Trvalky kvitnú po celý rok

25. 03. 2011
Zdieľať

Aj naša záhrada môže vyzerať ako tá rozprávková. Záhon skomponujeme tak, že trvalky v ňom budú kvitnúť postupne od konca zimy až po neskorú jeseň. Dokonca aj v zime sú pôvabné suchými kvetenstvami či listami.

Vytrvalosť rastlín na danom mieste – v záhone alebo v trávniku – znamená, že ich životnosť je v našich podmienkach dlhšia ako dva roky (z čoho vyplýva menej práce s výsadbou). Hoci väčšina trvaliek nekvitne dlhšie než tri až štyri týždne, mnohé druhy sú zaujímavé, aj keď nekvitnú. Ozdobné sú olistením, vzrastom alebo inou nezelenou farebnosťou. Na vytvorenie záhonov sa ako kostrové a doplnkové rastliny používajú stredne vysoké až vysoké trvalky. Nižšie druhy tvoria obruby a lemy.

Záhon

Trvalkový záhon môžeme vytvoriť aj na malej ploche so šírkou 1,2 až 1,5 m a dĺžkou 2 až 2,5 m. Ak chceme vytvoriť kompozíciu s kvitnutím v každom čase vegetačného obdobia, primeraná veľkosť plochy je 13 až 15 m2, s predĺženým tvarom a rozmermi 2,5 až 3 × 4 až 5 m. Šírka záhona 3 m umožní použitie vysokých, stredne vysokých a lemovacích trvaliek v jednej priečnej línii. Dosiahneme takú hĺbku pohľadu, že záhon môže byť samostatným prvkom záhradného priestoru.

Kompozícia

Má pôsobiť zaujímavo a všetky rastliny majú byť usporiadané tak, aby boli z vybraného pohľadu viditeľné (nemajú sa navzájom zakrývať). Najvyššie kvetiny tvoria dominanty záhona. Preto ich umiestňujeme jednotlivo a vzadu (alebo v strednej časti záhona, ak ho možno pozorovať z viacerých strán). Stredné „poschodie“ dopĺňa farebnosť, ktorú vytvárajú nižšie sprievodné trvalky v skupinách, predný lem zasa pekné trsy s listami sklonenými až k zemi. Najnižšie pôdopokryvné druhy vyplnia všetky medzery vo výsadbe (napr. miesta po jarných cibuľovinách). Pri výbere rastlín vychádzame z celkovej veľkosti záhona a jeho umiestnenia v priestore záhrady. Pri väčších kompozíciách môžeme umiestniť dominanty aj do popredia zoskupení.

Farebnosť

Na farebné ladenie myslíme už pri návrhu záhona. Harmonickú farebnú kompozíciu dosiahneme kombináciou žltých, oranžových a červených farieb alebo zvolením modrých, fialových a purpurových tónov, plynulo prechádzajúcich z jedného do druhého (tón v tóne). Možno použiť i osvedčené farebné kontrasty: žltú a fialovú, modrú a oranžovú. Dôležité je zladiť súčasne kvitnúce rastliny navzájom, ale aj s okolím trvalkového záhona (čo môžu byť výsadby, stena domu i oplotenie). Pri zostavovaní farebného ladenia nepotláčame farebné pôsobenie dominantných rastlín záhona (najmä ak sú to ušľachtilé ruže v pastelových farbách alebo nápadné pivonky), ale dopĺňame ich takými sprievodnými rastlinami, ktorých tlmené farby dajú vyniknúť dominante. Pred tmavé pozadie plota či ihličnanov vysadíme kvetiny jasných veselých farieb, ktoré rozžiaria ponuré zákutie. Kombináciou farieb vytvárame určitú atmosféru, no môžeme ňou potlačiť i rozmerové chyby záhona alebo priestorového pôsobenia jeho okolia. Kombinácia bielej s modrou je chladná. Upokojuje atmosféru, ale zároveň dodá menším záhradám priestorovú hĺbku. Oranžové a žlté tóny sú teplé, prežiaria priestor a opticky skracujú vzdialenosti. Sú preto vhodné do záhrad alebo ich častí s úzkym a dlhým pôdorysom.

Druhy trvaliek

Trvalky vyberáme podľa umiestnenia záhona. Charakter stanovišťa je podmienený oslnením záhona, kvalitou a vlhkosťou pôdy. Podľa osvetlenia vyberáme trvalky svetlomilné, tieňomilné a vhodné do polotieňa. Môžeme zvoliť druhy trvaliek vhodné pre danú pôdu alebo naopak, zmeniť kvalitu pôdy – zálievkou, hnojením, úpravou pôdnej kyslosti (pH) alebo celkovou výmenou pôdy (ak záhon nie je príliš veľký). Moderní ekológovia odporúčajú prispôsobiť výber rastlín daným podmienkam, a nie naopak. To platí najmä pre záhrady prírodného charakteru alebo úpravy okolo chát vo voľnej krajine.

Nenáročné trvalky

V ľahkých, priepustných, piesočnatých pôdach a na suchých miestach sa darí nenáročným trvalkám, ako je rozchodník veľký (Hypotelephium telephium), astra (Aster sedifolius) a palina (Artemisia stellariana). Aj centrant (Centranthus), fakľa (Eremurus robustus) – nenáročná najvyššia cibuľovina, kocúrnik (Nepeta) a santolina (Santolina) dobre odolávajú suchu. Vysádzame ich do záhona upraveného na povrchu päťcentimetrovou vrstvou hrubého štrku, ktorá zamedzí rozširovaniu burín.

Trvalky náročnejšie na pôdu

Dobrú záhradnú pôdu si vyžadujú dlhoveké trvalky, ako je pivonka (Paeonia), vhodná ako dominanta záhona. Bohato kvitne na slnečnom mieste mnoho rokov bez presadzovania alebo delenia rastliny. Vhodnými sprievodnými rastlinami sú odolné trvalky, ako je pakost (Geranium) či palina (Artemisia ludoviciana ´Silver Queen´). Vyplnia medzery v kvetinovom záhone a zatienia pôdu tak, že burina nebude mať podmienky na prerastanie.

Dlho kvitnúce trvalky

Do záhona je dobré vybrať druhy s dlhým obdobím kvitnutia, ktoré vytvoria farebnú kostru záhona. Mimoriadne dlhým kvitnutím sa vyznačujú kocúrnik, flox, kráska (Coreopsis verticillata), rebríček (Achillea), čerkáč (Lysimachia punctata), helénium (Helenium), rudbekia (Rudbeckia) či ruman (Anthemis), ktoré nemajú veľké nároky na podmienky stanovišťa. Medzi dlho kvitnúce druhy patrí aj agastache (Agastache), ktoré mnoho týždňov zdobí trvalkový záhon fialovými kvetmi (milujú ich včely).

Dlhoveké trvalky

Niektoré vydržia na záhone i osem rokov, iné pekne kvitnú len dva-tri roky. Potom ich musíme premiestniť na iné miesto, rozdeliť alebo vymeniť. Medzi dlhoveké trvalky vhodné na oslnené záhony patrí žltá a oranžovožltá rudbekia (Rudbeckia), ľaliovka (Hemerocallis), slnečníčka (Heliopsis). Vhodne ich dopĺňa ježibaba (Echinops), flox (Phlox), robustná sápa (Phlomis) a rebríček (Achillea filipendulina). Tón v tóne bude pôsobiť kombinácia ružovej echinacey (Echinacea rubra ´Magnum´) a červeného túžobníka (Filipendula rubra ´Venusta´). Výsadbu odľahčia svetlomilné trávy, ako sú ozdobnica (Miscanthus), bezkolenec (Molinia) a proso (Panicum). Ich trs je stály mnoho rokov. Na polotienistom záhone, oslnenom len ráno alebo večer, sa bude dariť nenáročnému pakostu (Geranium macrorrhizum), vonnému túžobníku brestovému (Filipendula ulmaria) či na jeseň kvitnúcemu rozchodníku veľkému (Hypotelephium telephium).

Na tienisté miesta vysádzame trvalky atraktívne po celý rok: vysoký, bielo kvitnúci ploštičník (Cimicifuga racemosa), funkiu (Hosta) s ružicou veľkých listov. V tieni drevín, v blízkosti stavieb a múrov sa uplatnia pôdopokryvné rastliny, napr. lomikameň (Saxifraga cortusifolia var. fortunei). Kvitne na jeseň bielymi kvetmi na červených stvoloch. Voňavá konvalinka (Convallaria) zasa vytvára porasty zo svetlozelených listov. Tieto podrastové rastliny vhodné na menšie plochy potrebujú vzdušné miesto, humóznu pôdu, v zime ochranu pred slnkom a ľahkú prikrývku (vo vyšších polohách). Na väčších plochách v tieni sa môže rozrastať hadí koreň (Bistorta amplexicaulis), vhodný do vyšších polôh. Vhodnými doplnkovými rastlinami v tienistých trvalkových záhonoch sú paprade, napr. osmunda (Osmunda regalis) a onoklea (Onoclea sensibilis), zaujímavé jesenným sfarbením, alebo trávy, najmä vždyzelená chlpaňa (Luzula).

Výsadba

Trvalky sadíme na vopred pripravené záhony. Pôdu dôkladne hlboko spracujeme a odburiníme od vytrvalých burín (pupenec, podbeľ, praslička, pýr). Rastliny sadíme do jamiek vykopaných motyčkou alebo botanickou lopatkou, jamky na väčšie sadenice robíme rýľom. Jamka musí mať dostatočnú veľkosť, aby sa do nej zmestil koreňový bal, resp. voľne uložili korene (nesmú byť ohnuté smerom nahor). Do jamky vložíme sadenicu, prihrnieme ju zeminou a okolo rastlinky ju dobre pritlačíme. Sadíme ich do takej hĺbky, aby vegetačné púčiky rastlín (srdiečka) boli bezprostredne pod povrchom pôdy. Príliš hlbokým sadením môžeme zapríčiniť nedostatočné kvitnutie niektorých druhov, dokonca tým môžeme úplne zabrániť kvitnutiu. Ak sadíme príliš plytko, môžeme obnažiť a poškodiť korene, najmä zdužinatené. Vysadené rastliny dôkladne zalejeme, aby sa pôda spojila s koreňmi. Povrch záhonov môžeme pokryť tenkou vrstvou rašeliny alebo inou mulčovacou vrstvou. Čerstvo vysadené rastliny nehnojíme. Prihnojujeme až v nasledujúcom roku po výsadbe.

Hnojenie

Niektoré druhy nepotrebujú prihnojovanie, iné sú vďačné za pravidelné prihnojenie v správnom čase. Neprihnojujeme druhy trvaliek, ktoré pochádzajú z divej prírody alebo sú prírodným rastlinám veľmi blízke. Sú totiž nenáročné na prírodné podmienky, zvyknuté na málo výživné stanovištia, dokonca aj suché a skalnaté (napr. skalničky). Patria sem aj prvosienky (Primula), rumany (Anthemis) či divozely (Verbascum). Ani lesné rastliny, ako je napr. zimozeleň (Vinca minor), netreba prihnojovať. Rastú pod stromami a kríkmi a získavajú živiny z tlejúceho lístia. Preto lístie spod stromov zbytočne nevyhrabávajme. Prihnojujeme vyššie a bohato kvitnúce trvalky – pivonky (Paeonia), ľaliovky (Hemerocallis), stračonôžky (Delphinium), orlíčky (Aquilegia) – a vyšľachtené odrody divých a lesných rastlín, napr. astilby (Astilbe). Najvhodnejšie sú organické, dlhodobo pôsobiace hnojivá, ako je kompost alebo rohovinová múčka. Rozkladajú sa pomaly a živiny dodávajú rastlinám postupne. Výživné látky z hnojív sú rastlinám prístupné o niekoľko týždňov.

Preto najvhodnejším obdobím aplikácie je včasná jar. Niektoré náročnejšie druhy trvaliek – vyššie astry (Aster), floxy (Phlox) a stračonôžky – sú vďačné aj za ďalšiu dávku kvalitného kompostu v máji. Minerálne hnojivá (v tekutej, práškovej alebo granulovanej forme) pôsobia okamžite, preto treba byť pri ich aplikácii opatrný. Pri vyššej koncentrácii, ako sa odporúča v návode, možno rastliny spáliť. Pri väčšej dávke hnojiva (aj pri odporúčanej koncentrácii) môže dôjsť k nadbytočnému obsahu niektorej živiny v pôde a k poruchám rastu alebo kvitnutia. Najmä vysoké dávky dusíka (N) spôsobujú nadmerný rast zelených častí a slabú odolnosť pletív. Prehnojené rastliny sa vyťahujú, majú sklon k poľahnutiu alebo rozvaleniu trsu. Vytvárajú mäkké a nevyzreté výhonky, ktoré ľahšie napádajú škodce a choroby. Mohutný rast často vedie k obmedzenej tvorbe kvetu. Ak sa rozhodneme pre minerálne hnojivá, použime ich na jar a v lete, aby ich rastliny stihli spracovať ešte počas vegetačného obdobia. Od augusta už rastliny nehnojíme ani organickými, ani minerálnymi hnojivami, lebo by ich nestačili efektívne využiť. Trvalkové záhony možno na jar mulčovať zmesou vyschnutej pokosenej trávy a drevenej drviny. Potlačíme ňou rast burín a pokosená tráva bude zdrojom dusíka.

Kategória: Zo života rastlín
Tagy: exteriér kvety trvalky záhrada
Zdieľať článok

Diskusia