Premeny v rodinnej záhradke s odstupom času

Trochu záhradníckej teórie

Každú záhradu tvoria prvky živé (rastliny) a neživé (stavby). Bolo by zbytočné špekulovať, s ktorými je väčšia robota. Stavebné práce väčšinou necháme na odborníkov, naopak, do výsadieb sa púšťame sami. Aby bol výsledok k svetu, dovolím si vám ponúknuť trocha zo základov záhradníckej teórie. Keby sme si na pomoc (ako prirovnanie) vzali jazyk matematikov a skupinu výsadieb označili vzorcom, čas by určite tvoril premennú. Každá úprava má mať svoj premyslený dlhodobý základ (alebo ak chcete – kostru). V bežnej záhrade to budú napríklad len dva alebo tri stromy, ktoré sa od ostatnej výsadby na prvý pohľad nijako neodlišujú. V prvej etape rastu môžu byť aj menšie a nenápadnejšie než ostatné. Podstatné však je, že my o ich dôležitosti budeme vedieť, budeme ich rozmaznávať, kým si nevybojujú svoje miesto na slnku a potom ich – silné, zdravé a krásne – prenecháme ďalšej generácii. Ako naše deti. Znie to možno naivne a sentimentálne, ale je to tak. Inak záhrada nemá šancu vyrásť, teda tá klasická priestranná, v ktorej je miesto aj pre koruny stromov. Ale späť k téme. Kostra záhrady by mala byť bezchybná, dlhodobá a nedotknuteľná. Všetko ostatné sa môže meniť. (Popravde, spolu so živými rastlinami, ktoré sa budú meniť stále, bude pomaly rásť aj kostrová výsadba.)

Členenie drevín podľa priestorovej funkcie

Rozlišujeme päť kategórií drevín:
1. kostrové, základné,
2. doplnkové,
3. výplňové, dočasné,
4. podrastové,
5. kroviny.

Ich funkcia je jasná z názvu skupiny, pripojím len stručné vysvetlenie.

Základné dreviny sú stromy, ktoré vytvoria dlhodobú kostru záhrady. Použité druhy musia byť spoľahlivé, musia vyhovovať daným klimatickým a pôdnym podmienkam. Mali by byť dlhoveké, odolné proti škodcom a chorobám a ich vzhľad by mal zodpovedať predpokladanému využitiu záhrady.

Doplnkové dreviny dopĺňajú základné (kostrové), ale nemusia na sto percent spĺňať všetky kritériá výberu ako základné dreviny. Často ide o dreviny cudzieho pôvodu, ktorým dané stanovište vyhovuje, alebo o atraktívne kultivary, ktoré na seba pútajú viac pozornosti než základné dreviny, v konečnom dôsledku však nemajú predpoklad na vytvorenie dostatočne spoľahlivej a dlhodobej kostry.

Výplňové dreviny sa do kompozície vysádzajú len dočasne. Ide o rýchlorastúce a zároveň krátkoveké druhy (napríklad brezy alebo topole). Poslúžia na rýchle, ale krátkodobé vyplnenie priestoru. Treba podotknúť, že slovo krátkodobé znamená približne desať rokov.

Podrastové dreviny tvoria väčšinou kry, ktoré znesú tienisté stanovište a možno ich zmladzovať (aby sa v záhrade uplatnili čo najdlhšie). Používame ich ako krycí podrast pod vyššie dreviny, niekedy ako náhradu trávnika v tienistých záhradných partiách.

Kroviny sú pre tvorbu kompozície nenahraditeľné. Oživujú skupiny svojimi kvetmi, pestrými listami či plodmi. Podstatné uplatnenie majú práve v záhradách.

143459	143460
143458	Schematické znázornenie použitia jednotlivých kategórií drevín s približne desaťročnými odstupmi Kostrové sú vyznačené červenou farbou; doplnkové modrou farbou, výplňové žltou farbou, podrastové čiernou farbou a kroviny zelenou farbou.
Výsadba vhodná pre väčšinu nášho územia (použité druhy) 1 – javor červený (Acer rubrum), 2 – smrek pichľavý (Picea pungens), 3 – smrek omorikový (Picea omorika), 4 – breza previsnutá (Betula verrucosa), 5 – javor jaseňolistý (Acer negundo), 6 – pajazmín vencový (Philadelphus coronarius), 7 – štredrec ovisnutý (Laburnum anagyroides), 8 – vtáčí zob – tvarovaný živý plot (Ligustrum vulgare), 9 – zlatovka (Forsythia), vajgela (Weigela), kolkvícia (Kolkwitzia), 10 – borievka rozprestretá (Juniperus horizontalis), 11 – mikrobiota krížolistá (Microbiota decussata), 12 – tavoľník význačný (Spirea arguta), 13 – tis červený (Taxus baccata), 14 – borievka čínska (Juniperus chinensis ‚Pfitzeriana‘), 15 – borievka netatová (Juniperus sabina ‚Tamariscifolia‘), 16 – lieska červenolistá (Corylus maxima ‚Atropurpurea‘)

Premyslené plánovanie premien v malej rodinnej záhrade

Ako názorný príklad som vybrala klasický tvar pozemku s typicky umiestneným rodinným domom. Dva farebné obrázky ukazujú zmeny záhrady s odstupom približne 15 až 20 rokov. Na prvom nákrese je zobrazená záhrada tri až päť rokov po jej založení. Predpokladáme, že tu žije rodina s malými deťmi. Návrh záhrady ponúka maximálne možnosti pre detské hry. Zároveň si vyžaduje len jednoduchú prevádzku a údržbu. Rekreačná časť záhrady a priestor pre deti je situovaný do väčšej, južnej časti – pre slnečnú výhodu a takisto pre nerušené súkromie, ktoré táto záhradná partia ponúka. Vstup a vjazd na parcelu sú od severu, preto sa tu nachádza aj zastrešené parkovanie pre auto a vstupná okrasná predzáhradka. Kúsok záhrady na západnej strane patrí úžitkovým rastlinám.

143461	143462
Rast a funkčné zmeny rodinnej záhrady Zmeny osvetlenia spôsobené rastom stromov A – Tienisté stanovište je na severnej strane domu a pod korunami vyrastených stromov. B – Polotienisté stanovište je pri okraji budov, živých plotov a drevín, striedavo z ich východnej a západnej strany. C – Slnečné a zároveň aj suchšie stanovište je na južnej strane budovy a v otvorenom priestore záhrady.

Druhý nákres znázorňuje predpokladanú zmenu záhrady približne po 15 až 20 rokoch. Deti medzičasom vyrástli a s nimi aj zelená kostra záhrady. Priestor, ktorý predtým patril detským hrám, sa mohol jednoducho zmeniť na miesto odpočinku dospelých. Namiesto ohniska pre malých indiánov je tu teraz posedenie s kozubom pod zastrešenou pergolou. Aj pieskovisko zmizlo a pôvodná jama na kúpanie teraz plní funkciu okrasného jazierka s malou fontánkou. Čiastočne sa zmenili aj kry, podrastové a trvalkové výsadby. Hlavná výsadba plne zaujala svoje miesto.

Kostru tejto záhrady tvoria štyri stromy. Vo vstupnej časti sú to ihličnany, pretože lepšie znášajú tienistú severnejšiu stranu a ponúkajú celoročne stály vzhľad okolo vstupu. Maximálna výška desať metrov dosť zužuje výber vhodných druhov (pre tvar smreku pri garáži sú to napríklad Abies alba ‚Tenuifolia‘ a ‚Variegata‘, Abies concolor ‚Wattezii‘ a Picea abies ‚Eremita‘; pre tvar borovice v rohu pri vstupe sú to napríklad Pinus parviflora ‚Brevifolia‘, P. p. ‚Glauca‘, P. p. ‚Negishi‘, P. p. ‚Variegata‘, Pinus pungens, Pinus sylvestris var. rigensis). Ďalšie dva stromy v južných rohoch záhrady sú listnaté.

Správna voľba práve týchto (v našom prípade štyroch) stromov je dôležitá. Neexistuje univerzálny zoznam rozdelenia drevín do škatuliek. V záhrade ako kostrové stromy vyhovujú menšie druhy, ktoré by v parku slúžili len ako doplnky. A trochu naruby – ak použijeme v záhrade parkové druhy stromov, vyrastú skôr, ale dlho si ich neužijeme, pretože ich časom budeme musieť vymeniť. Preto je rozumnejšie zvoliť si tie, ktorých cieľová výška sa zhoduje s priestorovými možnosťami záhrady.

143463

143464

Schematické znázornenie výsadby v rovnakej záhrade Kostrové dreviny sú označené červenou farbou, doplnkové modrou, kroviny zelenou a podrastové rastliny čiernou. Zoznam rastlín 1 – jedľa kórejská (Abies koreana), 2 – borovica malokvetá (Pinus parviflora ‚Glauca‘), 3 – jarabina mukyňová (Sorbus aria), 4 – javor mliečny (Acer platanoides), 5 – okrasná jabloň purpurová (Malus purpurea), 6 – štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides), 7 – vŕba Matsudova (Salix matsudana ‚Tortuosa‘), 8 – borievka obyčajná (Juniperus communis ‚Hibernica‘), 9 – živý plot z tují (Thuja occidentalis ‚Elwangeriana‘) a z cypruštekov (Chamaecyparis lawsoniana ‚Elwoodii‘), 10 – nízky listnatý živý plot – nátržník (Potentila fruticosa) alebo tavoľník (Spiraea x arguta), 11 – vyšší listnatý živý plot – hrab obyčajný (Carpinus betulus) alebo vtáčí zob (Ligustrum ovalifolium), 12 – tis obyčajný (Taxus baccata), 13 – rododendrony a azalky, 14 – nízky smrek pichľavý (Picea pungens ‚Glauca globosa‘), 15 – borievka plazivá (Juniperus horizontalis), 16 – brečtan (Hedera helix) alebo zimozeleň menšia (Vinca minor), 17 – vres obyčajný (Calluna vulgaris) a vresovec (Erica), 18 – lykovec voňavý (Daphne cneorum), 19 – mikrobiota krížolistá (Microbiota decussata), 20 – údatník lesný (Aruncus dioicus), 21 – ľubovník kalíškatý (Hypericum calycinum), 22 – astilba (Astilbe), 23 – bršlen (Euonymus europaeus), 24 – skalník Dammerov (Cotoneaster dammeri ‚Scogholm‘), 25 – stavikrv Aubertov (Polygonum aubertii), 26 – hortenzia popínavá (Hydrangea petiolaris), 27 – hortenzia kalinolistá (Hydrangea macrophylla), 28 – funkia (Hosta), 29 – bršlen Fortunov (Euonymus fortunei ‚Emerald Gold‘), 30 – zbehovec plazivý (Ajuga reptans ‚Atropurpurea‘), 31 – zemolez Henryho (Lonicera henryi), 32 – králik biely (Chrysanthemum leucanthemum), 33 – rudbekia (Rudbeckia), 34 – stračonôžka (Delphinium cultorum), 35 – bergénia (Bergenia cordifolia), 36 – karagana stromovitá (Caragana arborescens ‚Pendula‘), 37 – ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis ‚Gracilimus‘), 38 – mliečnik mnohofarebný (Euphorbia polychroma), 39 – rozchodník (Sedum spectabile), 40 – plamienok (Clematis hybrida), 41 – perovec (Pennisetum compressum), 42 – vistéria čínska (Wisteria chinensis), 43 – zlatovka prostredná (Forsythia x intermedia), 44 – ríbezľa krvavá (Ribes sanguineum ‚Atrorubens‘), 45 – kolkvícia ľúbezná (Kolkwitzia amabilis), 46 – vajgela ružová (Weigela florida), 47 – budleja Davidova (Budleia davidii), 48 – škumpa vlasatá (Cotinus coggygria ‚Royal Purple‘), 49 – tavoľník van Houtteho (Spiraea x vanhouttei), 50 – dráč Thunbergov (Berberis thunbergii ‚Atropurpurea‘), 51 – tavoľník nízky (Spiraea x bumalda), 52 – borievka čínska (Juniperus chinensis ‚Pfitzeriana Aurea‘), 53 – nátržník krovitý (Potentilla fruticosa), 54 – zanoväť skorá (Cytisus x praecox), 55 – svíb biely (Cornus alba ‚Sibirica‘), 56 – maliny, 57 – ostružiny, 58 – jahody, 59 – vínna réva, 60 – popínavá červená ruža ‚Sympathie‘, 61 – kosatec sibírsky (Iris sibirica), 62 – bambus vysoký približne dva metre.