Nový život starých zvyškov

08. 11. 2010
Zdieľať

Čo si počať s pokosenou trávou, s burinou, lístím či popadanými plodmi? Efektívnym a moderným spôsobom spracovania bioodpadu je kompostovanie.

Kompost je kvalitné organicko-minerálne hnojivo, ktorým sa do pôdy vrátia všetky cenné živiny, navyše sa na rozdiel od minerálnych hnojív takto dodá do pôdy aj humus, ktorý veľmi dobre pôsobí na jej vlastnosti.


Vyzretý kompost (približne po štyroch až ôsmich mesiacoch) má hnedú až tmavohnedú farbu, stabilnú štruktúru (ak ho stlačíte v ruke, udrží si formu, nerozpadne sa, ani z neho nevyteká voda) a nezapácha. Možno ho využiť rôznymi spôsobmi – napríklad ak ho na jar pridáte k zelenine a ku kvetom (odporúčaná dávka je asi dva litre na štvorcový meter), podporíte tým úrodnosť pôdy a rastlinám dodáte potrebné živiny.



Nový život starých zvyškov

290170


Kompostér je výborným pomocníkom pri kompostovaní. Je to nádoba bez dna (pre voľný styk s pôdou a prístup mikroorganizmov, červov a dážďoviek), vyrobená z recyklovaného plastu. Veko s ventilom slúži na reguláciu prístupu vzduchu, otvory v bokoch zabezpečujú prevzdušňovanie a spodnými dvierkami sa kompost vyberá.


Ak nahrniete hrubšiu vrstvu kompostu ku stromom, bude priaznivo vplývať na prijímanie dažďovej vody a kyprosť pôdy. Kompost sa dá využiť aj pri zakladaní záhonov alebo trávnika – uložte ho vo vrstve hrubej 1 až 2 cm a zľahka prekyprite. Pri kosení prichádza tráva o živiny, ktoré jej vráti kompost, rozhodený po trávniku na jar a v lete. Navyše udrží v trávniku vlhkosť, prevzdušní ho a zabráni rastu buriny. Do kvetináčov sa kompost mieša s pôdou či pieskom v pomere 1 : 1. Čerstvý kompost – starý dva až štyri mesiace, sa do pôdy nezapracúva, ale používa sa len ako nástielka. Je ideálny najmä pre piesčité pôdy, ktoré majú málo živín.



Nový život starých zvyškov

290220

 


Kompostovacie silo je určené do stredne veľkých záhrad a predstavuje alternatívu ku kompostovaniu na voľnej hromade. Oproti dreveným ohradám je prednosťou plastových výrobkov najmä stálosť materiálu.


Návod na kompostovanie
• Kompostér umiestnite do polotieňa na rovnú plochu tak, aby v záhrade nepôsobil rušivo a zároveň aby bol k nemu ľahký prístup.
• Na spodok kompostu patrí hrubý materiál (vetvičky, slama), aby sa zabezpečila cirkulácia vzduchu a odtok prebytočnej vody.
•  Je dobré dodržať zloženie materiálu podľa pomeru uhlíka a dusíka, ktorý obsahuje (pozri príklady), a pridať aj za lopatu hliny či hotového kompostu, prípadne kompostové baktérie, hubové kultúry, červy, dážďovky alebo močovinu.
• Veľké kusy (konáre, stonky, drevo, korene) posekajte alebo rozdrvte v záhradnom drviči a zmiešajte s iným materiálom – mieša sa suchý materiál s mokrým, hrubý s jemným, tvrdý s mäkkým.
• Okrem správnej skladby materiálu je dôležitý aj dostatočný prístup vzduchu a vlhkosť. Každú vrstvu zvlhčite vodou a kompost občas (raz až štyrikrát mesačne) premiešajte – umožníte tak dostatočný prístup kyslíka do všetkých vrstiev.
• Po naplnení kompostér uzavrite vrchnákom. Bočné otvory umožnia dostatočné prevzdušnenie a vrchnák s ventilom zabráni premočeniu a vzniku zápachu. V lete nechajte ventil vo vrchnáku otvorený alebo pootvorený, v zime je potrebné ho uzavrieť.
• Obsah kompostéra sa pôsobením rozkladných procesov zredukuje až o polovicu.
• Za optimálnych podmienok môžete po 8 až 10 týždňoch použiť kompost z kompostéra na mulčovanie, po 16 až 20 týždňoch by mal byť kompost zrelý – drobí sa, je tmavohnedý a vonia po lesnej pôde. Kompost starší ako 12 mesiacov už nepoužívajte, pretože všetky užitočné látky v ňom obsiahnuté už sú rozložené.











Nový život starých zvyškov

290147


Nový život starých zvyškov

290148

Keďže kompostovaním sa dá spracovať až 30 % kuchynských zvyškov, ušetríte za odvoz domového odpadu, zbavíte sa starostí s likvidáciou odpadu zo záhrady a navyše získate vynikajúci zdroj živín a organických látok. Čerstvý (približne po dvoch mesiacoch) aj vyzretý kompost (starší ako štyri mesiace) sa dá použiť rôznymi spôsobmi – dodá potrebné živiny kvetom, zelenine aj trávniku a pomáha udržať v pôde vlahu aj ju prevzdušniť.






Kvalitu kompostu zistíte testom klíčivosti.
Plytkú misku naplňte preosiatym kompostom a dobre ho navlhčite. Vysejte semienka (najlepšie rýchlo klíčiace semená žeruchy alebo fazule), pritlačte ich a zakryte fóliou, aby sa pod ňou udržala vlhkosť. Ak po 3–4 dňoch väčšina semien vyklíči, kompost už neobsahuje žiadne látky škodlivé pre rastliny a môžete ho použiť. Intenzívne zelené klíčne lístky svedčia o vyzretom komposte, žlté alebo hnedé lístky o surovom humuse. Ak vyklíči len málo semien, potrebuje substrát ešte čas na ďalší rozklad, kým bude vhodný na použitie.






Kompostér má oproti voľnej hromade niekoľko výhod:
• proces kompostovania je rýchlejší (kompost je v lete hotový približne už za 4 mesiace, v zime za 8 mesiacov),
• reguluje sa teplota, vlhkosť, prístup vzduchu a svetlo, čo prospieva kvalite kompostu,
• plast na rozdiel od drevených dosiek nezahníva a neplesnivie. Netreba ho teda meniť a pleseň neznehodnocuje kvalitu kompostu,
• do uzatvorenej nádoby sa nedostanú zvieratá a nešíri sa z nej zápach.


Ďalšie informácie nájdete na: www.kompostery.skwww.zahradne-drvice.sk


ZDROJ: časopis môj dom JAGA GROUP, s.r.o.

Kategória: Záhrada a exteriér
Tagy: kompostovanie záhrada
Zdieľať článok

Diskusia