Hrab, breza či lipa? Ako si v záhrade vysadiť pôvodné stromy
Zdroj: istock.com

Hrab, breza či lipa? Ako si v záhrade vysadiť pôvodné stromy

17. 10. 2022
Zdieľať

Sú to tie, ktoré sa v našom regióne vyskytujú prirodzene. Buď sa tu vyvinuli, alebo sa na naše územie rozšírili s meniacou sa klímou. Tieto druhy sú ekologickým základom, na ktorom stojí život. Bez nich a bez množstva druhov hmyzu, ktoré sa vyvinuli spolu s rastlinami, by okrem iného neprežili ani rôzne vtáčie druhy.

Hrab obyčajný

Hrab je majestátny listnatý strom a darí sa mu aj vo vlhkej lepkavej pôde. Má atraktívnu sivú žliabkovitú kôru. Na konci jari je posiaty zelenými valcovitými kvetmi so špicatými hlavičkami. Púta sviežou zelenou farbou listov, ktoré na jeseň sfarbuje do zlatožltých odtieňov. Dorastá do výšky 10 – 25 m, no v bežnom využití sa jeho vzrast takmer vždy reguluje rezom.

Ilustračný obrázok listov a plodov Hraba obyčajného

Zdroj: istock.com

Veľmi jednoducho sa tvaruje vďaka rýchlemu rastu. Platí pravidlo, že čím častejšie hrab upravujete, tým hustejšie a bohatšie rastie. Obľubuje slnečné až polotienisté stanovište. Jeho pôvodný areál zahŕňa Európu, Kaukaz a Áziu. Kvitne od apríla do mája. Kvety sú jednopohlavné: samčie súkvetie tvoria jahňady dlhé 3 – 5 cm, samičie jahňady s trojlaločnatými listeňovými obalmi rastú na letorastoch.

Plodom je oriešok ukrytý v trojlaločnatom listeňovom obale (krídle). Rastie v hájoch a zmiešaných lesoch nižších polôh. Dobre znáša zrezávanie a vysádza sa aj pre svoje kvalitné tvrdé drevo vhodné na výrobu rôznych nástrojov a mechanických komponentov.

Strom Hrab obyčajný v záhrade

Zdroj: istock.com

Hrab môže stáť samostatne alebo byť súčasťou živých plotov. Práve tie z hraba patria medzi najkrajšie. Počas zimy sa hnedé listy udržia na vetvičkách až do jari, a preto je funkcia optickej bariéry živého plota splnená takmer na celý rok.

Záhradník radí

Ak si chcete na záhrade vytvoriť súkromie, vysaďte si živý plot z hraba. Je veľmi hustý a suché listy mu opadávajú až na jar, cloní teda aj cez zimu. Navyše miesta po odlomených či zaschnutých vetvách sa rýchlo zacelia.

Prečítajte si tiež
Záhon, lúka alebo trávnik? Čo si v záhrade zvoliť na zem?

Breza previsnutá

Breza previsnutá je strom typický bielym pigmentom kôry. Rastie pomerne rýchlo a výhodou je, že jej drevo horí aj mokré. Vyrastá do výšky 20 – 30 m ako strom alebo ako zakrpatený stromček až ker v nehostinnom podnebí. Kvitne od marca do mája. Kôra je na vetvičkách v mladosti hnedá, časom vyrastá na báze starých kmeňov biela odlupujúca sa borka.

Ilustračný obrázok listov a plodov Brezy previsnutej

Zdroj: istock.com

Breza patrí medzi najpôvodnejšie dreviny na všetkých kontinentoch severnej pologule. Darí sa jej v svetlých lesoch, mestách, pri cestách, poliach, lúkach, rúbaniskách a rašeliniskách. Má veľmi vysokú adaptačnú schopnosť, preto má širokú škálu rozšírenia.

Patrí k pionierskym druhom a veľmi rýchlo nalietava do prostredí zničených ľudskou činnosťou, požiarom či kalamitami. Zvyčajne ju neskôr z týchto oblastí vytlačia silnejšie konkurenčné dreviny. Okrem iného vytvára priaznivé ekologické podmienky pre ostatné rastliny, pretože zlepšuje fyzické a chemické vlastnosti pôdy. Svojimi opadnutými listami zároveň zabezpečuje zvýšenie mikrobiálnej aktivity.

Do piatich rokov rastie breza veľmi rýchlo a môže dosiahnuť výšku vyše troch metrov, no potom sa jej rast rapídne spomaľuje. Je nenáročná na teplo, vlahu a živiny. Darí sa jej na čerstvých a piesočnatohlinitých pôdach. Naopak, neprospievajú jej vápencové a kyslé substráty.

Listy brezy previsnutej

Zdroj: istock.com

Medzi prvými začali brezu využívať indiánske kmene, ktoré jej drevo po tisícročia používali na stavbu kanoe. Breza je cenná aj ako prísada do kúpeľov, šampónov a podáva sa aj v čajovej zmesi. Extrahuje sa z nej brezová voda, ktorú nasiakla a obohatila o priaznivo pôsobiace látky. Brezová miazga zasa obsahuje množstvo vitamínov (hlavne C, B) a minerálov.

Záhradník radí

Kým stáročia si ju cenili a cenia najmä v Škandinávii, na Slovensku bola dlho nedocenená, keďže sme ju považovali za „burinový“ strom. V súčasnosti je breza významná v mestách, kde sa vysádza buď ako dekoratívna drevina, alebo pri rekultivácii krajiny, či zalesňovaní odlesnených území.

Prečítajte si tiež
Plánujete novú záhradu? Toto je 10 vecí, ktoré by ste si mali vopred premyslieť

Lipa malolistá

Lipa sa považuje za symbol Slovanov. Jej kvet patrí medzi najpopulárnejšie rastlinné lieky. Obľubuje tienisté lokality s výživnou pôdou. Môže sa dožiť až šesťsto rokov. Dorastá do výšky 30 metrov, korunu má nepravidelnú, rozložitú, s nízkymi konármi, väčšinou kónického alebo pyramídového tvaru.

Ilustračný obrázok kvetov a listov Lipy malolistej

Zdroj: istock.com

Listy lipy sú striedavé, dlhé päť centimetrov. Majú oválny tvar s jemným ozubeným okrajom. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná je sivozelená. Ich tvar pripomína srdce. Kôra je v mladosti hladká a sivá. Staršie stromy majú kôru pokrytú plytkými brázdami a viac hnedosivú. Kvety majú žltobielu farbu a sú obojpohlavné.

Lipa sa pestuje ako parkový strom. Je výnosnou medonosnou rastlinou (storočný strom vyprodukuje až desať kilogramov medu). Mäkké a málo trvanlivé drevo sa často používa na výrobu hudobných nástrojov, ale aj na nábytok.

Kvety Lipy malolistej

Zdroj: istock.com

Z kvetov sa vyrába bylinný čaj. Kvety obsahujú sliz, triesloviny a flavonoidy. Lipové kvety sa zbierajú s listeňom v čase kvitnutia (jún – júl). Pri zbieraní treba dávať pozor, aby sa nepotlačili a nepozliepali, pretože sa môžu zapariť a pri sušení potom stmavnú.

Záhradník radí

Výborne sa hodí ako solitér do trávnikov, na výsadbu stromoradí (aj v mestách) a ako tieniaca bariéra na južnej strane budov a pri veľmi oslnených terasách. Možno ju ľahko tvarovať jednoduchým predjarným strihom do podoby tieniacich a protihlukových stien.

Text: MSc. Dominik Lukáč
Foto: istock.com
Zdroj: Časopis Tvorivé ekoBývanie

Kategória: Zo života rastlín
Tagy: listnaté stromy výsadba stromov záhrada
Zdieľať článok

Diskusia