohľady na zoskupenia prírodných prvkov – les, aleja, okraj parku, stromy pri potoku, ovocný sad na svahu či vinohrad.

121366

121378

Možnosť vzdialenejšieho výhľadu na krajinu (rieku, bralo, hrad, les), zaujímavé miesta (mesto, kopec, zrúcanina) vytvorí vnútorné (človekom pociťované) spojenie s miestom a preciťovanie konkrétneho ducha miesta (genia loci). Ak tomu nebránia iné okolnosti, je dobré navrhnúť dom, obytné miestnosti a priestory, na ktorých je plánovaný oddych, tak, aby to boli miesta s peknou vyhliadkou. Treba dbať na to, aby vo výhľade z okien domu nebránili nevhodné a neestetické stavby umiestnené v blízkosti. Pohľad do krajiny má byť rámovaný, nie však obmedzený alebo zakrytý (napr. vysokým oplotením).

Vnútorné rozčlenenie

Záhrada plní rôzne funkcie a odohrávajú sa v nej rôzne aktivity. Zväčša ju treba rozdeliť na časti, t. j. vytvoriť diferencovaný systém menších priestorových jednotiek s určitými funkciami. Priestor pritom nesmie pôsobiť ako neprehľadný labyrint, nesmie však ani vyvolávať dojem prázdnej plochy. Prostriedkami na priestorové rozčlenenie záhrady sú nielen výsadby (stromy, kríky), ale aj architektonické prvky alebo vzájomné kombinácie jedných a druhých.

Umiestnením dominantných drevín (svojím vzhľadom sa odlišujú od okolia) môžeme, naopak, upozorniť na určitú aktivitu alebo vstup k nej vo väčšom priestore záhrady (napr. pod vysoký strom umiestnime posedenie, jazierko zdôrazníme výsadbou previslej vŕby či japonským javorom). Drevinami (živým plotom, skupinami kríkov, stromov) a výsadbami možno určité miesta v záhrade priestorovo ohraničiť alebo oddeliť a zachovať pritom ich (pohľadové) spojenie s okolím.

Optimálne ohraničenie

Vnútorná strana ohraničenia musí spĺňať aj estetické hľadisko. Rovná dlhá bariéra plného múru bez akéhokoľvek skrášlenia (napr. predsadbou drevín alebo popínavými rastlinami) nikdy nevytvorí pocit útulnosti rodinnej záhrady. Preto je ukončenie a rámovanie priestoru vegetačnou zložkou dôležité pri vytváraní intímnej atmosféry záhrady.

121375

Technické oplotenie

Oplotenie môže byť rôzne – od jednoduchého z priehľadného pletiva až po ohradový nepriehľadný múr. Oplotenie môže byť rovnaké po celom obvode pozemku alebo vo viacerých variantoch: od reprezentačného vo vstupnej časti cez účelové medzi susednými pozemkami až po ekologické náznakové na konci pozemku nadväzujúceho na krajinu. Plné ohradové múry po celom obvode zabraňujú vo výhľade, preto je optimálna ich kombinácia s priehľadnými časťami v niektorých úsekoch a doplnenie vegetáciou. Stromy, kríky, popínavky, kvitnúce trvalky môžu poslúžiť ako strihaný živý plot, voľne rastúce kvitnúce porasty zasa oživia holé steny (popínavky) alebo vytvoria špecifické efekty.

Popínavky majú tú výhodu, že zaberajú minimum miesta na ploche, kde korenia, ale ich vetvy môžu dosiahnuť až do výšky okolo 15 m. Sortiment je široký tak pre slnečné, ako aj tienisté polohy, mnohé druhy rastú rýchlo, sú nenáročné, niektoré sú dokonca vždyzelené, ale možno si vybrať najmä z kvitnúcich druhov a druhov ozdobných listom. Najvhodnejšie sú samopopínavé druhy okrasné listom, ktoré netreba vyväzovať k vopred inštalovanej opore. Nižšie ploty možno osviežiť i kvitnúcimi popínavkami.

121367

Strihaný živý plot

Strihané živé ploty (z drevín dobre znášajúcich častý zostrih) môžu doplniť akékoľvek technické oplotenie, pričom sú priestorovo veľmi úsporné – zaberajú pomerne málo miesta (optimálne 1 m šírky), a predsa sú vzhľadom na husté olistenie dostatočne nepriehľadné. Zelená stena (i keď presných rozmerov) pôsobí v záhrade prirodzenejšie a menej kontrastne než múr. Zo vždyzelených je na strihaný živý plot vhodný tis, cypruštek a tuja alebo aj smrek (hodí sa do vyšších polôh). Vždyzelené steny výborne kryjú vnútorné priestory vetvičkami olistenými počas celého roka, ale zasa sa nemenia so striedaním ročných období ako opadavé živé ploty.

Hrabové, javorové, bukové i brezové živé ploty sú vyššie, majú na jar zelené výhonky, na jeseň červené či žlté sfarbenie listov; kryciu funkciu v zime spĺňajú vďaka husto utváranému konárovému systému. Pre strednú výšku plota je vhodný vtáčí zob, najmä jeho poloopadavý kultivar (Ligustrum vulgare ´Atrovirens´). Z hľadiska vizuálnej pôsobivosti je vhodné doplniť zelenú stenu živého plota predsadbou drevín alebo vo vhodnom zákutí umiestniť plastiku či iný solitér, lebo stena je vhodným pozadím pre ďalšie prvky záhradnej tvorby.

Kvitnúce kulisy a priehľady

Kulisu (kulisovú alebo obvodovú výsadbu) tvorí pás alebo zoskupenie vegetačných prvkov, na ktorom sa môže zastaviť pohľad pozorovateľa. Slúži na ohraničenie priestoru. Opačnú funkciu má priehľad, ktorým priestor pohľadovo otvárame. Ak nemusíme šetriť miestom, môžeme na okrajoch pozemku vytvoriť kulisu z kvitnúcich kríkov – najnižších, stredne vysokých a vyšších – tak, aby skupina kvitla počas celej vegetačnej sezóny.

Ak pred ňu umiestnime aj vhodný kvitnúci solitér, dosiahneme pôsobivý dojem počas celého roka. V predjarí a začiatkom jari (II. – III.) kvitne vyšší drieň (Cornus mas), stredne vysoká zlatovka – forzítia (Forsythia – hybridy) vo viacerých druhoch, nižší dulovec (Chaenomeles) s kvetmi koralovej farby, bohato ružovo kvitnúce mandle (domáca Amygdalus nana, čínska Prunus triloba), neskôr na jar (IV.) je to nižšia ríbezľa (Ribes alpinum), na jar kvitnúce druhy stredne vysokých tavoľníkov (Spiraea van Houttei, S. arguta, S. cinerea, S. prunifolia) a najmä vysoký orgován (Syringa vulgaris) v niekoľkých druhoch a mnohých farebných kultivaroch s charakteristickou príjemnou vôňou.

Pozdná jar a začiatok leta (V. – VI.) je obdobím kvitnutia nenáročného hlohu (Crataegus monogyna), stredne vysokej, vzdušnej kolkvície (Kolkwitzia amabilis), ruží (Rosa) – druhy krovité a sadové, vyššej kaliny (Viburnum opulus), žlto kvitnúcej plnokvetej kérie (Kerria japonica ´Pleniflora´) a stredne vysokých zemolezov (Lonicera – druhy), v máji začína kvitnúť aj nízky, vzpriamene rastúci a dlho kvitnúci (V. – VIII.) nátržník (Potentila fruticosa) s mnohými kultivarmi.

V plnom lete (VI. – VII.) rozkvitnú ružové vajgélie (Weigela – hybridy), nižšie trojpuky (Deutzia – hybridy), bielo a smotanovo kvitnúce voňavé pajazmíny (Philadelphus coronarius, P. lemoinei a hybridy), nižší nenáročný imelovník (Symphoricarpos orbiculatus) ozdobný najmä plodmi a baza (Sambucus nigra), vhodná do väčších úprav nadväzujúcich na krajinu.

V neskorom lete a začiatkom jesene (VII. – IX.) bude ešte kvitnúť budleja (Buddleia davidii – hybridy), nízka hortenzia (Hydrangea arborescens) s bohatým kvetenstvom, jesenné druhy nižších tavoľníkov (Spiraea bumalda, S. japonica, S. douglasii), nízky ľubovník (Hypericum patulum ´Hidcote´), kvitnúci žltými kvetmi až do októbra, a v teplejších oblastiach aj vzpriamený vyšší ibištek (Hibiscus syriacus). Kvitnúce skupiny zostavené z listnatých kríkov môžeme doplniť aj výrazne kvitnúcimi vždyzelenými druhmi (kvitnú V. – VI.), ako sú bielo kvitnúci vavrínovec (Prunus laurocerasus) a hlohyňa (Pyracantha coccinea), pôsobivá aj bohatstvom oranžovočervených plodov v jeseni, alebo nenáročná nízka mahónia (Mahonia aquifolium), ktorá žlto kvitne skoro na jar.

Rámovanie a zakrývanie výhľadu

Rámovanie výhľadu znamená vytvorenie takej optickej kulisy, ktorá umožní porovnávať oku blízke a vzdialené prvky tak, aby to vyvolávalo príjemný vnem. Monotónny strihaný živý plot zrazu prerušený výhľadom do krajiny vytvorí kontrast, ktorý pozorovateľ vníma ako nepríjemný. Preto je lepšie na odstupňovanie pohľadovej hĺbky použiť viaceré rôznorodé vegetačné prvky na okraji výhľadu.

Vegetačnú skupinu môžeme vytvoriť z vyšších i nižších kríkov, trvaliek aj tráv, aby bola skupina tvarovaná vertikálne aj horizontálne a zároveň bola farebne rôznorodá. Môže sa uplatniť pri rámovaní výhľadu, zvyčajne po oboch stranách. Výhľad na staré stavby, miesta určené na hospodársku činnosť, prípadne na objekty v susedstve môžeme zakryť kulisou z ľahkej konštrukcie doplnenej hustou vegetáciou. Môže ňou byť treláž porastená rýchlorastúcou popínavkou, v južnejších oblastiach môže priehľad zakryť aj rýchlorastúci záhradný bambus (z rodu Fargesia) s neopadavými listami, prípadne trs vysokej trávy, napr. ozdobnice čínskej (Miscanthus sinensis ´Malepartus´), ktorá si udržiava kompaktný tvar.

121362

Ekologické gabióny

Ak máme pozemok dostatočne veľký a nemusíme šetriť miestom, môžeme na niektorých úsekoch (najmä v styku s voľnou krajinou) ako oplotenie použiť gabiónové koše alebo prírodný kameň ukladaný do samostatne (podľa miestnej potreby) vytvorených drôtených konštrukcií. Voľne sypané alebo ukladané kamenivo má tú výhodu, že sa na ňom môžu dobre zachytiť popínavé rastliny. Na pripravené miesta však môžeme zasadiť aj skalničky alebo paprade (podľa orientácie oplotenia), a tak vytvoriť obdobu suchého múrika, s tým rozdielom, že môže byť vyšší (než múrik ukladaný bez drôtenej konštrukcie).