Hnijúce paradajky, žlté listy, škvrny na plodoch. 7 častých problémov, s ktorými sa môžete stretnúť pri pestovaní rajčiakov

1. Žltnutie a vädnutie listov

Za žltými a zvädnutými listami môže byť huba Fusarium oxysporum. Preniká do rastliny prostredníctvom poškodených koreňov a postupuje v smere nahor. Prvým príznakom sú vädnúce spodné listy, ktorých farba sa mení do zlatožlta, neskôr rastlina vysychá. Huba na pozdĺžnom reze zanecháva tmavé pruhy.

Pri hubou napadnutej rastline nepomôže ani chemický postrek, rastlinu treba odstrániť aj s koreňmi a spáliť. Ak by ste dali rastliny kompostu, ďalej by rozširovali chorobu. Fusarium prežije v pôde aj vo vode a šíri sa aj infikovaným náradím. Ako prevencia proti ochoreniu sa odporúča obmedzenie dusíkatého hnojiva, pestovanie paradajok vždy na inom mieste a dezinfikovanie náradia.

Paradajke napadnutej hubou fusarium oxysporum začínajú listy žltnúť smerom od koreňov a postupujú hore. Rastlina neskôr vädne a usychá. Zdroj: Shutterstock

2. Hniloba plodov

Tento jav spoznáte ľahko, a to pomocou hnedých až čiernych suchých škvŕn na spodku, čiže špičke paradajok. V prípade vlhkého počasia môžu byť aj mokré a sivasté. Hniloba plodov je spôsobená nedostatkom vápnika v pôde počas rastu, prípadne aj nesprávnym zavlažovaním, pri ktorom príliš suché či naopak podmáčané korene nedokážu vápnik z pôdy prijať. Treba preto opäť dbať na pravidelné zavlažovanie a výživu vo forme hnojiva.

Hniloba špičiek sa vyskytuje aj pri nadmernom používaní hnojív s dusíkom či draslíkom, ktoré bránia rastline prijímať z pôdy vápnik. Preto pri jej výskyte odporúčame kúpiť druh listového hnojiva s vyšším obsahom vápnika. Postrek vykonávajte opakovane každých 7 – 10 dní.

Hnilobu plodov spôsobuje nedostatok vápnika v pôde, prípadne iné príčiny zabraňujúce rastline vápnik z pôdy prijímať. Zdroj: Sutterstock

3. Slnečný úpal

Paradajkám nevyhovujú náhle zmeny počasia, napríklad keď sa výraznejšie oteplí a slnko začne intenzívnejšie svietiť. Často postihuje aj sadenice vysadené na záhon, najmä ak boli predpestované bez priameho slnečného žiarenia. Ak rástli v hustom spone, slnečný úpal môže zasiahnuť nielen listy, ale aj stonky, ktoré začnú byť náchylné na lámavosť.

Úpal sa však nevyhýba ani plodom. Dochádza k nemu pri obnažení po odstránení zálistkových výhonkov, preto ich zalamujte výhradne večer či v čase, keď je mierne zamračené. Zalamovanie praktizujeme pri kolíkových druhoch paradajok, nie kríčkových – stačí nájsť bočný výhonok a odlomiť ho.

Nevystavujte plody paradajok silnému slnku a radšej ich prekryte vzdušnou látkou, napríklad starou záclonou. Zdroj: Shutterstock

4. Zelený golierik

Už ste videli paradajky s dvojfarebnou kresbou? Majú tzv. golierik, resp. kruhový pás, ktorý nájdete v hornej časti plodu, kde nasadá na stopku. V začiatkoch má zelené sfarbenie, ktoré sa neskôr zmení na žlté. Tento jav je spôsobený nedostatočnou výživou, silným slnečným žiarením a vysokou teplotou. Plody sa prehrejú, čo sa zviditeľní práve na ich pokožke.

Riešením je pravidelné dopĺňanie živín vo forme hnojiva a tiež tienenie, resp. prekrytie rastliny, najmä pri vyšších teplotách. Na zatienenie použite staršiu záclonu, ktorú prevesíte cez rastliny a dobre prichytíte, aby ju nesfúkol vietor. Niektoré odrody sú na túto fyziologickú poruchu vyslovene náchylné.

Za nerovnomerným dozrievaním paradajok je prehriatie plodov. Pri silnom slnku ich treba tieniť. Zdroj: Shutterstock

5. Prasknuté plody

Ak paradajky praskajú, chyba je v nesprávnom zavlažovaní. Problém je, keď napadne väčšie množstvo zrážok alebo sa po období sucha snažíte rastline dopriať výdatnejšiu zálievku.  Rozdiel v jednotlivých dávkach vody sa prejaví tak, že pokožka plodov nevydrží zvýšený tlak a praskne. Deje sa tak najmä v čase dozrievania plodov.

Riešenie tkvie v nastavení vhodnej frekvencie a spôsobu polievania. Dôležitá je pravidelnosť a polievanie približne rovnakou dávkou vody. Pozor, paradajky nezalievajte na listy, ale ku koreňom. Tiež zalievajte vtedy, ak je pôda na dotyk suchá. Vyhnite sa použitiu studenej vody, ktorá rastline spôsobuje šok, radšej voľte odstátu vodu, prípadne zachytenú dažďovú vodu. Pôdu v okolí rastliny môžete tiež namulčovať, aby sa vlaha udržala v pôde dlhšie. Zároveň tým zabránite rastu buriny.

Praskliny na plodoch indikujú najčastejšie preliatie rastliny. Ryhy z nich už nezmiznú, ale tak či onak treba upraviť množstvo zálievky. Zdroj: Shutterstock

6. Zvinutie listov paradajok

Príčinu zvinutých listov, najmä ak ide o tie na vrchných častiach rastliny, treba hľadať v nedostatku závlahy. Rastlina sa takto chráni pred vyparením vody. Listy sa však po zálievke sa zvyknú narovnať.

Ďalším dôvodom môže byť stres pochádzajúci zo striedania teplôt či intenzívneho slnečného žiarenia. Listy sa na slnku zvinú viac, ako v tieni. V tomto prípade opäť pomôže zatienenie pomocou priedušného materiálu.

Vážnejším dôvodom zvinutia listov je vírusové ochorenie zvané stolbur Prenášajú ho cikády, pričom zdrojom nákazy býva pupenec roľný, teda bežná burina. Na postihnutej rastline môžu byť listy až skrútené a akoby zakrpatené. Prevenciou je ničenie buriny a postrek proti cikádam. Ak je však rastlina postihnutá výrazne, je možné, že sa jej už nebude dať pomôcť.

Za nerovnými listami môžu byť aj vošky, pod vplyvom ktorých sa skrútia do tvaru lyžice. Proti týmto škodcom si pomôžete chemickým postrekom, ale aj domácimi prostriedkami, napríklad cibuľovo-cesnakovým odvarom. Recept je jednoduchý – rozotrite 40 g cesnaku, pridajte 100 g nadrobno nakrájanej cibule a vložte do hrnca. K obsahu nalejte 10 l vody a varte 10 minút. Napokon preceďte cez sitko. Odvar je účinný aj proti hubovým ochoreniam.

Ak sa listy paradajok skrútia pozdĺžne smerom k stredovej osi, môže to naznačovať dočasný nedostatok vody alebo prisilné slnko. Zdroj: Shutterstock

 7. Hnednúce listy a škvrny na plodoch

Pri pestovaní paradajok sa často odporúča nepolievať rastlinu na plody či listy. Táto činnosť, ako aj nadmerné dažde, môžu spôsobiť rozšírenie fytoftóry, teda plesne rajčiakov. Spôsobuje ju huba Phytophthora infestans.

Paradajky postihnuté plesňou už nekonzumujte. Shutterstock

Pleseň sa prejavuje ako hnedé škvrny na listoch a neskôr i na plodoch, ktoré časom môžu nabrať až sivastý odtieň. Paradajky postihnuté plesňou už nekonzumujte a proti problému zakročte čo najskôr v podobe postrekov. Aplikovať ich treba aj preventívne. Začať možno už v júni pravidelne raz za dva týždne a počas daždivého obdobia aj každý týždeň. Aby ste rozšíreniu plesne predišli, treba paradajky sadiť do riedkeho sponu na slnečné stanovištia a polievať ich vždy len ku koreňom.

Text: Natália Turcovská
Foto: Shutterstock, iStock
Zdroje: zahrada.sk, floraservis.sk,