22. 06. 2005
Zdieľať

Myslíte si, že záhrada je živé panoptikum krehkých výtvorov prírody, ktoré nevedia rozprávať? Opak je pravda. Kvety hovoria – svojím nepreberným množstvom farieb, ako aj príťažlivými vôňami. Možno nimi vyznať city, potešiť či upokojiť rozbúrenú myseľ. Niekedy stačí len počúvať... a ony vám odhalia svoje tajné príbehy.



Omamná s maskou skromnosti…


Tajné príbehy kvetín

27898
Daniel Košťál

… taká je fialka, malý, nenápadný kvietok, ktorý má korene siahajúce až do mýtickej minulosti ľudstva – do obdobia prvých ľudí, bohov a bohýň… V koráne je zmienka o všemocnom Alahovi, ktorý potrestal prvých hriešnikov tak, že ich vyhodil z nebeského raja rovno na zem. Adam tvrdo pristál do piesku. K Eve bol Boh milosrdnejší – spadla rovno na záhon voňavých fialiek. Grécka bohyňa lásky Afrodita si modrofialový kvietok obľúbila najmä pre jeho omamnú vôňu, ktorá vyvoláva silné emócie. Nie nadarmo bola pre Grékov symbolom plodnosti. Kresťania si zvolili fialku za symbol pokory. Podľa legendy vraj vyrástla pri kríži, na ktorom dokonal Ježiš Kristus. Francúzsky kráľ Ľudovít XIV. ju tiež vedel patrične oceniť – používal ju ako čerstvé korenie k mäsitým jedlám… Nuž čo, proti gustu žiaden dišputát. V 19. storočí sa tento drobný kvietok stal módnym trendom – pravá dáma sa v spoločnosti nezaobišla bez kytičky voňavých fialiek.

Ach, aký som len krásny…


Tajné príbehy kvetín

27896
Daniel Košťál

Paradoxne jeden z prvých jarných kvetov – žltý či biely narcis – je symbolom smrti a spánku, ale aj zmŕtvychvstania. Narcis, kvet mýtov o nešťastnej láske, dostal názov podľa gréckeho narke, čo znamená pomätenie zmyslov. V dávnej minulosti totiž ľudia verili v omamnú silu jeho sladkastej vône. Z gréckej mytológie je známy príbeh o Narkissovi, krásnom a samoľúbom mladom mužovi, ktorý odmietol lásku lesnej nymfy Echo, ktorá mala krutý osud – nesmela prehovoriť ako prvá a mohla opakovať len posledné slová iných. Hendikepovaná nymfa sa snažila vyznať Narkissovi lásku, no ten mal oči len pre seba, vôbec si ju nevšímal. Echo sa kvôli mladíkovi utrápila, až z nej zostal len hlas. Narkissos však neušiel pomste bohyne Afrodity. Raz, vysedávajúc pri priezračnej studničke, zbadal odraz svojej tváre na hladine a až po uši sa do seba zaľúbil. Jeho samoľúbosť sa mu stala osudnou – celé dni obdivoval svoju podobizeň vo vode, viac a viac sa nakláňal nad studničkou, až do nej spadol a utopil sa. Podľa mýtov sa jeho telo premenilo na narcis – kvet so šiestimi žlto-bielymi lupienkami, ktorý patrí medzi prvé jarné cibuľoviny, preto väčšinou rastie sám, bez spoločnosti iných kvetov.

Tulipánový ošiaľ

Tip: Záhradný nábytok od výmyslu sveta


Tajné príbehy kvetín

27897
Daniel Košťál

Inak sa v záhrade správajú tulipány, ktoré sú nápadné svojimi veľkými farebnými kalichovitými kvetmi. Nemajú rady samotu, obľubujú najmä spoločnosť trvaliek. V 16. storočí ich cibule priviezol rakúsky veľvyslanec z Osmanskej ríše. Vtedy ešte netušil, že tento podivný kvet spôsobí v Holandsku národné šialenstvo. V 17. storočí to boli práve tulipány, ktoré boli príčinou krachu na burze. S cibuľami nového kvetu sa rozpútal veľký biznis. Keď pestovatelia začali „čarovať“ z bielych, červených a žltých kvetov nové odtiene, cena cibuliek neúmerne rýchlo stúpala a každý túžil na nich zbohatnúť. Tulipánové šialenstvo nebolo výsadou len bohatých, postihlo takmer každú sociálnu vrstvu. Ľudia obetovali celé majetky, aby získali cibule vzácnych druhov, dopestovali nové a predali ich s veľkým ziskom. Vzácny tulipán rýchlo dosiahol v spoločnosti prestížne postavenie. Istý obchodník po správe, že mu priplávala loď s nákladom, natešený ponúkol námorníkovi občerstvenie. Ten si všimol na stole cibuľu, pokrájal ju, pridal olej a ocot a zjedol. Pre obchodníka to bola obrovská tragédia, žiaľ, bolo neskoro. Námorník si totiž pochutil na cibuľke vzácnej odrody Semper augustus, ktorá stála vtedajších 3 000 florénov. Bola to suma, za ktorú sa dala uživiť kompletná lodná posádka celý jeden rok.

Kvet s kráľovskými koreňmi


Tajné príbehy kvetín

27881
Ivan Šimek

Ľalia si žije „na vysokej nohe“ – takmer metrová výška jej dovoľuje pozerať sa na záhradu tak trochu zhora. Máloktorá kvetina urobila v dejinách ľudstva takú hviezdnu kariéru ako práve ľalia. Jej krásu obdivovali už egyptskí faraóni. Okrem toho, že sa tešila privilégiám heraldického kvetu Horného Egypta, bola aj symbolom materstva a plodnosti. Starí Gréci zasvätili ľaliu bohyni Hére, manželke najvyššieho boha Dia a ochrankyni manželstva a materstva. V Biblii je pre svoju bielu farbu synonymom čistoty, preto ju kresťania spájajú s Pannou Máriou a so sväticami. Srdcovou záležitosťou a skutočnou hviezdou sa stala u francúzskych kráľov. Do veľkej politiky vstúpila v roku 507, keď franský kráľ Chlodovik bojoval s Vizigótmi. Vraj si odtrhol kvet pred bojom – pre šťastie. Po víťaznej bitke si na pamiatku svojho úspechu pridal na zástavu ľaliu, pôvodne prezývanú žltý kosatec a až Nemcami pokrstený ako Lilienblum (ľalia). V heraldike má ľalia špecifické miesto. Okrem známeho rodu Anjuovcov, ktorý ju mal vo svojom erbe, nepohrdla ňou ani Jana z Arku na svojej zástave. Kráľovskou ornamentálnou zlatou ľaliou sa stala v období Ľudovíta XIV., prezývaného kráľ Slnko. V stredoveku králi nosili ľaliu vyšitú na svojich plášťoch. Okrem toho slúžila aj ako ornament na nábytku, vzácnych predmetoch, kráľovských žezlách a korunách. Moreplavci a námorníci ňou označovali sever na kompasoch.

Pyšná, romantická… jedinečná


Tajné príbehy kvetín

27879
Ivan Šimek

„Som kráľom sultánov a ruža je kráľovnou sladko voňajúcich kvetín, preto sme jeden pre druhého ako stvorení.“ Toto vyznanie vyslovil v 9. storočí kalif Mutavakkil z arabskej dynastie Abbásovcov. Európa v tom čase vedela o ružiach len veľmi málo. Zato v arabskom svete z nich už vtedy vyrábali aromatické parfumy a kozmetiku. Pre svoju vznešenú krásu je ruža symbolom lásky. Podľa gréckych mýtov existovala najprv len biela. Až bohyňa Afrodita ju svojou krvou sfarbila načerveno, keď stúpila na jeden z jej tŕňov, keď sa ponáhľala pomôcť svojmu zranenému milencovi Adonisovi. Prišla však neskoro a nad jeho mŕtvym telom prekliala osud. Nakoniec poprosila najvyššieho boha Dia, aby jej milenca aspoň na krátky čas vrátil. Ten jej prosbe vyhovel a prikázal Hádesovi, bohovi podsvetia, aby vždy na jar prepustil Adonisa zo svojej ríše. Odvtedy, keď sa Adonis vracia na zem, celá príroda sa raduje a zahaľuje do kvetov a zelene. Na jeseň, naopak, smúti, lebo Adonis odchádza do ríše tieňov. Čo dodať? Láska bez bolesti je ako ruža bez tŕňov. Pre moslimov je ruža posvätná, pretože podľa legendy vyrástla z kvapiek Mohamedovho potu. Aj kresťania jej vzdávajú hold – jej vyobrazenia možno nájsť na spovedniciach ako symbol mlčanlivosti a vzájomnej dôvery. Celkom inak videli ružu starí Germáni. Pretože rýchlo vädne, považovali ju za znak smrti… V anglickej histórii nesie meno ruže aj krvavá občianska vojna z 15. storočia. Vojna ruží trvala tridsať rokov a stála život viac ako stotisíc ľudí. V roku 1450 sa vojvodovi z Yorku zachcelo zasadnúť na anglický trón, na ktorom, mimochodom, práve sedel Henrich VI. z rodu Lancasterovcov. Začala sa éra spletitých intríg. Aby sa prívrženci oboch rodov navzájom rozoznali, rozhodli sa, že identifikačným znakom Yorkovcov bude biela ruža a červená bude patriť Lancasterovcom. Vzájomné vraždenie ukončila (paradoxne) svadba. Ruži sa mimoriadne darilo v Čechách. Úspešne zakotvila v erboch desiatok šľachtických rodov, miest a dedín. Môžeme ju však nájsť aj v názvoch slovenských miest, ako napríklad Ružomberok, Ružindol a pod.

Kategória: Záhrada a exteriér Zo života rastlín
Tagy: kvety tajne za záhrada zo života rastlín
Zdieľať článok

Diskusia