Ako si vytvoriť záhradu v stredomorskom štýle

Stredomorské rastliny sú zväčša náročné na svetlo, teplo a znesú len chladnú či mierne mrazivú zimu. Sú ideálne do slnečnej alebo polotienistej záhady.

Zdroj: ISIFA

Najviac rozšírené druhy, ktoré vytvárajú pravú južanskú atmosféru, sú oleandre, palmy, citrónovníky, pomaranče, olivovníky, figovníky, prípadne ibišteky a banánovníky. Dopĺňajú sa voňavou levanduľou, rozmarínom, šalviou, tymianom a bazalkou.

Pri realizácii takýchto záhrad netreba zabúdať na prírodné materiály, ako pieskovec či vápenec, ktoré sú ľahko dostupné aj u nás. Stredomorský štýl nám tiež vedia pripomenúť živé ploty, napríklad z fotínie, tiež kužeľovité cyprusy a štíhle stromy.

Oliva európska

Dlhoveký strom , vyhovuje mu priame slnečné stanovište. Má radšej chudobnejšie, nehnojené pôdy. Škodí mu veľa vody, ale znáša mráz, a to až do –15 °C. V našich podmienkach sa zväčša nepestuje pre úrodu, ale pre exotický vzhľad. Mimochodom, surové olivy sú nejedlé, plody musia najskôr prejsť fermentáciou.

Zdroj: ISIFA

Olivovníky majú schopnosť vyrážať nové výhonky z koreňov. Takto sa niektoré jedince môžu dožívať niekoľko tisíc rokov (údajne existujú exempláre staré 3- až 4-tisíc rokov). Olivovník sa reže minimálne 2-krát ročne. Jarný rez sa realizuje v marci. Ďalší rez sa vykonáva na prelome júna a júla. Pri reze sa skracujú konáriky vybiehajúce do koruny cca o polovicu.

Rezom koruna hustne, keďže strom ženie nové výhonky. Poškodené a suché konáriky odstraňujte kedykoľvek. Pri olivovníkoch v nádobách stačí len pravidelne skracovať výhonky tak, aby sa všetka sila sústredila do koruny.

Zdroj: Shutterstock

Figovník obyčajný

Patrí medzi najstaršie známe dreviny. V teplých oblastiach je bohato rozšírený aj ako divoký druh. U nás dorastá do výšky cca 3 – 5 metrov a dokonca aj bez problémov plodí (aj bez oplodnenia). Divé plody sú chlpaté. Naopak, plody domestikovaného stromu sú hladké a sladké. Je to na pôdu nenáročná rastlina.

Páči sa jej na miestach s minimom vetra, najlepšie pri stenách budov na južnej svetovej strane. Vyžaduje priame slnečné stanovištia. Je odolná proti mrazom až do –20 °C, ale mladé rastliny treba v zime chrániť nastielaním. Dnes sa dá pestovať prakticky všade. V chladných oblastiach sa pestuje v kontajneroch a prezimuje vnútri, najlepšie v miestnosti s teplotou okolo 7 °C.

Zdroj: ISIFA

Figa znáša rez veľmi dobre, rýchlo sa rozkonáruje, preto môžete rezať hlboko a na 3 – 5 púčikov. Figu vysádzame v apríli až máji, až keď je zem dostatočne vyhriata. Figovník pestujeme hlavne pre chutné a šťavnaté plody. Obsahujú množstvo prospešných látok.

Oleander

Jedovatý okrasný ker, ktorý dorastá do výšky aj 3 metre. Mráz a teploty pod 6 °C sú preň nebezpečné, preto sa v našich podmienkach pestuje len v kvetináči. Základom pestovania je slnečné stanovište a pravidelná zálievka. Oleandre sa ľahko množia pomocou vrcholových odrezkov.
Strihanie oleandrov je dosť náročná činnosť.

Zdroj: Shutterstock

Rez pred prezimovaním: odstraňuje sa maximálne tretina konárov, nie však tie, ktoré majú kvetné púčiky. Radikálny spätný rez: v neskorej zime, cca v marci, zrežte prehustené alebo staré, prípadne napadnuté jedince. Krík však v tomto roku kvitnúť nebude. Rez počas vegetácie: odstraňuje prekážajúce konáre, prípadne sa redukuje korunka.

Zdroj: ISIFA

Pri prezimovaní stromu je dôležité zalievať, no s citom, aby rastlina nezhnila. Oleandre majú rady tvrdú odstátu vodu. Pri prezimovaní by mala byt teplota od 10 do 15 °C. Pri ich pestovaní dbáme na výber vhodnej nádoby, presádzame aspoň raz za 3 roky.

Text: Dominik Lukáč

Foto: Shutterstock/Isifa

Zdroj: Časopis Tvorivé bývanie