Nová norma sprísňuje požiadavky na zateplenie budov

09.10.2013  |  

Na Slovensku platí od januára tohto roku nová tepelnotechnická norma, ktorá sprísňuje požiadavky na izolácie stavieb, pričom zohľadňuje cieľ európskej smernice, ktorá od roku 2020 počíta so stavbou objektov s takmer nulovou spotrebou energie.

Čo prináša nová norma?

Nová norma (STN 730540-2:2013) sa vzťahuje na projektovú dokumentáciu, projektové a normalizované hodnotenia energetickej náročnosti budov, ktoré boli spracované po 1. januári 2013. Kým v doterajšej norme sa hovorilo len o minimálnych a odporúčaných tepelnotechnických parametroch stavebných konštrukcií obnovovaných budov a novostavieb, aktuálne platná norma upravuje okrem minimálnych a normalizovaných (požadovaných) hodnôt aj záväzok európskej smernice. Nároky na budovy realizované od 1. januára 2015 sú v norme označené ako odporúčané a požiadavky na budovy realizované po roku 2020 sú stanovené ako cieľové odporúčané. Po 1. januári 2015 budú teda u nás pri tepelnej ochrane budov platiť sprísnené požiadavky a normalizovanými sa stanú hodnoty, ktoré sú v súčasnosti odporúčané a platia pre ultranízkoenergetické budovy, a po roku 2020 hodnoty, ktoré v súčasnosti platia v prípade objektov s takmer nulovou spotrebou energie. Projektant je pritom povinný splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy zahrnúť do projektovej dokumentácie na stavebné povolenie alebo na povolenie zmeny stavby.

Čo by ste mali vedieť

Tepelný odpor R udáva mieru odporu proti prenikaniu tepla. Čím vyšší je tepelný odpor materiálu alebo konštrukcie, tým pomalšie teplo prechádza. Preto je cieľom, aby bol tepelný odpor obalu budovy (podlaha na teréne, obvodové steny i strecha) čo najvyšší.  

Súčiniteľ tepelnej vodivosti λ predstavuje dôležité kritérium porovnávania kvality tepelných izolácií. Udáva, ako jednotlivé materiály vedú teplo. Čím je jeho hodnota nižšia, tým je kvalita tepelnej izolácie vyššia a teplo cez materiál uniká pomalšie.

Štandardom v prípade zateplenia obvodových stien sa v našich podmienkach stala izolácia s hrúbkou 8 až 10 cm a pri podkroví izolácia s hrúbkou 20 až 25 cm. Tieto hrúbky sú však z hľadiska novej normy nedostatočné. Sprísnenie požiadaviek na izolačné vlastnosti objektov prináša na jednej strane zníženie energetickej náročnosti stavieb a tepelných strát (čím nižšie tepelné straty totiž objekt má, tým väčšia je jeho energetická úspornosť a nižšie náklady na prevádzku) a na druhej strane lepší komfort života. Nedostatočná hrúbka tepelnej izolácie totiž nie je problémom iba v zime, keď sa dá redukovať dodatočným vykúrením priestoru, ale predovšetkým v letných mesiacoch, počas ktorých sa podkrovné priestory s izoláciou hrubou 20 až 25 cm výrazne prehrievajú. Hrubšia tepelná izolácia sa teda postará nielen o nižšie náklady, ale predovšetkým o príjemnú a celoročne stálu klímu.

Norma v praxi 

Najprísnejšie kritériá v rámci nových požiadaviek sa viažu na ploché a šikmé strechy so sklonom ≤ 45°. Práve strecha je totiž považovaná za najkritickejšiu konštrukciu domu, cez ktorú spolu s obvodovými stenami uniká 60 až 70 % tepla. Hodnota tepelného odporu R sa v prípade týchto typov striech zvyšuje viac ako dvojnásobne, a to z 4,9 m2. K/W na 9,9 m2. K/W. V praxi to znamená, že v prípade, ak by ste sa rozhodli použiť na zateplenie strechy rovnaký materiál, museli by ste pri zachovaní požiadaviek normy použiť izoláciu s viac ako dvojnásobnou hrúbkou. Ak si aktuálne staviate dom, mali by ste preto pri jeho navrhovaní počítať už s odporúčanými hodnotami, ktoré sa od roku 2015 stanú normalizovanými. Rodinný dom nie je krátkodobá investícia, a preto je vhodné investovať už teraz, ako sa neskôr púšťať do ďalšej rekonštrukcie, čím sa navýšia náklady. Pri zatepľovaní sa v takomto prípade mení iba hrúbka izolácie, ktorá prináša vyššie náklady. Ostatné komponenty zostávajú nezmenené.

Zaostrené na kvalitu

Pri výbere tepelnoizolačného materiálu nie je kľúčovým parametrom iba jeho hrúbka, ale je dôležité všímať si aj jeho kvalitu, a teda tepelnoizolačné vlastnosti vyjadrené súčiniteľom tepelnej vodivosti λ, ktorý vyjadruje, ako dobre vedie materiál teplo. Pritom platí pravidlo, že čím je jeho hodnota nižšia, tým lepšie daný materiál izoluje a horšie vedie teplo. Štandardom sú v súčasnosti materiály s hodnotami súčiniteľa tepelnej vodivosti minimálne 0,039 až 0,040 W/(m . K).Ak by ste napríklad chceli dosiahnuť tepelný odpor vašej strechy na cieľovú odporúčanú hodnotu normy 9,9 m2 . K/W, museli by ste pri súčiniteli tepelnej vodivosti 0,040 W/(m . K) použiť materiály s hrúbkou 40 cm. Pri výbere tepelnej izolácie so súčiniteľom tepelnej vodivosti 0,030 W/(m . K) by vám pri zachovaní rovnakých kritérií postačila izolácia s hrúbkou 30 cm. Rozdiel v hrúbke izolácie 10 cm znamená o 10 cm menšiu potrebnú hrúbku krokiev, respektíve pomocnej konštrukcie krovu, ako aj úsporu vnútorného priestoru.

Kvalitnejšia izolácia sa, samozrejme, spája s vyššou cenou. Pri zatepľovaní je ale potrebné všímať si náklady na celú strešnú konštrukciu, nie iba ceny jednotlivých komponentov vrátane tepelnej izolácie. Ak napríklad pri zatepľovaní šikmej strechy s obytným podkrovím zvolíte kvalitnejšiu izoláciu, zmenší sa nielen objem použitej izolácie, ale aj objem dreva použitého na vybudovanie krokiev.

Príklad:
Rodinný dom s pôdorysom 16 × 10 m 
Sklon strechy: 45°
Vzdialenosť krokiev: 80 cm
Šírka krokvy: 10 cm
Plocha strechy: 224 m2
Cena dreva: 250 €/m3

Zateplenie sokla a suterénu

Okrem hrúbky a kvality tepelnej izolácie je dôležité myslieť aj na to, ktoré stavebné konštrukcie je potrebné zatepliť. Tepelná izolácia obvodových stien či podkrovia je dnes samozrejmosťou, na zateplenie sokla či suterénu, cez ktoré sa do budovy dostáva chlad, dochádza k úniku tepla a vzniku tepelných mostov, sa však často zabúda. Dom je preto vhodné zatepliť do hĺbky minimálne 50 cm pod úroveň podlahy vykurovaného priestoru. V prípade studeného nezatepleného suterénu, v ktorom teplota vzduchu dosahuje asi 15 °C, sa na 1. nadzemnom podlaží, kde chcete udržať teplotu 21 °C, môžete stretnúť s efektom studenej podlahy, ktorý je v obytných priestoroch nepríjemný a znižuje komfort bývania. 

Čím zatepliť?

Ak uvažujete o zateplení šikmej strechy, v našich podmienkach sa používa predovšetkým minerálna vlna , a to sklená alebo kamenná. Pri zatepľovaní šikmých striech sa používa najmä sklená vlna, ktorá spĺňa okrem dobrých tepelnoizolačných vlastností aj úlohu akustického izolantu. Predchodcom sklenej vlny bola kamenná (čadičová) vlna, ktorá sa dnes používa najmä na plochých strechách, fasádach a podlahách, teda na miestach, kde sa požaduje určitá pevnosť. Kamenná vlna zároveň slúži ako požiarna a akustická izolácia, preto je ideálna na obvodové steny aj v prípade, ak sú budovy situované na miestach s vyšším akustickým zaťažením (napríklad v blízkosti hlučnej cestnej komunikácie). Pri zatepľovaní obvodových stien budov sa ale najväčšej popularite teší polystyrén, ktorý okrem dobrých tepelnoizolačných vlastností ponúka najmä výhodnú cenu.   

Nové riešenia

Popri tradičných (polystyrén, minerálna vlna) či ekologických materiáloch (slama, konope) vznikajú aj v prípade zatepľovania rôzne nové riešenia. Jedným z nich je systém nadkrokvovej izolácie PUREN PIR. Jednotlivé PIR dosky sa kladú na krokvy a môžu sa používať do ľubovoľných rozmerov, takže na rozdiel od podkrokvovej izolácie nezasahujú do vnútorného priestoru a neuberajú z neho. Systém z tohto dôvodu predstavuje ideálne riešenie pri rekonštrukciách a výmene strešnej krytiny, keď sa jednotlivé dosky položia na krokvy. Panely sa spájajú systémom na pero a drážku, čo zabezpečuje celoplošnú izoláciu bez škár a prípadných tepelných mostov.  

www.isover.sk


Text: Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products, s.r.o.
Zdroj: PR článok

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Vzdušný a praktický dom s presklením do záhrady: Aj menší môže poskytnúť veľa!

Najnovšie knihy a časopisy

Novinka!
RODINNÉ DOMY
jar/leto 2016


Najnovší katalóg projektov rodinných domov!




Kúpiť v e-shope

Najnovšie príspevky