Kompost, naša záhradná zmes

Kompost, naša záhradná zmes

25. 10. 2010
Zdieľať

Záhrady bývajú v lete a na jeseň nádherné, s týmito požehnanými ročnými obdobiami sú však spojené aj starosti so záhradným odpadom. Každý človek vyprodukuje ročne asi 300 kíl odpadu, a to hovoríme iba o odpade z domácností.

Približne tretinu až polovicu komunálneho odpadu pritom tvorí bioodpad – zvyšky ovocia a zeleniny, pokosená tráva zo záhrad, lístie, konáre či kôra zo stromov.


Všetko toto pravidelne vyvážame alebo spaľujeme, v horšom prípade vytvárame čierne skládky, a pritom existuje omnoho rozumnejší spôsob likvidácie, ktorý šetrí životné prostredie aj naše peňaženky – nepotrebné suroviny sa dajú premeniť na prírodné hnojivo.



Kompost, naša záhradná zmes

290140


Pri kúpe kompostéra zvažujte najmä:
• kvalitu materiálu, z ktorého je vyrobený – od nej závisí jeho stabilita a životnosť,
• hmotnosť – dostatočná hmotnosť je podmienkou stability a prevenciou prasknutia pri pôsobení tlaku materiálu v kompostéri,
• množstvo prevzdušňovacích otvorov – od nich závisí správny proces kompostovania a jeho rýchlosť.


Prednosti kompostu
Kompostovanie je prírodný proces, pri ktorom sa pôsobením mikroorganizmov, vody a kyslíka organický odpad rozkladá na humusové látky. Okrem ekonomického prínosu (pri menšom objeme odpadu budete menej platiť za jeho odvoz a likvidáciu), takto získate najmä kvalitné hnojivo, ktoré zadržiava vodu, prevzdušňuje pôdu a dodáva jej živiny (a samozrejme, opäť ušetríte – tentoraz za priemyselné hnojivá). Ak máte v záhrade ťažkú pôdu, vyzretý kompost, teda organická hmota, zvýši jej vzdušnosť a vodopriepustnosť, naopak, pri ľahkej pôde sa pridaním humusu zvýši súdržnosť a zmenší riziko vysychania a prepúšťania vody.



Kompost, naša záhradná zmes

290168

 

Tip: Záhradný nábytok od výmyslu sveta


Čo sa páči mikroorganizmom
Kompostovanie je usmernený mikrobiálny rozklad, výsledkom ktorého je hmota – kompost, plyny a teplo. Rozklad materiálov v komposte spôsobujú mikroorganizmy, ktoré potrebujú k životu kyslík. Ten zabezpečia vetracie otvory na bokoch kompostéra a pravidelné premiešavanie hromady. (Neprevzdušnený kompost zapácha a je nezdravý.) Na rozkladné procesy je potrebné aj dostatočne vlhké prostredie (povrch príliš suchého kompostu plesnivie), preto je potrebné hlavne v horúcich dňoch pri premiešavaní hromadu zároveň zvlhčiť.



Kompost, naša záhradná zmes

290167


Ale pozor, príliš premočený kompost hnije a zapácha. Pri pokročilejšom rozklade sa dá optimálna vlhkosť zistiť jednoducho: keď hrsť materiálu stlačíte v ruke, medzi prstami by sa vám malo objaviť len niekoľko kvapiek tekutiny. Aj teplo urýchľuje rozkladné procesy, preto je dobré v chladnejších mesiacoch prikryť kompost napríklad starým kobercom. Kompostovaný materiál je vhodné približne po každých 20 cm prekryť vrstvou zeminy. Tá totiž obsahuje potrebné mikroorganizmy, viaže vlhkosť, ktorú pomaly uvoľňuje do okolia, zabezpečuje hrudkovitú štruktúru a obmedzuje zápach.



Kompost, naša záhradná zmes

290166


Kompost stráca v priebehu zrenia 20 až 70 % objemu v závislosti od materiálu, ktorý sa do kompostéra dáva – napríklad pokosená tráva zredukuje svoj objem viac ako kuchynský odpad.



Kompost, naša záhradná zmes

290169


Keďže na Slovensku zákon zakazuje spaľovať konáre, burinu a ďalší odpad zo záhrad, kompostovanie je vhodným spôsobom, ako sa ich zbaviť. Dôležité však je drevo a hrubý materiál najskôr rozdrviť, pretože takto sa premení na kompost oveľa rýchlejšie.






Do kompostu patria: burina, kvety, lístie, pokosená tráva, slama a iné zvyšky rastlín, rozdrvené drevo a kôra, piliny a hobliny, zemiakové šupy a kuchynský odpad (káva, škrupiny, šupky, kôstky, zvyšky jedál), zemina z kvetov, trus a podstielka drobných zvierat (okrem psích a mačacích) a v obmedzenom množstve aj extrementy hospodárskych zvierat, popol z dreva, novinový papier, kartón, handry z prírodných tkanín.
Do kompostu nepatria: lieky, kovy, plasty, textil, sklo, farby, staré oleje, chemické postreky, obsah vrecka z vysávača, zvieracie kosti a mäso, mliečne výrobky, rastliny s vysokým obsahom pesticídov.
Príklady vhodného zloženia:
• 60 % trávy, 10 % lístia, 20 % drevnej štiepky,
10 % zeminy
• 60 % bioodpadu z domácnosti, 20 % trávy, 10 % drvenej kôry, 10 % pilín
• 40 % trávy, 20 % bioodpadu z domácnosti, 10 % kukuričných stoniek, 10 % drevnej štiepky, 10 % zemiakovej vňate, 5 % buriny, 5 % lístia
[zdroj: Priatelia Zeme – SPZ]






Podľa smernice Rady Európskej únie 1999/31/ES by sa malo množstvo odpadu na skládkach postupne znižovať – do roku 2013 by ho malo byť až o 50 % menej než v roku 1995. Kompostovanie je jedným zo spôsobov, ako tento cieľ dosiahnuť.


Ďalšie informácie nájdete na: www.kompostery.skwww.zahradne-drvice.sk


ZDROJ: časopis môj dom JAGA GROUP, s.r.o.

Kategória: Záhrada a exteriér
Tagy: kompostovanie záhrada
Zdieľať článok

Diskusia