Bungalov v Leviciach si mladá dvojica zariadila vlastnými rukami len za pár eur (VIDEO)
Jarka a Jerguš si svoj dom zariadili nielen vo vlastnom štýle, ale aj vlastnými rukami – za pár eur a tak, aby sa v ňom cítili dobre.
Jarka vyrastala v rodinnom dome, Jerguš v činžiaku. A hoci sa Jerguš stále považuje skôr za „bytový typ“, spoločne bývajú v dome, po ktorom Jarka túžila.
„Nebol presne podľa môjho gusta, ale mal dobrú dispozíciu – neboli v ňom zbytočné chodby a páčil sa mi aj otvorený denný priestor. Nakoniec sme ho kúpili,“ hovorí Jerguš, „stavbu síce veľmi nezmeníte, ale interiér si môže človek urobiť taký, aký sa mu páči. Postupne sme si ho teda upravili tak, že sa tešíme domov. A to je to najdôležitejšie,“ dodáva večne usmiaty otec rodiny.
Z kontajnera do obývačky. Pri prechádzke v čase jarného upratovania, keď sa ľudia zbavujú starých nepotrebných vecí, padlo Jergušovi do oka kreslo uvelebené vo veľkoobjemovom kontajneri. „Jarka ho najskôr ani nechcela vziať, pretože vyzeralo hrozne. Doma sme ho potom vyčistili, obrúsili, dali naň nové epedy z molitanu a modro-biely poťah a teraz vyzerá takto parádne,“ teší sa Jerguš. Zdroj: Miro Pochyba
Neveľký bungalov mal pôvodne len 83 m2. Prístavba predsiene zväčšila obytnú plochu na 90 m2 a vyriešila hneď niekoľko problémov. „Predtým bolo vnútri chladno a nebolo príjemné vojsť takmer priamo do obývačky. Chýbal nám priestor, kde by sme sa mohli všetci povyzúvať a povyzliekať a kde by sa dali odložiť topánky a kabáty,“ vysvetľuje Jarka.
V záhrade za domom zas pribudla zastrešená terasa, ktorá nadväzuje na obývačku, malá dielňa a skalka. Dvojica postupne upravuje aj záhradu, ktorú si rodinka užíva najmä v lete.
„Sme obaja takí modro–bieli, tieto farby máme najradšej,“ priznávajú sa domáci, „náš dom má vďaka tomu prímorskú atmosféru, akoby tu bolo stále leto.“ Modro-bielu látku na poťahy si priviezli z Talianska. „Často tam chodíme k priateľom a radi navštevujeme miestne trhy. Tam sme objavili aj túto krásnu látku, ktorou sme potiahli čalúnenie kresla, taburet a niekoľko vankúšov. Sedačka tak dostala celkom iný šmrnc.“ Zdroj: Miro Pochyba
Časom by chceli terasu zaskliť a urobiť z nej zimnú záhradu či skôr Jergušov ateliér, kde by mohli vznikať jeho vlastné originálne modely. „Bude tu drevená podlaha a kachle, aké sú v obývačke, veľké okná a stroje, aby som tu mohol šiť…“ sníva s otvorenými očami mladý muž.
„Som totiž krajčír. Mám rád módu a celkovo dizajn, rád veci vytváram a rôzne pretváram – keď niečo vidím, hneď si predstavujem, čo by sa z toho dalo urobiť, ako by sa to dalo použiť,“ vysvetľuje Jerguš, ktorému fantázia neustále pracuje na plné obrátky. A presne tak vznikalo aj zariadenie ich domu – podľa vlastnej fantázie, recyklovaním či upcyklovaním a vlastnoručne.
Policová stena v obývačke je vyrobená z odpadového dreva ako mnoho vecí v dome. „Neboli to žiadne fajnové dosky, ale nám sa to takto páči. Sčasti sme ich natreli a sčasti sme nechali viditeľné pôvodné drevo z paliet – niekde vidno aj pečiatky ‚krehké‘.“ Zdroj: Miro Pochyba
„Väčšina zariadenia je tu vytvorená v podstate z odpadového materiálu, takže sme doň nemuseli investovať takmer nič, len vlastnú prácu. Ale o to je to pre nás krajšie. Nemáme totiž radi typizované veci ani dokonalé moderné materiály. Napríklad z dosiek, ktoré mi ponúkli ako odpad na kúrenie, som urobil police. Bolo by škoda spáliť pekné drevo. A pre nás čím staršie, tým krajšie. Ani červotoč nám neprekáža. Večer si tu hryzká vo dverách,“ smeje sa Jerguš. „Pokiaľ ide o nábytok, kúpili sme si len jednu komodu a kuchynskú linku,“ hovoria domáci.
„Pôvodne sme síce zvažovali murovanú linku, ktorá by bola určite krajšia, lenže kuchyňa je malá a v klasických skrinkách je omnoho viac odkladacieho priestoru. V dome nemáme pivnicu ani komoru, priestor v kuchyni sme preto potrebovali využiť na 100 %. Nakoniec sme sa rozhodli pre linku z Ikey.“
Sami si ju navrhli aj zmontovali, len drevenú pracovnú dosku si nechali urobiť na mieru. Trvali totiž na dreve a v Ikei nenašli vhodný rozmer.
Obraz Levíc padol Jergušovi do oka v záložni, no nekúpil ho, pretože Jarka bola proti. „Nechal som ho tam, ale bolo mi to ľúto. Bolo na ňom pôvodné námestie asi spred 20 rokov – dnes už je tam všetko ináč…,“ spomína. Zdroj: Miro Pochyba
Na druhý deň prišla jeho mama na návštevu s prekvapením – obrazom Levíc. To už musela aj Jarka uznať, že to bol osud. „Prešli sme celý svet a teraz bývame v Leviciach a na stene máme Levice. No nie je to čudné?“ smeje sa Jarka.
Jerguš sa pustil do výroby nábytku bez zvláštnej prípravy – nikdy predtým s drevom nerobil. A keďže nemajú dielňu, všetko vyrábali s Jarkou, ako sa hovorí, na kolene. On vymýšľal a staral sa o hrubú robotu, jej úlohou boli najmä povrchové úpravy – brúsenie a nátery. „Rám postele bola taká naša prvotina,“ spomína Jerguš.
„Dostali sme nejaké drevo a hovorím Jarke, že nebudeme kupovať posteľ, to sa možno dá urobiť… Ani som si nepozrel žiadne návody na internete. Keď zbadám nejakú vec, hneď si viem predstaviť, čo by sa z nej dalo spraviť. Nepotrebujem cudzie nápady. I keď dnes už by som niektoré veci asi robil inak. Už mám skúsenosti a vidím nedostatky,“ žmurkne.
Zrkadlo v kúpeľni pripomína Jergušovi jeho život v Británii – rám zrkadla je z reality show Big Brother, na ktorej príprave sa podieľal. Zdroj: Miro Pochyba
Jergušove nápady sa uplatnili aj na rôznych detailoch v dome. Obklad nad vaňou napríklad ukončuje lano a každá úchytka na dvierkach je iná. Mnohé sú z jeho obľúbeného materiálu – z korku. Korkové zátky zo šampanského tu však slúžia nielen ako šikovné úchytky na skriniach a skrinkách, ale aj na prichytenie obrazu. Fantázii sa v tomto dome jednoducho medze nekladú.
Tip redakcie: Čelo postele je praktická vec, ktorá zároveň dáva priestor na kreativitu a oživenie spálne – môžete využiť vankúše, čalúnenie, rôzne drevené prvky… Len popustite uzdu fantázii.
Celý interiér je ladený v optimistickej kombinácii modrej a bielej. „Tieto farby máme najradšej. Vďaka tomu má dom takú prímorskú atmosféru. Akoby tu bolo stále leto,“ konštatujú manželia. Aj stará kachľová pec, ktorá dominuje dennému priestoru, je netypicky modrá.
„Dlho sme ju zháňali, kým sme našli takú, akú som si predstavoval,“ spomína Jerguš. „Predávali sa rôzne – zelené, hnedé, béžové… ale to nebolo ono. Nakoniec sme našli túto storočnú pec v dome, kde vraj kedysi bola prvá benzínová pumpa na Slovensku. Prešli sme kvôli nej 200 km,“ smeje sa.
Napokon, v tomto dome má každý kus zariadenia svoj príbeh. Napríklad ozdobný rám zrkadla v kúpeľni je z Anglicka, kde Jerguš istý čas robil pódiového technika. Pracoval aj na reality show Big Brother, kde sa používalo veľké polopriehľadné zrkadlo. Po skončení show ho chceli zlikvidovať, a tak sa ho Jerguš ujal a dnes je z neho štýlová ozdoba ich domácej kúpeľne.
Dvojici sa najviac páči voľný priestor bez skríň, do ich domu však musel Jerguš nejaké skrine predsa len urobiť. Zdroj: Miro Pochyba
„Pôvodne sme jednu miestnosť využívali ako šatník, čo bolo pre nás ideálne riešenie. No keď sa narodil Jonáško, potrebovali sme ďalšiu detskú izbu,“ vysvetľuje Jarka. „A veci niekam odložiť treba. Bez toho sa nedá udržiavať poriadok,“ konštatuje.
Za päť rokov, čo Jarka s Jergušom v dome bývajú, tu zrealizovali množstvo zaujímavých nápadov a veľa ich ešte majú v pláne. Postupne, ako im popri práci a deťoch dovolia čas a peniaze.
Tip redakcie: Dvere môžete oživiť kreatívnymi úchytkami. V tomto dome asi nenájdete dve rovnaké a všetko tu má svoj príbeh. Gombíky, konáriky, korkové zátky, zvyšky dreva – všetko sa tu využije.
Profil
Majitelia
Jarka je manažérka, momentálne na materskej dovolenke, jej manžel Jerguš je vyučený krajčír, no pracuje ako garážmajster v elektrárni. Dôležitými členmi domácnosti sú aj ich dvaja synovia – Jerguško bude mať čoskoro štyri roky, jeho mladší brat Jonáško bude mať dva.
Nehnuteľnosť
Prízemný rodinný dom s plochou 90 m2 v Leviciach
Náklady na zariadenie
Asi 6 000 €
Text: Erika Kuhnová
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: časopis Môj dom
