Dreviny v záhrade (4. časť – Popínavé dreviny)
Popínavé dreviny sú ovíjavé alebo popínavé liany s výhonkami dorastajúcimi do značnej dĺžky. Majú rozličný vzhľad a vzrast, na jar sú veľmi rýchlo zelené, a preto čas ich krytia počas vegetačného obdobia je, v porovnaní s popínavými nedrevnatými rastlinami, najdlhší. Jestvujú aj vždyzelené druhy, no tie možno (okrem brečtana) použiť len v našich najteplejších oblastiach.
Výber popínavých drevín
Pri výbere popínavých drevín musíme brať do úvahy predovšetkým výšku dorastania, pohybujúcu sa od 2 do 15 m, spôsob rastu a ovíjania či popínania, ale aj mohutnosť rastliny, vyjadrenú množstvom a veľkosťou listov, kvetov a plodov, z ktorých sa odvíja celková hmotnosť dospelého jedinca. Vybrať vhodné popínavé druhy si môžeme aj medzi nedrevnatými rastlinami (letničky i trvalky), ale najväčšia ponuka je medzi drevinami, ktoré vydržia na stanovišti najdlhšie.Podľa spôsobu rastu a prichytávania delíme popínavé dreviny na tri skupiny, ktorým treba pripraviť aj vhodné podmienky (ľahké konštrukcie) na ťahanie sa za slnkom. Do prvej skupiny patria druhy s dlhými výhonkami, ktoré sa musia k opore vyväzovať. Sem zaraďujeme predovšetkým obľúbené bohato kvitnúce popínavé ruže (Rosa, s výhonkami dlhými 3 až 4 m), zemolez (Lonicera caprifolium, 3 až 4 m), voňavý jazmín (Jasminum nudiflorum, 2 až 3 m). K opore sa priväzujú pomerne voľne špagátom alebo lykovými úväzkami tak, aby držali na mieste, ale neboli obmedzované v raste.
43976
Druhy s otáčavým rastom, ovíjavými stonkami alebo úponkami tvoria samostatnú skupinu, ktorej treba pripraviť špecifické podmienky, pretože rastliny sú schopné ovíjať sa iba okolo tenkých predmetov. Drevenú pergolu a oblúk alebo murované nosné stĺpy treba doplniť drôtmi, špagátom alebo tenkými oceľovými rozperami. Do tejto skupiny patria veľkokveté plamienky (Clematis hybrida, 4 m), vistéria (Wisteria floribunda, 10 m), pavinič päťlistý (Parthenocissus quinquefolia, 10 m), vinič (Vitis riparia, 5 až 6 m), aktinídia (Actinidia arguta, 5 až 8 m), vlkovec (Aristolochia durior, 5 až 8 m), stavikrv (Polygonum baldschuanicum, 12 až 15 m).
43977
Dreviny samopopínavé alebo s prísavnými orgánmi sa podpery prichytávajú samy, popínajú sa aj po stenách a múroch, kde môžu čiastočne rozrušiť staršie omietky. Patria sem brečtan (Hedera helix, 10 m), bršlen (Euonymus fortunei, 2 až 3 m), pavinič trojlaločný (Parthenocissus tricuspidata, 10 m), hortenzia (Hydrangea petiolaris, 10 m), trúbkovec (Campsis radicans, 8 m). Stena či pergola nemusí byť porastená iba jedným druhom, rastliny môžeme kombinovať z viacerých druhov, no pri niektorých musíme dbať na zatienenie koreňového systému a do rastového otvoru vysadiť aj vhodné nízke a plytkokoreniace trvalky.
Použitie popínavých drevín
43975
Popínavé dreviny sú vhodné na oživenie malých priestorov, popnutie konštrukcií, pokrytie neestetických stien a všade tam, kde je nedostatok priestoru. V záhradách používame menej mohutné (neagresívne) a kvitnúce druhy: ruže, plamienky, vistériu, trúbkovec, zemolez i vinič a brečtan. Okrem popnutia zvislých konštrukcií sa niektoré dajú využiť aj na pokrytie pôdneho povrchu na miestach (najmä pod stromami), kde by iné druhy nevydržali.
